Ranný brífing: Slovensko už nie je iba červené, v Európe silnie krajná pravica

Progresívcom sa podarilo lepšie zmobilizovať tábor proeurópskych voličov, no volebné mapy naznačujú, že strane postupne rastú nové volebné bašty mimo najväčších miest. A tie môžu byť základom budúcich volebných úspechov.

V najväčších európskych štátoch sa darilo najmä krajnej pravici, no moc v Európe zostáva v rukách stredopravých strán. Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, ako veľmi sa za posledných päť rokov zmenili témy, ktoré riešia voliči.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

• Progresívne Slovensko získalo voličov na východe a juhu, Republika brala Smeru
• Blaha už bude telegramovať z Bruselu, Tomáš si musí nájsť novú dvojku. Eurovoľby zmenia domáci parlament
• Macron prehral, Orbán má súpera a zelená dohoda problém. Čo ukázali eurovoľby
• Z envirorezortu vyhodili 50 top odborníkov. Tarabove čistky ohrozujú miliardy z EÚ
• Kto je najdrahší hráč Niké ligy? Slovan piluje mladíka za milióny, Trnavu čaká prestup storočia
• Vnímajú, hýbu sa, používajú pamäť, komunikujú. Náš pohľad na rastliny by sme mali prehodnotiť

Ak si kúpite dnešné vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom špeciálnu prílohu k majstrovstvám Európy vo futbale 2024. V prílohe je uverejnený prehľadný hrací plán, kompletný program turnaja, manuál pre fanúšikov - kde a ako sledovať zápasy šampionátu, ako aj príbehy či zaujímavosti.

Progresívne Slovensko získalo voličov na východe a juhu, Republika brala Smeru

Troje voľby v priebehu ôsmich mesiacov a po dvoch prehrách napokon aj víťazstvo. Progresívne Slovensko porazilo Smer o tri percentuálne body a dosiahlo zatiaľ svoj najlepší výsledok v celonárodných voľbách.

Analýza SME ukazuje, že progresívcom sa podarilo lepšie zmobilizovať tábor proeurópskych voličov, no volebné mapy naznačujú, že strane postupne rastú nové volebné bašty mimo najväčších miest. A tie môžu byť základom budúcich volebných úspechov.

„Za kľúčové považujem, aby sme ukotvili našu stranu v každom jednom regióne, okrese aj meste Slovenska,“ povedal predseda strany Michal Šimečka v prvom povolebnom rozhovore pre denník SME. Z tohto pohľadu vyzerajú volebné mapy pre PS povzbudivo. Okrem tradične silného juhozápadu dokázalo PS porážať Smer v ďalších mestách a obciach na strednom a východnom Slovensku.

Oproti predchádzajúcim voľbám, keď PS zbieralo hlasy najmä v Bratislave a Košiciach či na Záhorí, vyzerá volebná mapa vyrovnanejšie. Šimečkova strana podľa nej má šancu vytvoriť si svoje nové trvalé volebné bašty aj na Liptove, v Tatrách, v okolí Banskej Bystrice a Zvolena, ale aj vo východných regiónoch Spiša a Abova. Ide o regióny, ktoré v roku 2020 pomohli k víťazstvu v parlamentných voľbách Igorovi Matovičovi.

• PS chce porážať Smer: Pri pohľade na výsledky volieb do Európskeho parlamentu v iných európskych krajinách je dnes Progresívne Slovensko najsilnejším liberálnym politickým subjektom v Európe, skonštatoval šéf progresívcov Michal Šimečka. Výsledok PS podľa neho signalizuje, že je možné poraziť Smer.

Blaha už bude telegramovať z Bruselu, Tomáš si musí nájsť novú dvojku. Eurovoľby zmenia domáci parlament

Ľuboš Blaha dostal z kandidátky Smeru do eurovolieb najviac preferenčných hlasov. (zdroj: TASR)

Fanúšik politiky ruského prezidenta Vladimira Putina, odporca Spojených štátov a jeden z najvernejších kolegov lídra Smeru Roberta Fica sa stane jedným z piatich zvolených europoslancov za Smer.

Ľuboš Blaha si po úspechu vo voľbách preberie svoj nový mandát europoslanca, po dvanástich rokoch a štyroch volebných obdobiach tak opustí nielen mandát poslanca Národnej rady, ale aj miesto podpredsedu parlamentu.

Na jeho miesto vo vedení Národnej rady chce podľa informácií SME strana Smer navrhnúť niekdajšieho policajného prezidenta a poslanca Smeru Tibora Gašpara.

Na Blahov poslanecký mandát má nárok jeden z dvojice náhradníkov - Ján Horváth, starosta Chtelnice, alebo Jozef Kačmár, bývalý starosta obce Tisinec, ktorý začiatkom roka prevzal vedenie Úradu práce v Stropkove.

Denník SME prináša prehľad zvolených europoslancov.

• Predĺžená ruka Fica: V Európskom parlamente budú podľa slov Moniky Beňovej europoslanci za Smer reprezentovať vládu Slovenskej republiky a stranu Smer. To znamená, že budú „takou predĺženou rukou vlády Roberta Fica“. Podľa Beňovej sú kandidáti Smeru pripravení spolupracovať s niektorou z frakcií.
• Aj KDH bude mať väčší vplyv: Existuje možnosť, že europoslanci Smeru ostanú nezaradení a bez akéhokoľvek vplyvu na to, čo sa v EP deje. Ešte aj KDH prostredníctvom jednej europoslankyne bude mať ako člen EPP väčší vplyv. Smeráci budú v EP marginálnou obskúrnou skupinkou, píše Ivan Kuhn.
• Blaha by sa mohol aj uraziť: Snaha Tomáša Tarabu a Andreja Danka presvedčiť verejnosť, že ich volebné fiasko je výsledkom túžby ich voličov, aby neodišli do Bruselu, zostali na Slovensku a robili pre štát, je ešte väčší trapas ako samotných 1,9 percenta. To by sa taký Ľuboš Blaha mohol aj uraziť, že si jeho salónny marxizmus voliči Smeru doma neželajú, píše Jakub Filo.

