"Nepoznám krajinu, kde by sa politici nevyjadrovali k verejnoprávnym médiám," hovoril pred niekoľkými rokmi pri odchode z funkcie generálneho riaditeľa RTVS Václav Mika.
Turbulentným obdobím prechádzala verejnoprávna inštitúcia, aj keď ho na čele telerozhlasu vystriedal Jaroslav Rezník. Zmeny sa dotýkali nielen spravodajstva, ale aj spôsobu financovania.
Avšak ani jeden zo spomínaných riaditeľov nemusel čeliť zmene zákona o verejnoprávnej televízii ako súčasný riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.
Mika ani Rezník neskončili vo svojej funkcii predčasne, ako sa to s najväčšou pravdepodobnosťou stane Machajovi.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová ešte v marci pripravila nový zákon, ku ktorému prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 327 pripomienok, z toho 42 hromadných.
Čo sa v článku dočítate:
- Ako sa SNS vždy na RTVS niečo nepáčilo.
- Ako v minulosti odvolávali riaditeľov.
- Kto má garantovať nezávislosť.
- Cesta od koncesií k podielu z HDP.
Vláda aktuálne schválila návrh zákona, ktorý podľa predkladateľov posilňuje verejnoprávnu funkciu televízie a rozhlasu. Podporil ho aj premiér Robert Fico, podľa ktorého RTVS nie je objektívna a porušuje ľudské práva. Konkrétne príklady premiér neuviedol.
Vláda zmenila svoj úmysel prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní, preto ide teraz na medzirezortné pripomienkové konanie.
Zmena názvu mala nastať už za Rezníka
Po novom má byť telerozhlas jedna právna inštitúcia s názvom Slovenská televízia a rozhlas (STVR) s dvoma organizačnými zložkami - Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Teda nie STaR, ako figurovalo v pôvodnom Šimkovičovej návrhu.
Ak parlament zákon schváli, názov verejnoprávnej inštitúcie sa zmení po jedenástich rokoch. Práve na prelome rokov 2010/2011 prešla inštitúcia najvýraznejšou zmenou, keďže sa televízia zlúčila s rozhlasom.
Minister kultúry Daniel Krajcer od spojenia očakával zastavenie zadlžovania STV, premiérka Iveta Radičová okrem zadlženosti negatívne vnímala nízky dôraz na pôvodnú tvorbu či množstvo zmlúv uzavretých s externým prostredím.
Slovenská národná strana mala vždy k verejnoprávnej inštitúcii svojský vzťah. Dlhodobo sa jej nepáčilo logo, s ktorým prišlo Mikovo vedenie. V roku 2019 ho mali na ich žiadosť zmeniť , no nakoniec od tohto zámeru upustili.
„Aj logo, aj názov. Chceli by sme, aby sa to v slovenčine volalo tak, ako sa to má volať: Slovenský rozhlas a televízia. A nie dvojbodka. Slováci nie sú dvojbodka,“ vysvetľoval dôvody pre zmenu Anton Hrnko z SNS.

