Príjemný víkend! Tento víkend budú pravdepodobne väčšinu z nás zaujímať voľby a ich výsledky. Rozhodli sme sa preto priniesť vám v aktuálnom Víkendovom výbere texty z kultúry, umenia a spoločnosti, ktoré sa niektorých tém, rezonujúcich aj v predvolebnom období, dotýkajú. Ale inak, než sme zvyknutí v politických textoch či správach.
Napriek tomu, že o pár mesiacov oslávi stovku, Otto Šimko sa živo zaujíma o dianie vo svete, každodenne číta tlač a pôjde voliť. Prežil holokaust, bojoval v Slovenskom národnom povstaní, prenasledovali ho eštebáci. Napriek všetkému som optimista, hovorí v rozhovore reportérovi Petrovi Gettingovi.
Tetovač, architekt, dizajnérka, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc či z Oravy. Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko.
Táto krajina je ich domov, majú tu priateľov, rodinu. Nevzdali to s touto krajinou. Kolegyňa Katarína Kozinková ich navštívila počas augusta a rozprávala sa s nimi o tom, prečo sa vrátili, čo ich v živote teší, čo ich trápi, kde čerpajú energiu, aby pokračovali v tom, čo robia.
Prinášame vám aj rozhovory s historikmi o tom, ako sa Slováci učili voliť, s nemeckými expertmi na digitálny fašizmus, ale aj s riaditeľkou festivalu Biela noc, ktorý rozsvieti monumentálnymi dielami Bratislavu a Košice, či recenzie na nové filmy a divadelné inscenácie. A tiež tipy, kam sa vydať za kultúrou v nasledujúce dni.
Prežil holokaust, bojoval v SNP. Percento zadubencov na Slovensku je nepríjemne veľké, hovorí Otto Šimko
Som šťastný penzista, hovorí Otto Šimko. (zdroj: SME/Marko Erd)V čase, keď sa narodil, mal v celom meste auto iba starosta a Voskovec s Werichom spievali svoje hity. Zažil prvé lety do kozmu aj zhodenie atómovej bomby, videl, ako davy tlieskajú fašistom a potom komunistom, prevracanie kabátov aj holokaust, v ktorom mu zavraždili brata.
Politika bola v mojom živote od detstva, hovorí Otto Šimko. A keď sa ho v zákulisí pred štátnym vyznamenaním pýtali, čo v živote robil, odpovedal lakonicky, že vždy bol chronickým nepriateľom. Raz národa, raz socializmu, napokon aj Mečiara.
„Svojím spôsobom sú každé voľby zlomové. Dnes to vyzerá veľmi tristne, nálada je veľmi zlá. Ale zlomový moment bol aj v roku 1998, keď voľby odstavili Mečiara. Som optimista, hoci nie som vo väčšine. Napriek všetkému mám dojem, že sú isté šance, aby sa splnili moje predpoklady, že to nebude také zlé, ako sa obávame. Slabiny demokracie poznáme, vždy ich bude využívať druhá strana, ale ak sa demokraciu nepodarí zlikvidovať, tak vždy budú ďalšie voľby a ja nemám prečo rozmýšľať, či pôjdem voliť, ten moment si nedám ujsť,“ hovorí v rozhovore pre SME.
Nevzdali to s touto krajinou: 17 príbehov ľudí, ktorí mohli odísť, no zostali
Každý z nich dostal rovnakú otázku: prečo ste to nevzdali? A potom aj mnohé ďalšie.
Možno sa vám bude zdať, že sa niekedy opakujú, inokedy si zase trochu protirečia. Niektorí z nich nezačínali od nuly a pomáha im okolie či partneri, iným zase stačilo málo, aby dokázali rozbehnúť úspešné projekty a dnes ich napĺňa komunita aj radosť okolia.
Tie príbehy sú mimoriadne silné, inšpirujúce, je z nich cítiť, že ľuďom, o ktorých sú, naozaj záleží na tejto krajine, na priestore okolo seba a ľuďoch, ktorí s nimi tento priestor zdieľajú.
