BRATISLAVA. Transorodoví ľudia na Slovensku čelia politickým útokom a musia podstupovať nežiaduce lekárske zákroky, vytkla komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovićová v najnovšej správe, ktorú zverejnila vo štvrtok.
Európske štáty majú pritom podľa komisárky primárnu zodpovednosť odstrániť prekážky, ktorým transrodoví ľudia čelia pri uplatňovaní ich ľudských práv.
Nútia ich čeliť nemožnej dileme
„Realizácia práv transrodových osôb je otázkou uplatňovania ľudských práv rovnako pre všetkých,“ uviedla komisárka v správe s názvom Ľudské práva a rodová identita a vyjadrenie.
Slovensko sa v nej spomína hneď niekoľkokrát. Kritiku si vyslúžilo spolu s ďalšou desiatkou krajín, ktoré podmieňujú právne uznanie zmeny pohlavia sterilizáciou či povinnými chirurgickými zákrokmi.
Len pred niekoľkými mesiacmi pritom súčasná ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) zrušila usmernenie k zmene pohlavia transrodových ľudí, ktoré im malo zjednodušiť úradný proces tranzície a zabrániť núteným sterilizáciám. Dolinková tak spravila na žiadosť koaličnej Slovenskej národnej strany, ktorej predstavitelia dlhodobo útočia na LGBTI ľudí.
Ministerka zdravotníctva v relácii Na telo Plus uviedla, že na základe dát z jej rezortu podstúpilo zmenu pohlavia od vzniku Slovenskej republiky 25 alebo 26 ľudí. Ďalších 150 až 200 ľudí má byť podľa nej v procese takejto zmeny.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. (zdroj: TASR)V minulosti sa pritom už viackrát poslanci a poslankyne v parlamente snažili znemožniť zjednodušenie tranzície.
„Nežiaduce lekárske zákroky a sterilizácia porušujú základné právo na fyzickú integritu a právo k ochrane zdravia. Často pritom zahŕňajú bolestivé a nezvratné telesné úpravy a predstavujú nezákonný zásah do článku 8 Dohovoru o ľudských právach,“ píše v správe eurokomisárka.
Rozmýšľala som, kde som spravila chybu, hovorí mama transrodového syna. Teraz šíri povedomie o LGBTI+ ľuďoch Čítajte Komisárka odsúdila takéto požiadavky v rôznych členských štátoch vrátane Slovenska, Česka, Gruzínska a Turecka. Ako uviedol Súdny dvor, takéto postupy nútia transrodových ľudí čeliť „nemožnej dileme“ výberu medzi ich právom na telesnú integritu a ich právom na zákonné uznanie pohlavia.
Môžu tiež viesť k tomu, že sa z nich stane osoba, ktorá stráca schopnosť mať deti a nemôže si založiť rodinu. Komisárka preto nabáda členské štáty, aby zvážili spôsoby zabezpečenia odškodnenia a rehabilitácie. To sa má týkať jednotlivcov, ktorí sa predtým podrobili sterilizácii. Viaceré členské štáty vrátane Švédska a Holandska už takéto iniciatívy prijali.
V mene obrany tradičných hodnôt
Podľa komisárky došlo aj na Slovensku k rastúcemu trendu politických osobností, ktoré démonizovali transrodových (a LGBI) ľudí. Robili tak podľa nej preto, aby sa prezentovali ako obrancovia národnej kultúry, rodinných hodnôt či náboženstva, ale aj preto, aby odpútali pozornosť od ostatných sociálnych, ekonomických alebo politických zlyhaní.
Taktiež môže ísť o rozpútanie tzv. „kultúrnych vojen“ na volebné účely.
Komisár pre ľudské práva
- Je nezávislá a nestranná mimosúdna inštitúcia založená v roku 1999 Radou Európy s cieľom podporovať povedomie a rešpektovanie ľudských práv v členských štátoch.
- Činnosť inštitúcie sa zameriava na tri hlavné, úzko súvisiace oblasti:
- návštevy krajín a dialóg s vnútroštátnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou,
- tematické štúdie a poradenstvo v oblasti systematickej práce v oblasti ľudských práv,
- činnosti na zvyšovanie povedomia.
- Súčasná komisárka Dunja Mijatovićová sa ujala funkcie v apríli 2018.
Slovensko v tomto trende zaradila ku krajinám ako Albánsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Severné Macedónsko a Turecko.
Používanie antirodovej rétoriky bolo pritom podľa komisárky obzvlášť rozšírené v mnohých krajinách počas volebnej kampane.
„Politické strany a lídri, ktorí objímajú antirodové naratívy majú často tendenciu presadzovať širšie protidemokratické ciele vrátane spochybňovania právneho štátu a medzinárodné normy ľudských práv, ktoré podkopávajú slobodu médií a občiansky priestor, ako aj zameranie sa na práva žien, žiadateľov o azyl, migrantov a etnických menšín,“ píše sa v správe.
