Je pol jedenástej a vo vegánskom bistre inšpirovanom dizajnom z Bali sedí na obede prvý zákazník. Steny bistra sú ružové, ozdobené veľkými maľovanými tropickými listami, jedlo farebné, vidno do kuchyne.
Dnes je v ponuke India, špízy s údeným tofu a pečené sójové mäso preliate brusnicovo-rozmarínovou omáčkou, k tomu plná vitrína koláčov.
Obed si vychutnáva starší muž v montérkach, zrejme robotník.
„Paradoxne, vôbec nemáme mladú klientelu, skôr 40- až 50-ročných, veľa mužov, to som na začiatku nečakala. Áno, chodia k nám aj robotníci v montérkach, napríklad na vegánske ruské vajce. Takých ľudí to k nám občas zaveje, že sa nestačíme čudovať. Aj dôchodcovia k nám chodia,“ hovorí spolumajiteľka vegánskeho bistra Simply Vegan z Prievidze Soňa Makranská (33).
Bistro rozbehla s kamarátkou. „Začínali sme dve baby, čo nevedeli, čo robia, a išli si otvoriť vegánsku reštiku. Ja som predtým ani veľmi nevarila. To je také bizarné. Videla som za tým len myšlienku,“ prezrádza Makranská.
Hnal ich dopredu len sen. A tiež, že sa nemali kde najesť. „Som vegánka 13 rokov. Ani mi nešlo na začiatku o zisk, ale proste robiť to, čo ma baví, a vedieť, že je za tým niečo viac,“ vysvetľuje s tým, že chceli búrať mýty, že vegáni sú len chudí a priesvitní, aj priniesť farebné jedlo.
Vegán je aj Makranskej priateľ. „Vegánstvo nás spojilo, našlo mi najprv lásku a potom dalo prácu,“ povie.
Soňa Makranská s priateľom Petrom Beňadikom v bistre Simply Vegan v Prievidzi. (zdroj: Jozef Jakubčo)Pred siedmimi rokmi, keď bistro otvorili, vstávala do práce o tretej a bola tam do ôsmej do večera. „Spätne vidím, že to malo zmysel. Keď človek robí to, čo ho baví, a dá do toho všetko, nemôže to nevyjsť. Ak to nevyjde, tak to asi nemal robiť alebo to nerobil dostatočne naplno,“ myslí si.
„Vypálilo“ to celé omnoho lepšie, ako čakali. Už na otváračku prišlo 150 ľudí, dnes majú stálu klientelu, zamestnankyne a rozmýšľajú nad rozšírením do Bratislavy.
Makranskej rodina i okolie na začiatku jej podnikania nechápali, čo robí. „Kto ti tam príde, čo vymýšľaš, choď radšej do kancelárie, to je istota, hovorili mi. Predstavovali si pre mňa asi iný život,“ spomína. Teraz sú pyšní.
Aj s vegánstvom to bolo na začiatku ťažké. Keď mala 14 a prestala jesť mäso, doma to bol veľký boj. „Ale išla som svojou cestou,“ povie rozhodne.
Nevzdali to s touto krajinou
Tatér, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc či Oravy.
Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Táto krajina je ich domov, majú tu priateľov, rodinu a napriek rôznym problémom aj relatívne spokojný život. Jednoducho, nevzdali to s touto krajinou.
Až do 27. septembra prinesieme 17 príbehov ľudí, ktorým záleží na Slovensku, či už aktívne pracujú pre rozvoj svojej komunity, vrátili sa zo zahraničia, alebo si povedali, že stojí za to zápasiť o budúcnosť na Slovensku.
Prečo ste to ešte nevzdali s touto krajinou?
Čím som staršia, tým viac pociťujem, že to tu mám rada. Vždy, keď som bola niekde v zahraničí a aj keď sme rozmýšľali presťahovať sa niekam nastálo, prišiel pocit, že z nejakého dôvodu mám tu na Slovensku, v Prievidzi, nejaké poslanie.
Šíriť vegánstvo v takom malom meste, navyše baníckom, bolo na začiatku, keď sme otvárali, dosť trúfalé. Je to ale pre mňa motivačné. Mohli sme otvoriť aj vo väčšom meste. Bolo by to asi ľahšie, vedieť, že tam mám klientelu, ale mňa to baví robiť inak, aj keď to nie je úplne ľahké.
Myslím si, že som pre dosť ľudí inšpiráciou v tom, že naozaj môžeš robiť to, čo ťa baví. Aj na Slovensku. Máš nápad? Choď a urob to. Nie vždy som mala takýto život a nastavenie mysle, aké mám. Ale keď človek na sebe pracuje a má ružové okuliare, môže vysnívaný život žiť aj v krajine, ako je Slovensko.
Nevzdávam to aj preto, lebo si hovorím, prečo my by sme sa mali v tejto krajine uhýbať tým, ktorí by sa mali hanbiť?
Je vegan bistro dobrý biznis?
Povedala by som, že áno, som veľmi spokojná.
Preto sa chcete rozširovať?
Uvidíme, stále nás niekto na to nahovára, no sme dosť špecifické. So zákazníkmi sa poznáme po mene, je to tu rodinné, ľudia vidia, kto je za bistrom, aj aké sme.
Teraz si užívam, že po siedmich rokoch konečne fungujeme bezbolestne, zamestnávame super baby, sme kamošky. Mám veľmi dobrý život na to, aby som si ho kazila franšízou. Ale na druhej strane, určite mám také ambície, aby naša myšlienka išla do sveta. Zaslúži si to. A tak visí vo vzduchu Bratislava. Tam je vegánska ponuka dosť biedna na to, že je to naše hlavné mesto.