Nech sa páči, sedemnásť príbehov. Azda vás budú inšpirovať rovnako, ako inšpirujú mňa. A aj vďaka nim budete mať pocit, že sa oplatí nevzdať to. A ísť v sobotu voliť.
Krajná pravica mieri priamo do srdca. Pracuje s mýtom, že niekto ide po vás a vašom národe
Odborníci na digitálny fašizmus Holger Marcks (vľavo) a Maik Fielitz. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Sociálne médiá sú pre populistické, krajne pravicové a fašistické myšlienky živnou pôdou. Digitálny priestor sa v posledných rokoch vyvinul tak, že napomáha podkopávať základné hodnoty demokracie, a to využívajú mnohí extrémistickí aktéri. Šíria dezinformácie, konšpirácie a nenávisť.
Nemeckí experti Holger Marck a Maik Fielitz, ktorí sa touto témou zaoberajú v knihe Digitálny fašizmus, v rozhovore pre SME hovoria, že tam, kde sa politickí aktéri nenávidia, jedna strana už len z princípu neverí tomu, čo hovorí druhá a často už len preto zaujme opačný postoj.
„Čím polarizovanejšia je spoločnosť, tým viac sa dezinformácie šíria. Pre mnohých skrátka nemôže platiť, že to, čo hovorí druhá strana, je pravda. A v tomto bode sa do toho zapájajú aj externí aktéri, napríklad ruská propaganda,“ vysvetľujú.
Opíjali ich pálenkou aj rožkom. Pred vyše sto rokmi Slováci prvýkrát volili. Naučili sa to?
Voľby v roku 1986 boli posledné v komunizme. Kým voliči poslušne volili, za snahu nezávisle kandidovať zatkli Pavla Wonku a zomrel ako posledný politický väzeň ako väzení. (zdroj: TASR)Celé storočia nemala spoločnosť na Slovensku takmer žiadne práva, o ich budúcnosti rozhodovala hŕstka oligarchov a všeobecné volebné právo dostali až v demokracii.
Dnes polovica obyvateľov Slovenska verí demagógom a očakáva, že voľby budú zmanipulované, podľa prieskumov nemá polovica voličov problém s tým, že by im vládla pevná ruka.
Čo sa stalo so slovenskou spoločnosťou? Aký vplyv môžu mať turbulentné zmeny, ktorými prešla za posledné storočie? Odpovedajú traja historici.
Za totality chcel kandidovať, zaplatil za to životom. Zomrel na dlažbe väzenskej cely
Pavel Wonka v putách odchádza zo súdu, za ním brat Jiří. (zdroj: Přemysl Fialka)Boli to posledné voľby za komunizmu. V máji 1986 si občania Československa znova volili ľudí dosadených samovládnucou komunistickou stranou. Trápnu povinnosť si išli odbiť milióny voličov.
Krušné chvíle vtedy zažíva český aktivista Pavel Wonka. Tesne pred voľbami sa skrýva na Morave a Slovensku. Dostal echo, že ho polícia chce zatknúť. Dovolil si totiž tú drzosť, že chcel kandidovať ako nezávislý kandidát. Bol jediný v celej republike, kto sa na to odvážil.
Na konci príbehu je Wonkovo zúbožené chudé telo, ležiace polonahé na mokrom betóne väzenskej kobky vedľa záchodovej diery. Zomrel ako posledný utýraný politický väzeň krátko pred pádom totality.
Radšej nech to tu zaplavia, vraveli ľudia. Vodné dielo im ničilo život, hoci nikdy nevzniklo
Jana Pilzová v inscenácii Sme krajina: Príbeh ľudí, priehrady a času (zdroj: Henrich Mišovic)Plán postaviť vodné dielo Slatinka, ktoré malo zlepšiť život na Pohroní, vznikol v roku 1954. Jeho výstavba a s ňou aj zaplavenie obce Slatinka sa však neustále odkladala. Jedinými reálnymi krokmi, ktoré štát v tomto smere podnikol, bolo šikanovanie obyvateľov dediny.
Štát odkúpil alebo vyvlastnil domy a pozemky, no len pramálo riešil to, čo ďalej bude s ich životom. Po revolúcii sa do prípadu zapojili aj aktivisti, ktorí videli, že so zaplavením obce by sa zničili nielen životy, ale aj unikátne ekosystémy.