Práve na Slovensku sú LGBTI+ ľudia častým cieľom politických útokov a komentárov. Napríklad začiatkom minulého roka líder hnutia Slovensko Igor Matovič ku transrodovým osobám pridal viacero nenávistných statusov. „73 pohlaví? Choré. Dvanásťročné dievčatá prerábať na chlapcov? Choré,“ napísal.
Rovnako aj líder SNS Andrej Danko v roku 2019 tvrdil , že práva LGBTI+ ľudí nie sú základné ľudské práva. Zároveň minulý rok, tesne pred predčasnými voľbami, vyhlásil predseda KDH Milan Majerský, že „LGBTI+ ľudia sú pliaga“.
Podpredseda parlamentu Andrej Danko. (zdroj: FOTO SME - JOZEF JAKUBČO)Rastú útoky a hrozby
Okrem verbálnych útokov však pribúdajú aj fyzické útoky. Až 203 vrážd transrodových ľudí v 21 európskych krajinách zaznamenal projekt Trans Murder Monitoring od roku 2008 až do septembra 2023, s najviac obeťami v Turecku (65), Taliansku (48), Španielsku (16), Francúzsku (14) a Spojenom kráľovstve (13).
Prvýkrát boli hlásené vraždy v Arménsku a Belgicku. Tieto vraždy odrážajú brutalitu voči transrodovým osobám pozorovanú na celom svete, uvádza komisárka. Často ide o škrtenie, mučenie, sťatie hlavy, upálenie, únosy či znásilnenia.
Za posledné roky sa tiež výrazne zvýšili hrozby a útoky na transrodové osoby v niekoľkých členských štátov vrátane Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Transrodoví ľudia zároveň častejšie trpia násilím v porovnaní s inými LGB ľuďmi.
Agentúra Európskej únie pre základné práva v prieskume v roku 2020 zistila, že 17 percent transrodových respondentov a respondentiek bolo fyzicky, resp. sexuálne napadnutých z dôvodu, že sú LGBTI ľudia.
Rozdelená krajina aj vládna strana. Grécko uzákonilo manželstvá párov rovnakého pohlavia Čítajte Právna ochrana a uznanie sa zastavuje
Správa zároveň konštatuje, že na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni sa v posledných rokoch čoraz viac uznáva, že sa ľudské práva vzťahujú na rodovú identitu a rodový prejav. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie právnej ochrany práv transrodových ľudí. Napríklad Európsky súd pre ľudské práva uznal, že rodová identita plne spadá pod Dohovor ako súčasť osobnej identity (článok 8) a ako dôvod chránený zákazom diskriminácie (článok 14).
Čoraz viac štátov uznáva aj vyjadrenie pohlavia ako chránenú charakteristiku.
Napriek väčšej viditeľnosti a pozitívnemu právnemu vývoju však transrodoví ľudia naďalej nemôžu v praxi využívať svoje ľudské práva na rovnakom základe s ostatnými. „V celej Európe naďalej čelia šokujúcej miere diskriminácie, násilia a neistoty v každodennom živote. Právna ochrana a uznanie zostávajú na celom kontinente nerovnomerné a v niektorých krajinách sa zastavujú alebo dokonca ustupujú,“ píše sa v správe.
Šéf organizácie Saplinq: Keď dáte dokopy LGBTI+ ľudí plus peniaze, je z toho výbušná zmes Čítajte Rešpekt transrodových detí
Obnovený záväzok a opatrenia zo strany členských štátov, ktoré sú pevne zakotvené v princípoch ľudských práv, sú preto naliehavé. Komisárka adresuje členským štátom Rady Európy 15 kľúčových odporúčaní zameraných na dosiahnutie skutočnej pozitívnej zmeny v živote transrodových ľudí a zabezpečenie toho, aby mohli využívať svoje ľudské práva.
Ústrednou paradigmou je potvrdenie ľudskej dôstojnosti, fyzickej a psychickej integrity a osobnej autonómie transrodových osôb. Komisárka tiež vyzýva členské štáty, aby rešpektovali aj ľudské práva transrodových detí.
Vyzýva na začlenenie transrodových ľudí v súlade s ich rodovou identitou. Keď sa zároveň vyskytne problém, nalieha na členské štáty, aby prijali individuálny prístup založený na ľudských právach, ktorý v čo najväčšej možnej miere zachová ľudské práva všetkých dotknutých osôb.
Komisárka apeluje na členské štáty, aby pri príprave právnych a politických opatrení, ktoré sa týkajú transrodových osôb, ich konzultovali s nimi a ich organizáciami. „Mali by tiež zabezpečiť, aby obhajcovia ľudských práv, ktorí chránia ľudské práva transrodových ľudí, mohli pracovať v bezpečnom a priaznivom prostredí,“ konštatuje komisárka.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