Už sa na to celé pozerám aj po tejto stránke, podnikateľskej. Začalo sa to tým, že chcem robiť, čo ma baví, ale dá sa to všetko skĺbiť dokopy. Nechcela som byť podnikateľkou, ale už som.
Aj by ste sa presťahovali do Bratislavy?
To nie.
Kam sa dá ešte posunúť vaše bistro tu v Prievidzi?
Vegánstvo je na Slovensku dosť v začiatkoch, v Bratislave sú možno tri čisto vegánske reštiky, čo je málo. Okolité krajiny sú na tom o dosť lepšie.
Nesledujeme veľmi trendy, snažíme sa zlepšovať samy a držíme sa slovenskej kuchyne. Máme, samozrejme, aj streetfoodové jedlá, ale myslím si, že segedín a sviečkovú máme zakódovanú v DNA. Keď uvaríme tieto klasiky alebo ešte bryndzové halušky, tieto jedlá idú najviac. Držíme sa toho, že aj slovenské jedlá sú super a dajú sa pretvoriť tak, aby boli zdravšie aj nutrične vyvážené.
Nikdy nevieme, čo varíme na druhý deň, snažíme sa improvizovať podľa ingrediencií, ľudí sa pýtame, čo by si radi dali. Robíme tak 80 porcií, nech sa predá všetko, čo vyrobíme.
Rozprávate sa so zákazníkmi aj o politike?
Prvé štyri roky, kým sme boli samé dve, zastávali sme všetky funkcie. Ja som bola tá komunikačná, na pokladni. Ľudia k nám chodievali zo začiatku veľmi radi aj preto, lebo sme boli ako klubovňa, preberali sme priateľské vzťahy, o každom sme vedeli, čo má rád, prispôsobovali sme často menu našim zákazníkom. Po štyroch rokoch som však v tomto smere trochu vyhorela, už som si pripadala ako animátorka. Momentálne som veľmi rada, že sa na to pozerám z diaľky.
Zaujímavý bol covid, vtedy vyplávali divní ľudia, veľa ľudí sme sklamali, keď sme sa podriadili covidovým pravidlám. Vidno, kde všade sa politika rieši. Zaraďovali nás do protiprúdu a čakali, že budeme aj pri covide alternatíva.
Čo by sa muselo stať, aby ste odišli z Prievidze alebo zo Slovenska?
Nič také, ako nejaká politická situácia. Ak, tak nejaké klimatické dôvody, keď sa to tu za 20 rokov nebude dať zvládať, keď sa už bude chodiť v lete na zimné dovolenky, aby sa človek ochladil.
Prípadne osobné dôvody, že by sme chceli s priateľom skúsiť niečo iné. Ale od 20 rokov tak veľa cestujem, že som v tomto smere vybúrená. Človek si je sám strojcom svojho šťastia a hocikde na zemi môže mať dobrý život, keď sa bude snažiť.
Máme teraz veľa kamošov, ktorí sa vrátili do Prievidze. Sú tu lacnejšie byty a menej hektický život. Covid priniesol, že robia pre bratislavské firmy, majú bratislavský plat a nižšie životné náklady.
Takto dokončili vetu, prečo to nevzdali s touto krajinou. (zdroj: Jozef Jakubčo)Budete voliť a ako si budete vyberať?
Voliť budem a budem si vyberať podľa okruhu tém, ktoré sú mi blízke, teda environmentálne a sociálne. Chcem aby sa viac zviditeľnili a riešili. A myslím tým napríklad klímu, nie medvede.
Čo vás na Slovensku hnevá?
Asi nič.
Na začiatku covidu som mala veľmi vyhranené názory, mazala som si ľudí z facebooku. Potom som ale nebola rada, aké rozdelenie tu nastalo. Často sú to zmätení ľudia, ktorí nemajú až taký šťastný život. Sú ovplyvnení spomienkovým optimizmom, vidia len jeden smer, ktorý by mohol byť správny, a boja sa nových vecí. Niekto hovorí, starí ľudia – zobrať občiansky, ale mali by sme sa o nich skôr zaujímať. Nikto by nemal byť odpisovaný za to, aká je skupina.
Zatrpknutosť pramení z rodín, zlých vzťahov, zlej práce, nešťastie je potom hádzané na vonkajšie dôvody.
Snažím sa život využiť na spoznávanie ľudí, veľmi ma bavia príbehy iných, vždy si z toho niečo vezmem. Žijem tak, že nie som uzavretá voči okolitému svetu. Mám sa dobre a chcem, aby sa mali dobre aj ľudia okolo mňa. Aj preto máme úspešný podnik – keď budú spokojní naši zamestnanci, budú spokojní zákazníci a budem spokojná aj ja.
Som vďačná, aký mám život, že som zdravá, uvedomujem si, že žijem život snov, aj keď je obyčajný. Nemáme s priateľom nadpríjmy, žijeme v dvojizbovom byte, možno by si niekto povedal, či nám to stačí. Stačí.
Prečo je Slovensko dobrá krajina na život?
Máme šancu robiť to tu lepšie aj ukázať, aký je tu potenciál, ten skok môže byť veľmi veľký. Z krajiny, ktorá nefunguje, sa vieme dostať na dobrú európsku krajinu. Je však pred nami dlhá cesta a chce to zapracovať. No čím som staršia, tým na Slovensku vidím väčší potenciál.
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