Definitívne a oficiálne sa výstavba tohto projektu zastavila až minulý rok. Zostal po ňom príbeh plný absurdít a nespravodlivosti.
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene o tom vytvorilo inscenáciu Sme krajina: Príbeh ľudí, priehrady a času, ktorá zaujala domáce aj zahraničné festivaly.
Bielu noc vyčarujú veľké objekty a sochy. Festival chce byť vo fyzickom kontakte s návštevníkmi
Riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková. (zdroj: Welin Nagyová)Festival Biela noc sa tento rok stretáva s mnohými výzvami. Či už sú to financie, dramaturgia, alebo lokácie. Festival sa však s nimi popasoval a keďže bol minulý ročník viac digitálny, tento rok sa predstaví s monumentálnymi objektmi. A návštevníci budú vo fyzickom kontakte s dielami.
Ďalším prekvapením pre festival bol aj dátum volieb. „Festival je jeden veľký kolos, buduje sa rok a viac dopredu. Nedá sa zmeniť len na základe toho, že sú voľby. Zobrali sme to teda pozitívne,“ hovorí riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková.
Teplo, teplejšie, horúco. Slnko páli a ľudská spolupatričnosť zvádza súboj so záchvatmi pudovosti
Neznesiteľné teplo trápi postavy filmu. (zdroj: Filmtopia)Je horúco. Ľudia sú vykoľajení, spotení, pudoví aj protivní... K planéte sa rúti úlomok Slnka. Možno Zem minie, no možno ju zasiahne. V hollywoodskom žánrovom filme by sa pravdepodobne riešili možnosti záchrany planéty. S hrdinom, ktorý by v tom celom zohral kľúčovú úlohu.
Česko-slovenský film Brutální vedro však ponúka celkom iný príbeh. Mladý režisér Albert Hospodářský si totiž slnečnú hrozbu vybral len ako zámienku na výpoveď o generačnom pocite zo života v súčasnom svete. Občas v obraze pripomína, že k planéte letí slnečný úlomok, ale to je jediný trik, ktorého sa divák dočká.
Podľa dôchodcov zistíte, kde je dobrý bar. Majú peniaze, žúrujú a dôstojne zomierajú
Španielska herečka Carme Elias hovorí vo filme Kým si to ty o živote s alzheimerom. (zdroj: SSIFF)Tu nevidieť nahnevaných, vyčerpaných alebo frustrovaných dôchodcov. Tu sa nikto nepotrebuje predierať paličkou, keď nastupuje do autobusu, ani sa nepotrebuje naháňať za akciami v obchodoch.
Staroba na severe Španielska má celkom inú podobu, ako sme si museli zvyknúť na Slovensku. Páni chodia v upravených košeliach, dámy vo farebných šatách a elegantných účesoch. Schádzajú sa na uliciach a námestiach ako všetky iné vekové skupiny a medzi nimi žúrujú do hlbokej noci.
Dokonca si podľa nich môžete vyberať bary. Tie, kde sedia oni, budú zaručene dobré. S kvalitným jedlom a bez turistických cien.
Baskicko je, samozrejme, špecifický región. Presnejšie, je bohatý. Priemerný dôchodok je vyšší ako v iných častiach Španielska, blíži sa k sume 1700 eur mesačne.
Kultúrne tipy
Dramaturgia festivalu Bratislava v pohybe sa tento rok zamerala na prezentáciu belgického súčasného tanca. (zdroj: Danny Willems)Bratislavu rozsvieti Biela noc aj najlepšie ilustrácie, Košice rozozvučia džezové tóny. Kam za kultúrou od 29. septembra do 6. októbra?
Víkendový recept
Orechová bábovka. (zdroj: Tortyodmamy.sk | vikulda)Z tekvice, jabĺk aj orechov. Vybrali sme pre vás recepty na skvelé jesenné koláče.
Víkendový kvíz
Volebný kvíz Denníka SME. (zdroj: SME)Ktoré voľby boli spojené s referendom a ktorú stranu podporila modelka? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