Podľa Ľuboša Machaja by vtedy Rezníka zmena stála okolo jedného milióna eur. Dnes si myslí, že suma za redizajn by sa vyšplhala na 1,5 milióna eur.
Príkladom toho, aký význam majú logo a názov pre poznateľnosť značky v mediálnom svete, vystihuje BBC. Ale aj verejnoprávna Česká televízia.
Hosťom v diskusii Ako ďalej, RTVS?, bol aj šéf spravodajstva Českej televízie Petr Mrzena. Od moderátorky dostal jednoduchú otázku: "Česká televízia je silná, zaužívaná značka. Vedeli by ste si predstaviť, že by ju niekto zrušil?"
Zasmiali sa viacerí prítomní, diváci v auditóriu aj diskutujúci na pódiu.
"Vidíte, ja jediný sa nesmejem," zareagoval Mrzena.
Aj v minulosti odvolávali riaditeľov
Premenovaním telerozhlasu vznikne právne nová inštitúcia a vo funkcii skončí súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Machaj.
Generálneho riaditeľa doteraz volil parlament, ktorému predchádzalo verejné vypočutie pred Výborom NR SR pre kultúru a médiá. V posledných voľbách, ktoré sa konali pre dvoma rokmi, výbor dokonca zriadil expertnú poradnú komisiu s cieľom väčšieho posilnenia odbornosti pri výbere riaditeľa.
Roky fungovania samostatnej Slovenskej televízie a spojenej RTVS ukázali, ako výrazne sú voľby alebo odvolávanie generálneho riaditeľa späté s vládnucimi stranami.
Prvým riaditeľom, ktorý počas tridsiatich rokoch samostatnej Slovenskej televízie a neskôr RTVS zotrval vo funkcii celé funkčné obdobie, bol Václav Mika, po ňom aj Jaroslav Rezník.
Napríklad Miloslava Zemková (2011 - 2012) bola odvolaná po necelom roku a pol, Richard Rybníček, ktorý bol šéfom STV od roku 2003, abdikoval necelého pol roka pred ukončením mandátu.
Prekvapujúce neboli ani situácie, keď verejnoprávna televízia nemala generálneho riaditeľa, zastupovali ju štatutárni zástupcovia. Naposledy sa to stalo v roku 2012.
Podľa novej legislatívy už nebudú voliť riaditeľa telerozhlasu poslanci, ale Rada STVR. V pôvodnom návrhu chcela Šimkovičová odvolávať aj bez uvedenia dôvodu. To je však v rozpore s legislatívou Európskej únie. Podľa nej rozhodnutia o odvolaní najvyššieho riadiaceho pracovníka musí byť riadne odôvodnené a môže sa prijímať len výnimočne.
Analýzou tvorenia riadiacich a dozorných orgánov verejnoprávnych médií sa zaoberala Natália Petranská Rolková z Parlamentného inštitútu.
Vo vybraných šestnástich krajinách v Európe, napríklad v Nemecku, vo Švajčiarsku, Fínsku, v Taliansku, Británii, vo Francúzsku, v Nórsku a ďalších, porovnávala procesy voľby a fungovania dozorných a riadiacich orgánov verejnoprávnych médií. V analýze chýba Maďarsko, ktoré prechádza náročným procesom zásahov vlády Viktora Orbána.
Podľa analýzy sa funkčné obdobie riaditeľov inštitúcií v skúmaných krajinách zväčša pohybuje v rozmedzí päť až šesť rokov. Dokonca sú krajiny, kde riaditelia nemajú definovaný časový mandát ako napríklad Fínsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko či Švédsko. V televízii RAI v Taliansku je zase maximálne trojročné.

Na Slovensku trvá funkčné obdobie generálneho riaditeľa päť rokov, v susednom Česku šesť rokov.
"V zahraničí existujú rôzne spôsoby voľby generálneho riaditeľa, môžu, ale aj nemusia byť politické," vysvetľuje generálny riaditeľ Európskej vysielacej únie (EBU) Noel Curran.
Dodáva, že ak o voľbe rozhoduje politická účasť, pre zachovanie nestrannosti je dôležité, aby to nebola iba účasť vládnych strán, ale aby do nej boli zapojené aj iné politické strany.
Výkon funkcie riaditeľa sa prirodzene končí uplynutím volebného obdobia, vzdaním sa funkcie alebo smrťou. Odvolanie riaditeľa je možné iba za striktných podmienok (strata bezúhonnosti, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nezlučiteľnosť s inou funkciou, opakovaná nedôvera dozorného orgánu, zjavné neplnenie si povinností). Zväčša sa na odvolanie vyžaduje kvalifikovaná väčšina, uvádza v analýze Natália Petranská Rolková.
Najväčšou zmenou v navrhovanom zákone je, že presúva vymenovanie riadiaceho orgánu pod kontrolný orgán. Avšak aj tu musí platiť záruka politickej nestrannosti.
Dozorný orgán má byť volený nestranne a fungovať má ako nezávislý orgán. Nová úprava legislatívy presúva väčšie právomoci práve na kontrolný orgán, ktorý vzniká politickou nomináciou.
Dozorný orgán ako garant nezávislosti
Kľúčovú úlohu pri zabezpečení nezávislosti verejnoprávnych televízií zohrávajú dozorné orgány, konštatuje Natália Petranská Rolková.
V prípade súčasnej RTVS je dozorným orgánom Rada RTVS. Jej najdôležitejšou úlohou je dohliadať na dodržiavanie zákona o RTVS, plnenie úloh či hospodárnosť telerozhlasu. Má deväť členov, ktorých volí parlament na návrh príslušného výboru. Rada zasadá každý mesiac. Funkčné obdobie člena rady je nastavené na šesť rokov.
Časť z toho sa zmení úpravou zákona. V prvom rade sa zmení názov rady na Radu STVR, aj keď jej členov už nebude voliť iba parlament, politická nominácia zostáva.
Štyroch odborníkov z oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií vymenuje ministerka kultúry, jedného z nich na návrh ministerstva financií. Zvyšných piatich má voliť a odvolávať Národná rada na návrh Výboru NR SR pre kultúru a médiá.

