BRATISLAVA. Mám zachraňovať svojím hlasom strany, ktorým hrozí neúčasť v parlamente, alebo voliť potenciálneho víťaza volieb? Majú Demokrati ešte šancu dostať sa do parlamentu? A prečo je Hlas Petra Pellegriniho - zrejme rozhodujúcej strany pri formovaní novej vlády po voľbách - v dvoch zo štyroch prieskumoch výraznejšie slabší?
Agentúry NMS Market Research a Ipsos zverejnili posledné volebné modely, AKO a Focus zas publikovali ich prieskumy preferencií. Na volebnom trhu je stále tretina voličov, ktorí sa rozhodujú medzi dvomi alebo viacerými stranami a práve prieskumy sú pomôckou, ako sa priblížiť k želanej voľbe.
Denník SME na základe dát a trendov z posledných prieskumov odpovedá na päť najčastejších otázok medzi voličmi, ktoré z nich vyplývajú.
1. Bude víťazom volieb Smer alebo Progresívne Slovensko?
Ešte pred dvomi týždňami na základe kurzov stávkových kancelárií odhadol politológ z Durham University v Spojenom kráľovstve Juraj Medzihorský, že šance Progresívneho Slovensko na porazenie Smeru sú 45:55 v neprospech PS.
Necelé tri dni pred voľbami sa šance medzi obomi stranami vyrovnali.
„V Niké je to momentálne kurz PS verzus Smer 50 na 50. Stávková kancelária ponúka aj kurzy na víťaza exitpollu televízie Markíza. Tam má PS momentálne o chlp výhodu. Aj v Tipsporte je šanca na víťazstvo vo voľbách pre PS momentálne o chlp priaznivejšia," hovorí teraz Medzihorský.
Dorovnanie pomerov síl oboch strán potvrdzujú aj najnovšie prieskumy. V AKO a NMS sa PS prvýkrát dostalo do čela popularity strán. V NMS má strana Michala Šimečku 19,7 percenta voličov, v AKO 18 percent voličov. Náskok pred Smerom je však štatisticky nepodstatný - o 0,3 percenta v NMS aj v AKO.
Vo Focuse a v agentúre Ipsos naďalej vedie Smer, v oboch prípadoch sa však aj tam PS na Smer dotiahlo. Vo Focuse sa rozdiel v ich podpore znížil z 2,4 na 1,4 percenta voličov, v Ipsose sa medzera zúžila z 3,1 na 0,8 percenta hlasov.
Hlavnou otázkou je, či môže PS vo zvyšnom čase Smer aj predbehnúť, keďže vo všetkých štyroch prieskumoch sú ich výsledky s prihliadnutím na odchýlky merania takmer rovnaké.
Trend ďalšieho rastu naznačuje zväčšovanie celkového potenciálu strany - teda okrem súčasných priaznivcov PS aj voličov iných strán, ktorí voľbu PS zvažujú.
Potenciál PS narástol za tri týždne o 1,9 percenta a je na úrovni 23,1 percenta voličov podľa meraní NMS. Smer v rovnakom ukazovateli klesol o 2,5 percenta hlasov a dosahuje nižšiu hodnotu ako pri PS - 22,6 percenta voličov.
Znamená to, že ak by PS dokázalo presvedčiť aj zvyšných voličov, ktorí nad jeho voľbou uvažujú, voľby by zrejme vyhralo. Smer má však vyššie voličské jadro najvernejších voličov. To môže byť rozhodujúce v prípade, že by sa časť menej presvedčených voličov PS rozhodla voliť iné strany, ktorým hrozí, že sa nedostanú do parlamentu.
2. Ak bude Hlas rozhodujúci, prečo má v dvoch prieskumoch menej hlasov?
Ak by sa voľby skončili rovnako ako ktorýkoľvek zo štyroch prieskumov, ani v jednom prípade by nebolo možné zložiť vládnu koalíciu bez strany Hlas. Platí to v situácii, že strany dodržia vzájomné vylúčenie zo spolupráce, ako ich prezentovali počas kampane.
Aký veľký vplyv bude mať Hlas pri povolebnom vyjednávaní, však bude závisieť od jeho vlastného výsledku vo voľbách. V agentúre AKO má Hlas od augusta stabilnú podporu, najnovšie merania hovoria o sile 15 percent voličov.
Aj v agentúre Focus strana oscilovala nad 14 percentami, aktuálne má podpora hodnotu 13,7 percenta, čo je mierny pokles o štatisticky zanedbateľnú hodnotu.
Naopak, v agentúrach Ipsos a NMS prideľujú strane nižšiu podporu, ktorá navyše opäť klesla. V Ipsose má teraz Hlas 11,9 percenta voličov, čo je pokles od začiatku septembra o 1,2 percenta. Agentúra NMS meria Hlasu podporu 10,5 percenta voličov, čo je pokles o 0,9 percenta hlasov.
Ipsos a NMS pri meraní podpory zohľadňujú aj pevnosť rozhodnutia voličov. Rozdiel je tak spôsobený tým, že strana má množstvo voličov, ktorí však viac či menej silne zvažujú voliť aj iné strany, najmä Smer.
Skutočný výsledok vo voľbách tak výrazne ovplyvní to, či časť voličov Hlasu na poslednú chvíľu zmení názor a bude voliť inú stranu.
„Hlas patrí medzi strany, u ktorých je podiel slabšie presvedčených voličov 15 až 20 percent ich súčasného elektorátu,“ hovorí analytik NMS Mikuláš Hanes.
