Pavol Gašpar ide riadiť Slovenskú informačnú službu bez skúseností v odbore. Je to človek s nenávisťou k opozícii, Danielovi Lipšicovi a čurillovcom. Navyše je výsmechom spravodajskej komunite v celej Európe, hovorí o ňom expert.
Obvinenie bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa z úplatkov, ktoré vraj kajúcnik nepriznal v rámci spolupráce, potešilo vládnych predstaviteľov. Makó pomerne pravidelne vypovedá na súdoch v rôznych kauzách, pričom súdy zatiaľ jeho výpovediam uverili a nespochybnili ich.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Fico skúša, čo SIS ešte znesie. Na jej čele je človek s nenávisťou k opozícii, Lipšicovi a čurillovcom
- Makóa vinia z nepriznaných úplatkov na základe výpovede Petrova. Jeho slová sa pri ňom raz už nepotvrdili
- Ako odpočuli nemeckých generálov? Možno aj cez hotelovú wi-fi
- Forint rok nebol taký slabý, porovnali sme ceny v Lidli a v Tescu. Oplatí sa vycestovať?
- Genialita či podvod? Vegas získali ohromné posily, platia o 14 miliónov viac než môžu
- Stúpa počet prípadov čierneho kašľa, lekári odporúčajú preočkovať sa
Fico skúša, čo SIS ešte znesie. Na jej čele je človek s nenávisťou k opozícii, Lipšicovi a čurillovcom

Syn obžalovaného bývalého šéfa polície Tibora Gašpara už riadi Slovenskú informačnú službu. Smer tam 36-ročného Pavla Gašpara dosadil napriek tomu, že nemá prax v bezpečnostných zložkách, figuruje v jednej z korupčných káuz polície pod vedením jeho otca, nenávistne vystupuje proti politickým oponentom a užíva majetok, ktorého pôvod odmieta objasniť.
Do funkcie námestníka SIS s právomocami riaditeľa sa navyše dostal obídením zákona. Napriek viacerým nejasnostiam v jeho minulosti vydala tajná služba Pavlovi Gašparovi bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa Prísne tajné.
Do služby, ktorá má oprávnenie získavať informácie rôznymi utajenými prostriedkami, prichádza Gašpar junior za podobných okolností ako Ivan Lexa za vlády Vladimíra Mečiara v 90. rokoch.
„Je evidentne bielym koňom Ficovej mocenskej skupiny,“ hovorí analytik Jakub Janda z českého think-tanku Európske hodnoty. Dať na čelo takej mocnej inštitúcie človeka bez praxe a evidentne poslušného Ficovi, je podľa neho „výsmechom bezpečnostným profesionálom v celej Európe“.
- Čo treba vedieť o tajnej službe: Minulosť tajnej služby je pretkaná kauzami, porušeniami zákona a v najtemnejších 90. rokoch aj inštitucionálnym násilím proti občanom, o ktorých bezpečnosť má dbať. Preto je namieste poznať, čo SIS vlastne robí aj aké má právomoci.
- Nástroj moci voči nepohodlným: Z vyjadrení a konania vládnej moci priamo vyplýva, že so zákonnosťou a právom si starosti robiť nebudú. A tak je úplne opodstatnené opäť sa obávať, že sa tajná služba cielene stane nástrojom proti tým, ktorí sú vládnej moci nepohodlní. Najmä ak Robert Fico otvorene hovorí, že jeho nepriateľmi sú médiá, mimovládne organizácie a politická opozícia, píše Jakub Filo.
Makóa vinia z nepriznaných úplatkov na základe výpovede Petrova. Jeho slová sa pri ňom raz už nepotvrdili

