Príjemný víkend! Pri výročí 14. marca 1939, keď nacionalisti z Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vyhlásili slovenský štát, sa zväčša pripomína porušovanie ľudských práv, zločiny proti ľudskosti a genocída slovenských Židov, ku ktorým došlo počas vojnového režimu. Problémom však bolo už samotné vyhlásenie slovenského štátu. K uchopeniu moci nad Slovenskom a zničeniu demokracie mohlo dôjsť iba pre to, lebo slovenskí kolaboranti tajne spriadali plány s Hitlerom.
Reportér Peter Getting vo svojom texte objasňuje, že slovenskí radikáli sa tajne stretávali s nacistami už pred mníchovskou krízou v roku 1938, teda v čase, keď stále existovala demokratická Československá republika. Nacistickému Nemecku vydali Slovensko bez jediného výstrelu. Pri príležitosti neslávneho výročia sme sa tiež zhovárali so šiestimi ľuďmi, ktorí ako deti zažili režim slovenského štátu a prežili holokaust.
Slovenská mládež nečíta ani nerozumie prečítanému. Tínedžeri v porovnaní s rovesníkmi z Európy dosahujú v čitateľskej gramotnosti podpriemerné výsledky a prepadajú sa čoraz nižšie. Sú na tom už tak ako žiaci z rozvojových krajín, hovoria v rozhovore akademičky Oľga Zápotočná a Ľudmila Hrdináková, ktoré dlhodobo skúmajú, aké následky má nečítanie.
Prinášame aj príbeh výtvarníčky Zity Pisárovej, ktorú krátko po predčasnom narodení syna opustil partner a vychovávala syna ako slobodná matka. Stretávala sa s pocitmi osamelosti a popôrodnou depresiou, obavami o zdravie predčasne narodeného syna, nedostatkom akejkoľvek podpory zo strany štátu aj právnej pomoci, ktorú potrebovala. Teraz pomáha jednorodičom v podobných situáciách.
V rozhovore Soni Jánošovej s herečkou Zuzanou Porubjakovou sa dočítate aj, aký má vzťah k viere a čo hovorí na to, že inscenáciu, v ktorej účinkuje, považujú za rúhavú. Do výberu sme zaradili aj texty o Jozefovi Kronerovi, od ktorého narodenia uplynie sto rokov, recenzie na filmové novinky – českých Manželov Stodolovcov či snímku To sa mi snáď len zdá s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, ktorá konečne stojí za to.
Piata kolóna chodila na koberec k nacistom. Slovensko vydali Hitlerovi bez jediného výstrelu
Zľava Vojtech Tuka, Jozef Tiso, Alexander Mach a Jozef Kirschbaum hajlujú pri zjazde HSĽS v Trenčíne v októbri 1939. (zdroj: Slovenský národný archív, fond STK)„Slováci chcú úplnú samostatnosť s najsilnejšími väzbami na Nemecko... Bratislava bude hlavným mestom... Na zasadnutí prvého slovenského snemu sa vyhlási samostatné Slovensko... Židovský problém sa vyrieši podobne ako v Nemecku... Nemecký vplyv na slovenské vládne miesta bude veľký...“
Tieto vety pochádzajú z rozhovoru z 12. októbra 1938 s druhým najmocnejším mužom Nemecka, ríšskym maršalom Hermannom Göringom. Došlo k nemu v jeho honosnom sídle Carinhalle pri Berlíne, kde privítal ministra vo vtedajšej autonómnej slovenskej vláde Ferdinanda Ďurčanského s vedúcim úradu propagandy a budúcim šéfom Hlinkovej gardy Alexandrom Machom.
Na stretnutí obaja Slováci vyjadrovali vďaku Adolfovi Hitlerovi za pomoc, ktorá sa im od neho už dostala a o ktorú žiadali aj do budúcnosti. Sľúbili perzekúciu Židov, rozbitie demokracie.
Aj keď sa takmer pol roka predtým, ako 14. marca 1939 vyhlásili slovenský štát, predseda autonómnej vlády Jozef Tiso stretol s nemeckým ministrom zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom v Mníchove, začal reč poďakovaním za Hitlerov záujem a na mape ukazoval Slovensko.
Dozvedel sa, že nacisti sú naklonení ich snu o samostatnosti Slovenska. Podobných stretnutí a tajných porád bolo viacero.
Holokaust prežili ako deti. Keď nás rozdelili do transportov, otecka som videla naposledy, hovorí pamätníčka
Preživší holokaustu. (zdroj: SME/Marko Erd)Na celom Slovensku ich dnes žije už len hŕstka. Sotva nejakých dvesto. Posledných pamätníkov, ktorí prežili holokaust.
V dobe, keď sa začalo rasové prenasledovanie a genocída, boli iba deťmi. Mnohým veciam vtedy nerozumeli, ale zažili, ako ich vylúčili pre židovský pôvod zo školy, pred deportáciami sa museli skrývať horách alebo tajných skrýšach, v koncentračných táboroch prišli o rodinu.