Fica môže neúčasť v Markíze ešte mrzieť. Analytici hodnotia volebné diskusie Čítajte 3. Majú Demokrati šancu dostať sa do parlamentu?
Demokrati sú z pohľadu rozdielnych výsledkov v dvoch zo štyroch prieskumov v podobnej situácii ako Hlas. V agentúrach AKO a Focus Demokrati totiž rastú.
Vo Focuse mali ešte v auguste podporu 3,1 percenta. V dvoch septembrových meraniach postupne narástli najskôr na hodnotu 3,7 a aktuálne ju zvýšili na štyri percentá.
Aj v agentúre AKO strana bývalého premiéra Eduarda Hegera od augusta rastie z vtedajších 2,2 percenta voličov na súčasné 4,3 percenta. Demokrati sa tak doťahujú k maximu popularity, ktorú agentúry zaznamenali na jar po založení strany.
Odlišný trend vidia volebné modely NMS a Ipsos. V NMS majú aktuálne Demokrati 2,3 percenta, čo je pokles z predošlých 3,8 percenta podpory. V Ipsose sa Demokrati zas držia na rovnakej hladine - z 3,2 percenta majú teraz 3,3.
V skutočnosti môžu byť rozdiely z veľkej časti spôsobené rozdielnou metódou merania. Ipsos a NMS totiž stranám prideľujú od respondentov plný jeden hlas len v prípade, že sú pevne presvedčení dať jej hlas. Ak voliči váhajú, strana získa len zlomok takéhoto hlasu.
„Tento rozdiel potom ťahá tú podporu dole," tvrdí Jakub Hankovský z Ipsosu. Vyplýva z toho, že Demokrati majú spomedzi všetkých strán, ktoré sú dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti, najvyššiu šancu, že by sa do parlamentu mohli dostať.
Keďže majú voličské jadro v NMS aj Ipsose približne na úrovni jedného percenta voličov, rozhodujúce bude, či Demokratov prídu voliť všetci voliči, ktorí zatiaľ hovoria, že ich pôjdu voliť, a zároveň ešte presvedčia chýbajúcu časť do hranice zvoliteľnosti.
Demokrati majú podľa NMS potenciál získať celkovo 6,2 percenta voličov, podľa Ipsosu, ktorý meria odlišnou metodikou, je to 12,2 percenta voličov.
4. Potopil Matovič SaS?
V nedeľu predseda OĽaNO Igor Matovič zaútočil na predsedu SaS Richarda Sulíka. Najskôr tvrdil, že Sulík sa nechal inštruovať Jaroslavom Haščákom z Penty pri riešení vládnej politiky k zdravotným poisťovniam a mal si za to vypýtať PR články v médiách Penty.
Sulík kontakt s Haščákom potvrdil, ale ostatnú časť Matovičových obvinení vylúčil. Šéf OĽaNO následne v ďalšie dni pridával ďalšie obvinenia. Otvorene tvrdil, že jeho zámerom je odlákať SaS voličov tak, aby sa do parlamentu nedostala.
Zo štyroch agentúr tri oslovovali respondentov v čase, keď už voliči zachytávali túto Matovičovu komunikáciu - AKO, Focus a Ipsos. Vo všetkých troch prieskumoch napriek tomu SaS namerali podporu, ktorá by Sulíkovej strane stačila na účasť v parlamente.
Podľa AKO má SaS 7,3 percenta voličov, vo Focuse je to 5,8 percenta a v Ipsose sedem percent. Hankovský z Ipsosu aj riaditeľ Focusu Martin Slosiarik pritom potvrdili, že v nedeľu a ďalšie dni už v zberoch získavala SaS o niečo menej hlasov.
Predpokladajú, že SaS by mohla mať ešte výraznejšie čísla a dáta, ktoré napokon namerali, už zohľadňujú zmiernenie tohto rastu. „Zastavilo ich to v raste,“ hovorí Slosiarik.
Podľa šéfa Focusu však až volebný výsledok spätne ukáže, koľko voličov SaS Matovič odradil alebo koľko z nich sa naopak rozhodlo podporiť Sulíkovu stranu.
Matovič odmietol sedieť vedľa Sulíka. Správy s Haščákom považuje šéf SaS za zmanipulované Čítajte 5. Má väčšiu podporu tábor voličov Smeru blízkych strán alebo voličov stredopravých subjektov?
Až doteraz platilo, že výrazne viac voličov sa darí mobilizovať stranám ako Smer, SNS či Republika. Tento pomer síl sa však v posledných týždňoch a dňoch pred voľbami začal vyrovnávať.
Môžeme sledovať silný trend rastu volebných jadier stredopravých strán a celkovo aj pevnosti presvedčenia o správnosti svojej voľby a ochoty zúčastniť sa na voľbách v rámci tohto názorového spektra,“ tvrdí analytik Hanes.
Tieto zistenia vysvetľuje tak, že stredopravým stranám sa podarilo silnejšie mobilizovať voličov zo svojho názorového spektra.
„Svojou početnosťou aj pevnosťou rozhodnutí začína dorovnávať voličov zo sociálne-nacionalistického názorového prúdu,“ dodáva Hanes.
Aj preto by volebná účasť mohla byť druhá najvyššia od roku 2000. NMS odhaduje účasť okolo 65 percent voličov. Podobné cifry odhadujú aj ostatné agentúry.
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