„Ja zo živých káuz čurillovcov nehovorím. Čo zo živých káuz hovorím?“ reagoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii Na telo na Markíze. Podráždila ho poznámka moderátora o tom, že ako minister pomerne často hovorí veľa informácií o kauzách, ktoré sa ešte vyšetrujú.
Keď neskôr vyšlo najavo, že polícia obvinila bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa z úplatkov, ktoré vraj kajúcnik nepriznal v rámci spolupráce, Šutaj Eštok s komentárom neváhal. „Človek, na ktorom bolo postavené sväté stíhanie vtedajšej opozície... Zrazu sa ukazuje, že nepriznal všetku činnosť,“ povedal Šutaj Eštok.
Makóovo stíhanie je pritom čerstvé a vyšetruje sa. Rovnako sa vyšetrujú aj podozrenia týkajúce sa napríklad koaličných politikov, ako sú Tibor Gašpar zo Smeru či Peter Žiga z Hlasu. Pri Gašparovi je v kauze Očistec už aj podaná obžaloba na súd.
Obvinenie Makóa je však pre vládnych politikov dôležitým momentom z viacerých dôvodov. Práve Makó je významným svedkom v zmienenej kauze Očistec, ktorá hovorí o zneužívaní polície za éry Smeru, ale napríklad aj v ďalšej kauze, kde je obvinený nielen Gašpar, ale aj oligarcha Norbert Bödör, a vypovedá taktiež aj v kauze Rozuzlenie, ktorá hovorí o cielenom spochybňovaní politicky citlivých káuz.
V krátkosti z domova:
- Dôveryhodnosť politikov: Najdôveryhodnejším politickým lídrom je predseda parlamentu a strany Hlas Peter Pellegrini. Dôveruje mu 47 percent, nedôveruje 52 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo. Na druhom mieste sa umiestnila prezidentka Zuzana Čaputová.
- Hamran vstupuje do politiky: Bývalý policajný prezident Štefan Hamran kandiduje v eurovoľbách za stranu Demokrati. Ponuku kandidovať v eurovoľbách dostal od troch politických subjektov, ktoré sú aktuálne parlamentnými stranami, podľa vlastných slov na ne nereflektoval. Demokrati ho presvedčili napriek tomu, že sú preferenčne najslabší a mimo parlamentu.
- Víkend v politike: Gašpar junior je vo vedení SIS odborník a my sme boli politickí väzni. Kým ministri za Smer museli vo víkendových diskusiách vysvetľovať sériu pochybných krokov vlády, Peter Pellegrini sa stal hviezdou skrytej predvolebnej akcie najväčšej organizácie dôchodcov na Slovensku.
Ako odpočuli nemeckých generálov? Možno aj cez hotelovú wi-fi

Letecké dni nie sú iba predstavením pre nadšencov aviatiky a nezdravého občerstvenia. Často sa na nich podpisujú veľké štátne aj firemné objednávky, dohadujú sa zmluvy na civilné a vojenské zákazky. Predvádza sa na nich nová technika.
Na letecké dni chodia vojaci, leteckí či bezpečnostní experti, pridelenci z ambasád. A špióni. Letecký deň je možno aj kľúčom k ponižujúcej špionážnej afére, ktorá minulý víkend vypukla medzi Nemeckom a Ruskom.
Keď šéfka ruskej propagandistickej televízie RT Margarita Simonjanová zverejnila 38-minútovú nahrávku odpočutého rozhovoru štvorice vysokých nemeckých dôstojníkov, pomerne rýchlo bolo jasné, že jeden z jeho účastníkov sa k online rozhovoru nepripojil z Nemecka, ale zo Singapuru, kde bol na leteckom dni.
Britská stanica BBC zverejnila pravdepodobný priebeh toho, ako sa ruskej rozviedke podarilo „napichnúť“ rozhovor, ktorého témou bola politicky chúlostivá možnosť, že by Nemecko dodalo Ukrajine strely Taurus. Slabým článkom zabezpečenia bola zrejme „singapurská spojka“.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Pápežova „biela vlajka“: Pápež František vyhlásil, že „porazená“ Ukrajina by mala mať odvahu vyvesiť „bielu vlajku“ a rokovať o ukončení vojny s Ruskom, ktorá si vyžiadala už desaťtisíce obetí. Hovorca Vatikánu Matteo Bruni pápežove slová korigoval s tým, že pápež nežiadal Ukrajinu, aby sa vzdala. Vyzýval vraj na prímerie a odvahu na rokovania.
- Ukrajinský odkaz pápežovi: Kyjev kritizoval výzvu pápeža na vyjednávanie s Ruskom s tým, že sa „nikdy nevzdá“. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyhlásil, že „naša vlajka je žlto-modrá. Toto je vlajka, s ktorou žijeme, zomierame a víťazíme. Nikdy nevztýčime žiadne iné vlajky“.
- Rusi strácajú dynamiku: Ruský postup pri ukrajinskej Avdijivke stráca po rýchlych územných ziskoch na dynamike, píše denník The New York Times. Ukrajina podľa amerického denníka vyslala do oblasti značné množstvo vojakov a Rusi sú okrem toho nútení útočiť na otvorenom priestranstve, kde ich nič nekryje.
- Ruské kĺzavé bomby: Rusko na Ukrajine začalo používať ničivé letecké bomby, proti ktorým sa ukrajinská obrana len ťažko chráni. Kĺzavé bomby FAB-1500 zničili ukrajinské sily a vychýlili rovnováhu na stovky kilometrov dlhej frontovej línii. Dokážu spôsobiť až 15-metrový kráter.
- NATO na Ukrajine: Prítomnosť vojakov NATO na Ukrajine nie je nemysliteľná, vyhlásil poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski s tým, že víta myšlienku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý nevylúčil možnosť, že by na Ukrajinu boli vyslaní cudzí vojaci.
- Ukrajina demobilizuje brancov: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal demobilizáciu brancov, ktorí vstúpili do armády pred ruskou inváziou a ich služba sa už skončila. Dekrét sa týka brancov, ktorých služba sa mala skončiť pred 24. februárom 2022, bola však predĺžená v dôsledku ruskej vojenskej invázie.
- Ruská (ne)schopnosť spracovávať ropu: Ruská kapacita rafinácie ropy podľa britskej rozviedky zrejme dočasne klesla pre početné ukrajinské útoky dronmi. Rusko od prvého marca na šesť mesiacov zakázalo vývoz benzínu s cieľom stabilizovať ceny na domácom trhu. Opravy rafinérií v dôsledku západných sankcií však budú trvať dlhšie ako v minulosti.
Zo zahraničných webov:
- Substack/Mick Ryan: Vojská NATO na Ukrajine: Myšlienkový experiment na konkretizáciu Macronových grandióznych vyhlásení
- Foreign Affairs: Ukrajine sa kráti čas
- The Atlantic: Oceány, tak ako sme ich poznali, sú už minulosťou
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Barbora Mareková z podcastu Ľudskosť píše svoje postrehy o spoločnosti a o mentálnom zdraví. Odoberať >
- Eva Frantová v súhrne prináša najpodstatnejšie správy zo sveta ekonomiky a biznisu. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
Forint rok nebol taký slabý, porovnali sme ceny v Lidli a v Tescu. Oplatí sa vycestovať?