Jedným z cieľov nenávistnej politiky vojnového slovenského štátu, ktorý vznikol pred 85 rokmi, bolo aj zbaviť sa židovských občanov. V roku 1942 štát na čele s katolíckym kňazom Jozefom Tisom vyviezol do 58-tisíc Židov zo Slovenska.
Hovorili im, že idú na práce, v skutočnosti mierili do koncentračných táborov. Po potlačení Slovenského národného povstania a obsadení krajiny nacistami v roku 1944 deportovali aj zvyšných Židov, približne 13-tisíc. Drvivá väčšina vyvezených Židov zahynula v plynových komorách.
Šiesti pamätníci pre SME spomínajú na dobu spred 85 rokov.
Žiaci majú čitateľskú gramotnosť ako v rozvojových krajinách. Hrozí nám návrat do totality (rozhovor)
Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied a z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Ľudmila Hrdináková z Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)"Úroveň spoločnosti v demokracii ide ruka v ruke s čitateľskou gramotnosťou populácie, s jej schopnosťou obmedzovať moc mocných. S jej poklesom sa táto kontrola moci znižuje," hovoria akademičky Oľga Zápotočná a Ľudmila Hrdináková, ktoré dlhodobo skúmajú, aké následky má nečítanie.
"Pokiaľ spoločnosť nie je vzdelaná a gramotná, sloboda občanov je v reálnom ohrození. Mocenské štruktúry preto nemusia mať až taký veľký záujem na budovaní čitateľskej gramotnosti, meria sa ňou však úroveň demokracie," zdôrazňujú s tým, že manipulácia je podstatne jednoduchšia, pokiaľ ľudia nečítajú a nevedia veci vyhodnotiť.
V rozhovore tiež hovoria o tom, čo sa deje, že slovenské deti patria v čítaní medzi najslabšie v Európe, v čom zlyháva náš vzdelávací systém, rodičia a spoločnosť, čo sa deje s detským mozgom, ak nečíta knihy, a v čom je nebezpečné sledovanie videí miesto literatúry, prečo je manipulácia ľudí podstatne jednoduchšia, ak nečítajú a nedokážu veci vyhodnotiť.
Partner ju opustil po predčasnom pôrode: Jednorodičovstvo má aj benefity, no osamelosť je hrozná
Zita Pisárová po vlastnej skúsenosti osamelej mamy pomáha iným jednorodičom. (zdroj: Patrik Václavík)„Najnáročnejšie pre mňa bolo prijať situáciu a zmieriť sa s faktom, že som jednorodič. Či sa mi to páči alebo nie, som slobodná matka. Bolo to pre mňa veľmi nekomfortné a hanbila som sa za to. Mala som pocit, že som totálne zlyhala,“ spomína na najťažšie obdobie svojho života výtvarníčka Zita Pisárová.
Dnes je vydatá, jej manžel si plánuje jej syna osvojiť a svoj život považuje za stabilizovaný. Aj preto sa rozhodla pomáhať iným osamelým rodičom.
V rámci projektu s názvom V jednom je sila organizuje podporné skupiny pre jednorodičov. Dáva im možnosť riešiť problémy výchovy, vzťahov, ale aj osobných neistôt a strachov.
Zuzana Porubjaková: Neverím, že boh stvoril svet, ale mať vieru znamená mať svedomie
Zuzana Porubjaková. (zdroj: SME/Marko Erd)Medzi dvadsiatkou a tridsiatkou sa cítila veľmi nedocenená a ukrivdená. "Mala som pocit, že môj naozajstný potenciál je prehliadaný, že hrávam iba malé úlohy a že vlastne nemám kde ukázať talent," hovorí herečka Zuzana Porubjaková, ktorá je novou členkou Činohry Slovenského národného divadla.
Ako prvú postavu stvárnila Constance v inscenácii Ježiš z Montrealu, ktorú časť verejnosti označuje za rúhavé dielo. Podáva v ňom výborný výkon napriek tomu, že sa k tímu pridala až v polovici skúšobného procesu a premiéru odohrala s prasknutou hrudnou kosťou.
„Študovala som na evanjelickom lýceu a som za to nesmierne vďačná. Dalo mi to niečo, čo by som asi nazvala základom bytia, v ktorom boha vnímam ako dobro a lásku. Neverím, že boh stvoril svet, ale vnímam to tak, že mať vieru znamená mať nejakú vnútornú harmóniu, mať svedomie, mať vnútornú čistotu. Niečo, čo môže vyzerať trochu slniečkarsky, ale napokon sa k tomu vždy vrátime. Lebo bojovať proti zlu zlom je nezmysel. A nefunguje to. Mám skúsenosť, že vždy keď som niečo riešila v láske, tak to dopadlo lepšie ako bez nej,“ hovorí.