Doteraz sa každé dva roky obmieňala jedna tretina členov rady, zvyšní členovia zostali. Časovým ohraničením a zároveň výmenou tretiny Rady RTVS sa zachovávala kontinuita a posilňovala nezávislosť kontrolnej inštitúcie.
Nezávislosť dozorného orgánu podporuje aj funkčné obdobie členov kontrolných orgánov, ktoré by sa nemalo prekrývať s funkčným obdobím štátnych výkonných orgánov.
Slovenská legislatíva si vybrala situáciu, keď v procese vymenovania spolupracuje niekoľko štátnych inštitúcií - parlament a ministerstvo kultúry. Aby nezlyhala nestrannosť a ochrana verejnoprávnosti dozorného orgánu, o výbere členov nemá rozhodovať jedna strana, prípadne iba vládne zoskupenie strán.
Financovanie: zrušené koncesie a multimiliónový škrt
Bez stabilného financovania nemôže verejnoprávna inštitúcia zo zákona plniť svoje poslanie. Keďže ide o verejnoprávne médium, financovanie by malo byť verejné a bez orientácie na zisk.
Ešte donedávna príjmy telerozhlasu zabezpečovali tri zdroje: úhrady verejnosti - koncesie, ktoré tvorili viac ako polovicu celkových príjmov, financie od štátu a vlastné príjmy, teda aj komerčná reklama.
Na Slovensku sa roky hľadá najlepší a najvyrovnanejší spôsob financovania verejnoprávnej televízie. Treba pripomenúť, že inštitúcia v minulosti nie vždy hospodárila vyrovnane, dokonca bola dlhodobo zadlžená. Riaditelia STV Milan Materák (1998 - 2002) či Richard Rybníček (2003 - 2006) sa túto situáciu snažili napraviť masívnym prepúšťaním.
Šetrnejšie hospodárenie bolo aj úlohou Miloslavy Zemkovej (2011 - 2012), ktorá úsporu hľadala pri konsolidácii rozhlasu a televízie ako jednej inštitúcie. Znížila aj podiel pôvodnej tvorby, ktorú nahradila zahraničnou.
V novodobej histórii sa čoraz viac začalo hovoriť o dôležitosti koncesionárskych poplatkov. O vyvážené a stabilné financovanie sa snažil Václav Mika, ktorý práve v koncesionárskych poplatkoch videl "jediné systémové riešenie financovania aj do budúcnosti".
Počas svojho mandátu sa usiloval nielen o zvýšenie koncesií, ale aj o zlepšenie ich výberu. V roku 2016 sa príjmy z úhrad verejností vyšplhali na 78 miliónov eur, o rok vzrástli na 80 miliónov eur, čo predstavovalo dve tretiny príjmov telerozhlasu. Mika zároveň hovoril, že ďalší nárast je na hranici možností. Aj preto, že úhrady neboli dlhodobo valorizované.


Legitimitu zvýšenia koncesií podporoval aj vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. Do pripravovaného plánu zvýšenia sumy za úhrady však opäť zasiahla SNS s Andrejom Dankom.
Koncesie sa nezvýšili. Práve naopak. V septembri 2019 počas funkčného obdobia Jaroslava Rezníka poslanci na návrh SNS zrušili koncesie pre seniorov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi. V roku 2020 tak RTVS prišla o osem miliónov eur, ktoré štát následne nevykompenzoval.