Kurz maďarského forintu voči euru si v uplynulých dňoch výrazne pohoršil. Maďarská mena je najslabšia od vlaňajšieho marca. Kým začiatkom tohto roka vyšlo jedno euro podľa stredového kurzu Národnej banky Slovenska na 377 forintov, aktuálne je to 395 forintov.
Dôvodom je menová politika centrálnej banky, ktorá znížila koncom februára základnú úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod na deväť percent. K zníženiu základnej sadzby prikročila po piaty raz za sebou, keď reagovala na klesajúcu infláciu.
Forint oslabuje v dôsledku napätia medzi Maďarskou centrálnou bankou a vládou Viktora Orbána. Guvernér György Matolcsy povedal, že maďarská vláda plánuje „útok na nezávislosť centrálnej banky” a podpora ekonomiky cez dotačné schémy od vlády je „odsúdená na neúspech“.
Slabší forint je výhodný pre kupujúcich zo Slovenska, najmä ak bývajú neďaleko štátnych hraníc. Vyskladali sme si základný nákupný košík so základnými potravinami a vyrazili na nákupy do neďalekého mestečka Mosonmagyaróvár.
V krátkosti z ekonomiky:
- Ako to bude s cenou vody: Vypúšťanie podzemných vôd do povrchových vôd nebude mať na domácnosti, firmy a vodárenské spoločnosti prakticky žiaden dopad. Poplatok za odber podzemnej vody totiž predstavuje iba malú časť z celkovej ceny vodného a stočného. Započítavanie DPH do poplatku za odber podzemnej vody tak zmení výšku tohto poplatku v desatinách centa.
- Čokoláda ľuďom zhorkne: Cena kakaa je v dôsledku klimatických zmien historicky najvyššia. Za tonu sa teraz platí približne 6 500 dolárov. Pred rokom to bola menej ako polovica, približne 2 760 dolárov za tonu. Okrem iného to znamená, že ceny čokolády musia ísť hore. Otázkou je, ako výrazne.
- Najrýchlejšie rastúce firmy: Aktuálny rebríček Financial Times zoradil tisíc najrýchlejšie rastúcich firiem Európy. Zatiaľ čo Česko je zastúpené 11 spoločnosťami, Maďarsko 14 a Poľsko má v rebríčku až 44 firiem, Slovensko reprezentuje iba jediná. Analytici aj podnikatelia vidia príčiny najmä v zlom podnikateľskom prostredí.
Genialita či podvod? Vegas získali ohromné posily, platia o 14 miliónov viac než môžu