Jozef Kroner sa chcel podobať Chaplinovi, no nenapodoboval ho
Herec Jozef Kroner. (zdroj: SND/Jana Nemčoková)Od čias Chaplina je Jozef Kroner najchaplinovskejším hercom. Napísala americká kritika po premietaní filmu Obchod na korze v New Yorku v roku 1966. Herec to považoval za veľkú poctu, viackrát povedal, že Chaplin je preňho najväčším hercom všetkých čias, a práve jemu sa chcel niekedy aspoň trochu podobať.
„Môj milovaný Charlie vedel spojiť tragické s komickým v takej nádhernej podobe, že sa stal neprekonateľným. Celý život som ho neprestal obdivovať, ale nikdy som ho nenapodobňoval,“ povedal v knihe rozhovorov Osud to tak chcel.
„Keď mal Obchod na korze premiéru v New Yorku, predniesol dokonca prejav v angličtine. Napísal si ho však foneticky ´Let mi introdjus majself´. Vraj bol veľmi zábavný,“ spomína v rozhovore pre SME hercova dcéra Zuzana Kronerová.
Z Ameriky sa vtedy na Slovensko vrátil len na otočku. Vzápätí sa mal pridať k šesťčlennej delegácii tvorcov na odovzdávanie Oscarov, kde bol nominovaný v kategórii cudzojazyčný film.
Komunistický režim ho naspäť do Ameriky nepustil a sošku prevzal režisér Ján Kadár. Po jeho emigrácii do Ameriky sa soška záhadne stratila.
20. marca uplynie 100 rokov od narodenia herca Jozefa Kronera. Hral v jedinom slovenskom filme, ktorý dostal Oscara, no okrem toho stvárnil množstvo postáv, ktoré si teraz môžeme pripomenúť v televízii, rozhlase, divadle aj na internete.
Zabíjali primitívne, u obetí si urobili pohodu. Manželia Stodolovci sú hanbou českej kriminalistiky
Manželia Stodolovci, film o českých sériových vrahoch. (zdroj: FEBIOFEST)Okradnúť starého človeka, uškrtiť ho a zakopať do zeme. Potom sa vášnivo pobozkať, mať sex a navečerať sa v jeho kuchyni. Je ťažko pochopiteľné, ako to má človek v hlave usporiadané, keď niečo také dokáže urobiť.
Manželia Dana a Jaroslav Stodolovci to dokázali urobiť dokopy osemkrát. V rokoch 2001 a 2002 sa stali sériovými vrahmi, ktorí sú dodnes hanbou českej kriminalistiky.
Správa, že o nich vznikol celovečerný hraný film, viedla v Česku k polemike, na čo je dobré pozerať sa na nich v kine.
Nespokojné hlasy a obavy boli podporené skúsenosťou z viacerých prípadov zo svetovej kinematografie: aj najväčší vrahovia si dokážu získať sympatie publika, ak ich hrajú charizmatickí herci a scenárista si dá dosť námahy na to, aby vykreslil ich psychologický profil a motivácie.
Nič také sa však vo filme Manželia Stodolovci nestane.
Nicolas Cage si konečne dobre vybral úlohu. Je vládcom snov, ale aj ich obeťou
Nicolas Cage v hlavnej úlohe filmu To sa mi snáď len zdá. (zdroj: ASFK)Nicolas Cage nechýbal na tohtoročnom udeľovaní Oscarov. Nebol však medzi ocenenými. Ani medzi nominovanými. Nakrúca síce jeden film za druhým, ale americká filmová akadémia si ho už dvadsať rokov nevšimla. Zato o nominácie na posmešnú cenu Zlatá malina núdzu nemá.
Naozaj sa zdá, že Cage nebol v uplynulých rokoch pri výbere hereckých úloh prieberčivý a bral všetko, čo mu ponúkli. Na hereckého Oscara ho naposledy nominovali za Adaptáciu (2022) a sošku raz aj získal - v roku 1996 za drámu Zanechať Las Vegas.
Aktuálne však účinkuje aj v snímke, o ktorej český oscarový režisér Jan Svěrák pre SME povedal, že mu medzi oscarovými kandidátmi chýbala.
Tvorcovia filmu To sa mi snáď len zdá netlačia Cagea do pozície odhodlaného hrdinu, ktorý dokáže veľké veci. Naopak, ponúkli mu úlohu, v ktorej žije usedavým spôsobom, nosí fádne „ dedkovské“ svetre, má bradu a plešinu. Priznávajú jeho starnutie a dá sa z toho napočudovanie pekne ťažiť.
Kultúrne tipy
Korben Dallas odohrajú nové turné. (zdroj: FB/Korben Dallas)Korben Dallas dá Slovensko do pohybu, Febiofest predstavuje filmy, ktoré bojovali o Oscara. Kam za kultúrou od 15. do 22. marca?
Víkendový recept
Domáca krtkova torta. (zdroj: Tortyodmamy.sk | Kamila)Krtkova torta aj ovocné rezy. Vyberte si z našich receptov na lahodné koláče a dezerty s mascarpone.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