Napriek chýbajúcim finančným prostriedkom pokračoval Jaroslav Rezník vo svojej vízii rozvoja RTVS tak, že spustil tri nové stanice: RTVS Šport, spravodajskú stanicu :24 a retro kanál Trojku.
Minulý rok vláda Eduarda Hegera na návrh strany SaS zmenila formu financovania a zrušila koncesionárske poplatky. Všetko prebehlo bez odbornej diskusie a narýchlo.
Financovanie telerozhlasu mal po novom zabezpečiť príspevok od štátu vo výške 0,17 percenta HDP. Na rok 2024 to malo znamenať približne 180 miliónov eur.
Vtedajší predseda SaS Richard Sulík obhajoval rozhodnutie tým, že k valorizácii bude dochádzať automaticky. A keďže bude financovanie stanovené zákonom, nebudú potrebné žiadne ďalšie vyjednávania medzi vládou a vedením RTVS na uvoľnenie ďalších peňazí.
„Nezávislosť bude navyše omnoho väčšia,“ argumentoval Sulík.
Podľa bývalej ministerky kultúry v dočasnej vláde odborníkov Silvie Hroncovej tento spôsob financovania zabezpečí pre RTVS "stabilné prostredie, v ktorom sa môže aj plánovať".
Nová vláda Roberta Fica však znížila výšku príspevku na 0,12 percenta HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcim pomerom predstavuje pokles o 55 miliónov eur, čo nepríjemne prekvapilo riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja.
Slovensko nie je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa nefinancuje verejnoprávne médium z koncesionárskych poplatkov, rovnako to je aj vo Francúzsku či v Litve.
Riaditeľka LRT (Lietuvos nacionalinis radijas ir televizija) Monika Garbačiauskaitė-Budrienė tvrdí, že momentálne je to stabilný a nezávislý spôsob fungovania verejnoprávneho média.

Okrem percenta z HDP sú verejnoprávne médiá v Litve financované aj z dane príjmu fyzických osôb, ako aj vybraného cla. Podľa Garbačiauskaitė-Budrienėovej tento spôsob financovania umožňuje plánovať a zvýšiť objem obsahu napríklad pre mladých alebo investovať do ochrany pred šírením hoaxov a dezinformácií.
Šéf EBU Noel Curran považuje financovanie prostredníctvom percenta z HDP za relatívne spoľahlivý model, ak sa zachová jeho nezávislosť.
"Vláda však nemôže využívať tento model financovania ako svoj nástroj vplyvu vo verejnoprávnych médiách", povedal Noel Curran.
Podľa Petra Kravčáka, vedúceho Katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, riziko modelu naviazaného na HDP krajiny vzniká vtedy, ak vláda podmieni poskytnutie peňazí výrobou nejakého programu.
Ak sa vrátime na skok do Litvy, zistíme, že miestne verejnoprávne médium nie je financované z príjmov komerčných subjektov, teda z reklamy.
Na Slovensku je situácia iná.
Viac peňazí z reklamy
Na slovenskom televíznom trhu vysielajú celoštátne štyri televízne skupiny: Markíza, Joj Group, RTVS a spravodajská TA3.
"Lídrom v sledovanosti je Markíza so svojimi stanicami, ktorá má dlhodobo tretinový podiel, Joj Group má okolo 23 percent a RTVS 12 percent," hovorí mediálny expert Vladimír Vokáľ.
V produkcii reklamy, nie v ich príjme, má skupina Markíza polovičný podiel, skupina Joj podiel 46 percent a verejnoprávna RTVS podiel len štyri percentá.
Nízky podiel reklamy v RTVS je daný legislatívou.