Býva akousi tradíciou, že v posledných dňoch prestupovej uzávierky NHL vídame vážnu aktivitu zo strany Vegas Golden Knights. Tí patria v podstate od vstupu do súťaže k okruhu favoritov na Stanleyho pohár. Preto je ich cieľ vždy jediný - posilniť sa, ako sa dá.
Fanúšikom však neuniklo, že sa im akýmsi zázračným spôsobom darí privádzať kopec drahých posíl, a to napriek tomu, že v NHL existuje platový strop a vždy na začiatku sezóny balansujú na jeho hrane.
Napriek tomu, že je tento rok stále nízky a bude sa výraznejšie dvíhať až po sezóne, zakončili Vegas túto uzávierku ako víťazi. Do tímu, v ktorom už hrávajú Jack Eichel, Jonathan Marchessault, Mark Stone, Alex Pietrangelo či Shea Theodore priviedli ešte Anthonyho Manthu, Noaha Hanifina a v samom závere prestupového obdobia Tomáša Hertla.
A obvinenia z toho, že podvádzajú, na seba nenechali dlho čakať. Lebo hoci je platový strop aktuálne na hodnote 83,5 milióna dolárov, „zlatí rytieri“ svojím hráčom vyplácajú až 97 710 817 dolárov.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Stúpa počet prípadov čierneho kašľa, lekári odporúčajú preočkovať sa

Mnohí ho považujú za tradičné ochorenie, ktoré už patrí do minulosti. Napriek tomu však posledné mesiace trápi Európu stúpajúci počet pacientov s čiernym kašľom.
Nárast výskytu čierneho kašľa hlási aktuálne Česká republika, v ktorej od začiatku roka 2024 do 3. marca zaznamenali lekári 1 666 prípadov. Znepokojujúce sú podľa odborníkov predovšetkým infekcie u detí, ktoré ešte nedovŕšili jeden rok. Práve tých zaznamenali v Česku už 36.
Najväčšie riziko závažného priebehu a úmrtia je u vnímavých neočkovaných alebo len čiastočne očkovaných dojčiat do šiesteho mesiaca veku.
Úrad verejného zdravotníctva hovorí, že oproti predchádzajúcim trom rokom zaznamenal v roku 2024 nárast počtu prípadov aj na Slovensku. Ku koncu februára bolo na našom území hlásených 123 prípadov. Výskyt čierneho kašľa hlásia lekári v každej vekovej skupine a aj v každom kraji Slovenska. Najviac prípadov ÚVZ eviduje v Žilinskom kraji.
Aké sú príznaky: Nádcha, zápal spojiviek, kašeľ, prípadne zvýšená teplota. Prvotné príznaky čierneho kašľa sa nelíšia od bežných respiračných ochorení. Neskôr však prichádzajú záchvaty úporného až dávivého kašľa.
V krátkosti o zdraví:
- Cvičiť sa oplatí: Ak stále so sebou bojujete a hľadáte ďalší dôvod, prečo cvičiť, možno vám pri rozhodovaní pomôže štúdia, podľa ktorej ženy, ktoré pravidelne cvičia, majú výrazne nižšie riziko predčasného úmrtia ako muži, ktorí sa takisto venujú pravidelnému cvičeniu. Navyše, ženy to stojí aj menej námahy.
- Artritída u detí: Diagnóza artritídy sa zvyčajne spája so staršími ľuďmi. No môže sa týkať aj mladších, najčastejším typom u detí je juvenilná idiopatická artritída. Liek na ňu neexistuje. Bolesť však možno zvládnuť liečbou, ktorá zmierňuje príznaky, bolesti a opuch a tiež zabraňuje poškodeniu kĺbov.
- Ľahká kognitívna porucha: Ak spozorujete u seba alebo u niekoho z vašich blízkych výrazné zhoršenie pamäti, zníženú schopnosť vstrebávať nové informácie alebo chápať spoločenské náznaky, alebo nárast nemotornosti, možno je čas obrátiť sa na lekára.
Podcasty SME
- Dobré ráno sobota: Fico už robí iracionálne kroky
- Vedecký podcast SAV: Príbehy vedkýň treba deheroizovať
- Vertigo: Ako sa zmenilo udeľovanie najznámejších filmových ocenení?
- Klik: Zlý týždeň Apple začal pokutou a skončil fiaskom
- Dejiny: Ako zemetrasenie s cunami zničili Lisabon a dali impulz k vzniku seizmológie
Karikatúra

Recept dňa

Ružičkový kel nemá často v našich kuchyniach na ružiach ustlané. Ak ste jeho milovníkmi, vyskúšajte náš jednoduchý recept.
Dnes očakávame
- Osobitný kontrolný výbor parlamentu na kontrolu činnosti SIS
- Spoločné vyhlásenie premiéra Roberta Fica a bývalého českého prezidenta Václava Klausa
- Hlavné pojednávanie s exposlankyňou Smeru Ľubicou Roškovou
- Španielsko si pripomenie 20. výročie bombových útokov na vlaky v Madride
Dnes v histórii

11. marca 1946 sa britským jednotkám podarilo zajať Rudolfa Hössa, prvého veliteľa koncentračného tábora Auschwitz. V Poľsku ho odsúdili za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti k trestu smrti obesením. Rozsudok bol vykonaný 16. apríla 1947 na bývalom nádvorí budovy Osvienčimského gestapa.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
