Patrí k tým kandidátom na generálneho riaditeľa RTVS, ktorí nepracovali priamo v telerozhlase. DANIEL ŽIVICA však má skúsenosti s médiami. Bol podpredsedom Asociácie mediálnych agentúr aj členom prezídia českej Asociácie komunikačných agentúr a pôsobil na vysokých manažérskych pozíciách v mediálnych agentúrach na Slovensku i v Česku.
Vo vzťahu k RTVS cíti veľký digitálny dlh a v inštitúcii by chcel vytvoriť digitálnu superplatformu. "Na jednom mieste by prepájala televíziu s rozhlasom a ľudia by si tam zároveň našli nové žánre, ktoré by boli stavané špeciálne pre toto prostredie. Boli by tam obsahy pre rozmanité skupiny koncesionárov a personalizácie na rôznych úrovniach," hovorí.
Podľa neho je nutné, aby sa telerozhlas pustil do digitálnej superplatformy čím skôr, inak mu "ujde vlak" a poškodí to aj reputáciu samotnej inštitúcie. Je si vedomý, že na zamestnancov by vznik novej platformy vyvíjal väčší tlak, ale zároveň verí, že by im priniesol väčšie príležitosti.
Koncesionárske poplatky by sa podľa neho rušiť nemali, no s ich zvyšovaním treba narábať citlivo. Živica zároveň upozorňuje, že pre budúcnosť RTVS je nevyhnutné hľadať nové zdroje financovania. "Prirodzene, RTVS je verejnoprávna inštitúcia, ale nemala by opustiť komerčný trh," myslí si.
Séria rozhovorov s kandidátmi na riaditeľa RTVS
Denník SME pripravil sériu rozhovorov s kandidátmi na šéfa RTVS.
Priniesli sme už rozhovor s Ľubošom Machajom, Tiborom Búzom, Ivanom Golianom, Vladimírom Semanom, prinesieme rozhovory aj s ďalšími kandidátmi.
SME s ponukou na rozhovor oslovil aj úradujúceho riaditeľa Jaroslava Rezníka, s odvolaním sa na časové problémy ho odmietol.
Pripravili ste svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS, no ste pripravený na to, čo všetko vás tam môže čakať a zaskočiť? Väčšina nových riaditeľov sa ponosuje, akí všemožní kostlivci na nich vypadávali zo skríň, keď preberali vedenie telerozhlasu.
Som realista a viem, že moje predstavy budú konfrontované so skutočnosťou. Ideálne by bolo, keby sa nový vrcholový manažment ešte nejaký čas prekrýval s tým pôvodným, aby sa odovzdala agenda. Aj preto, aby medzi poslancami, ktorí volia generálneho riaditeľa, nevznikali obavy zo zmeny a nehovorili si, že lepšie bude ostať pri starom ako voliť neistotu nového.
Ak by vás vybrali, svoje zámery by ste mohli začať realizovať z veľkej časti asi až v roku 2023, lebo tento rok je už rozbehnutý v inom nastavení...
Nestačí vychádzať iba z koncepcie riadenia a rozvoja, ktorú schvaľuje Rada RTVS niekedy na začiatku funkčného obdobia nového riaditeľa, a z ročného plánovania. Treba pracovať aj na strednodobých plánoch rozvoja a riadenia, snažiť sa pozrieť aspoň na dva roky dopredu.
Od začiatku by som staval na presvedčení, že sa dá veľa dosiahnuť na neformálnych diskusiách so všetkými zainteresovanými. Aby pochopili, aké kroky chcem urobiť a že sú potrebné.
Chcel by som komunikovať často, otvorene a férovo, aby ľudia v RTVS vnímali nový štýl vedenia. Nechcem uhýbať pred ťažkými rozhodnutiami. Ale než ich urobím, musím načúvať, aby som bol kvalitne informovaný.

Vo svojom projekte hovoríte o vzniku digitálnej superplatformy. Aký je to koncept?
Prvé, čo mi v tejto súvislosti napadne – a určite nielen mne –, je, či na to budú peniaze. Očakávaná odpoveď je, že nie. Ak sa však RTVS nepostaví v dohľadnom čase k takémuto riešeniu čelom, utečie nám vlak. A s tým všetko, čo je na to naviazané vrátane reputácie celej inštitúcie.
V Európe je veľa inšpiratívnych príkladov, ako sa verejnoprávni vysielatelia orientujú na digitálne prostredie, a to aj takí, ktorí pracujú s nižšími rozpočtami, ako má RTVS. Hovorím o pobaltských krajinách, ale aj o Slovinsku.
Pri vytvorení digitálnej superplatformy existujú rôzne modely, koľko by to mohlo stáť, ale určite nejde o závratné milióny. A digitál má svoje čaro v tom, že môže byť veľmi efektívny.
Buďme teda konkrétni. Aké služby a funkcionality by mala takáto digitálna superplatforma RTVS ponúkať?