Vokáľ nepredpokladá, že by sa prípadnou zmenou legislatívy jednoznačne zvýšil aj príjem z reklamy.
"Teoreticky, ak by sa RTVS podarilo zvýšiť celkový objem reklamy, dotklo by sa to príjmov komerčných televízií, ktoré by, samozrejme, reagovali parciálnym znížením ceny a donútili by RTVS predávať svoj priestor za nižšie priemerné ceny," odhaduje odborník situáciu.
O zvýšení percenta z reklamy hovorí predseda SNS Andrej Danko, ktorý sa netají tým, že je zástancom štátnej televízie.
Programové a iné výzvy
Mnohí tvrdia, že program verejnoprávnej televízie by nemal byť komerčný. Keď riaditeľ Richard Rybníček priniesol na obrazovky STV prvú Superstar, zosypala sa na jeho hlavu vlna kritiky. No čísla sledovanosti a obľúbenosti relácie hovorili v jeho prospech.
Na porovnanie, tanečnú šou, ktorú na Slovensku už niekoľko rokov vysiela komerčná Markíza pod názvom Let´s dance, si môžete v susednom Česku pozrieť vo verejnoprávnej televízii. Pričom šou funguje v oboch typoch médií.
Programovú štruktúru určuje generálny riaditeľ so svojím tímom. Verejnoprávna televízia je zo zákona službou verejnosti, a teda je pre všetkých občanov SR. Z toho titulu zo zákona vysiela aj programy pre menšie záujmové skupiny, národnostné menšiny, ale aj pre detského diváka. Pripravuje vzdelávacie či dokumentárne relácie, spravuje archív a vychádza aj v ústrety nepočujúcim divákom.
Taktiež pripravuje tematické vysielania k významným spoločenským a politickým udalostiam a sviatkom. Mnohokrát ide z pohľadu sledovanosti o menšinové žánre.
Verejnoprávna televízia v každoročnej bilancii uvádza presný počet vysielaných hodín, ktoré venovala konkrétnym žánrom. Správa uvádza aj to, či išlo o pôvodnú tvorbu, alebo zahraničnú. V roku 2022 mali na Jednotke najväčší podiel dramatika, spravodajstvo a zábava.

Z poslednej výročnej správy, ktorá sa týkala roku 2022, je zrejmé, že podiel pôvodnej tvorby je väčší ako zahraničnej. Verejnoprávna televízia zo zákona podporuje aj podiel európskej nezávislej produkcie.

Každá televízia, nielen RTVS si uvedomuje, že zabodovať dokáže práve lokálnym kontentom.
"Lokálny kontent bude mať vždy prednosť. Ak budete produkovať kvalitný lokálny obsah, budete vždy úspešní," hovoril bývalý programový riaditeľ RTVS Tibor Búza.
O tom, že RTVS vie prilákať k obrazovkám zaujímavý počet divákov, svedčia úspešné vianočné rozprávky, seriály ako Tajné životy, Kolonáda či naposledy vysielaný Čas nádejí. Obľúbenou sa stala je kuchárska šou Pečie celé Slovensko, v minulosti Zem spieva. Všetky spomínané relácie dokážu konkurovať záujmu divákov komerčných staníc.
Okrem programu treba vnímať aj trendy vývoja, ktoré dnes vplývajú na ďalší vývoj lineárnych televízií, ale aj rozhlasu.
"Televízie prechádzajú podobným procesom ako denníky pred desiatimi rokmi, postupne sa bude vytrácať divácky návyk. S týmto však rátajú a dnes je hlavnou témou ich budúcich plánov digitalizácia," myslí si Vladimír Vokáľ.
S odstupom času vieme zhrnúť, ako spravovali poslední riaditelia RTVS. Václav Mika posilnil domácu pôvodnú tvorbu, oživil detské programy, digitalizoval televíziu aj archív. Vstúpil do viacerých koprodukčných spoluprác.
Jaroslava Rezníka sprevádzali spory, napätie a personálne výmeny v spravodajstve. V čase nesystémového riešenia financovania uvádzal na trh tri nové televízie stanice. Za jeho éry sa začal prejavovať apetít komerčných televízií na zaujímavé športové prenosy. Verejnoprávne médium nedokázalo konkurovať vysokým poplatkom za licencie, ktoré tak komerčné televízie získali do svojho portfólia.
Ľuboš Machaj je vo funkcii necelé dva roky. Za ten čas RTVS prešla výraznou zmenou financovania a čaká ju najväčšia zmena legislatívy za posledných viac ako desať rokov.
Politici vnímajú existenciu verejnoprávneho média len ako cestu k presadeniu vlastných politických záujmov. No získanie politického vplyvu ako najvyššej priority, rozvoju média ešte nikdy nepomohlo.

Beata
Balogová