V krátkosti z domova:

• Voľba šéfa parlamentu sa odkladá: Slovensko nebude mať riadneho predsedu parlamentu - druhú najdôležitejšiu ústavnú funkciu v štáte - zrejme až do septembra. Ani po debakli v eurovoľbách, v ktorých SNS volilo len 1,9 percenta voličov, nestratil Andrej Danko o kreslo záujem. Na koaličnej rade presadil, aby funkcia zostala celé leto neobsadená.
• Súdna rada podržala Cvikovú: Po dvojici sudkýň, ktoré Súdna rada uchránila pred obžalobou podanou za ohýbanie práva, zasiahla rada obdobným spôsobom aj do ďalšieho prípadu. Tentoraz ide o bratislavskú sudkyňu Denisu Cvikovú, ďalšiu zo sudkýň obvinených v kauze Búrka. Teoreticky ju môžu nanovo obviniť, avšak muselo by to už byť pre iný trestný čin.
• Štrajk zamestnancov RTVS: Asi 150 zamestnancov a spolupracovníkov RTVS vstúpilo do trojhodinového štrajku. Žiadajú, aby vláda stiahla návrh zákona o STVR alebo ho dala zásadne prepracovať tak, aby bola zabezpečená nezávislosť, ďalej primerané financovanie inštitúcie podľa európskeho vzoru a zastavenie útokov na novinárov, nielen z RTVS, ale všetkých.

Macron prehral, Orbán má súpera a zelená dohoda problém. Čo ukázali eurovoľby

Maďarský premiér Viktor Orbán s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. (zdroj: SITA/AP)

Voľby do Európskeho parlamentu zhodili vládu vo Francúzsku, môžu zmeniť postoj k ekologickým témam a priniesli aj nové tváre, ktoré môžu zásadne v budúcnosti zasiahnuť do politiky Európskej únie.

V Bruseli sa v najbližších týždňoch rozbehnú rokovania o tom, v ktorých politických rodinách sa 720 europoslancov usídli, a aj o tom, kto bude ďalších päť rokov šéfovať Európskej komisii. Bez príslušnosti k európskej skupine totiž europoslanci prichádzajú aj o veľkú časť svojho vplyvu.

Napriek tomu, že sa darilo mnohým euroskeptickým a krajne pravicovým stranám, ich výsledky zrejme zásadne nenarušia doterajšie rozloženie síl v Bruseli. Ako však ukázal príklad Francúzska, eurovoľby môžu mať oveľa väčší dosah na jednotlivých politikov a dianie na národnej úrovni.

Kto sú porazení a víťazi týchto volieb, prečo neprichádza súmrak demokracie a má Ursula von der Leyenová opäť šancu viesť Európsku komisiu? Vybrali sme päť najzásadnejších výsledkov európskych volieb.

• Krajná pravica oslavuje: Krajne pravicové strany zaznamenali úspech okrem Francúzska aj v ďalších členských štátoch Európskej únie. Europarlament sa tak bude musieť pripraviť na ťažšie presadenie nariadení týkajúcich sa migrácie či takzvaných zelených tém.
• Ani Orbánova propaganda všetko nevyrieši: Ak pri súčasnej sile propagandistickej mašinérie, ktorú Orbán v Maďarsku prevádzkuje, dokáže opozičný politik získať 29,7 percenta hlasov, tak aj skalní voliči Fideszu tušia, že Orbánova 44,6-percentná výhra je tentoraz iná. Akási trpká, píše šéfredaktorka Beata Balogová.

V krátkosti z Ukrajiny:

• Prvý úspešný útok lietadlom: Ukrajinské vojenské lietadlo prvýkrát zasiahlo cieľ na ruskom území. Ukrajinský vojenský zdroj pod zárukou anonymity potvrdil zásah „ruského veliteľského uzla“ v Belgorodskej oblasti. Nie je jasné, či „prvá letecká munícia (použitá) proti cieľu v Rusku“ bola západná zbraň, ani aký typ munície bol použitý.
• Zásah práporov PVO: Ukrajinské sily zasiahli na okupovanom Kryme ruské prápory protivzdušnej obrany S-400 a S-300. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého protivzdušná obrana Rusov na Kryme utrpela ťažké straty.
• Znížený bezpečný priestor: Obmedzené povolenia na zasiahnutie cieľov v Rusku zbraňami z USA znížili ruský bezpečný priestor o 16 percent, konštatujú analytici z Inštitútu pre štúdium vojny. Odborníci z ISW naznačujú, že ukrajinské sily by mohli potenciálne zasiahnuť akékoľvek legitímne ruské vojenské ciele v dosahu systémov HIMARS v ruských oblastiach Belgorod, Kursk a Brjansk.
• Stíhačky F-16 v zahraničí: Časť stíhačiek F-16, ktoré Ukrajine darujú západní spojenci, bude umiestnená na leteckých základniach v zahraničí. Vyhlásil to vysokopostavený dôstojník velenia ukrajinských vzdušných síl Serhij Holubcov s tým, že počet lietadiel, ktoré budú na Ukrajine, bude závisieť od počtu vycvičených pilotov.

Zo zahraničných webov:

• The Guardian: Prebuďte sa! Po týchto voľbách je Európa opäť v nebezpečenstve
• Project Syndicate: Aká vážna je antidemokratická hrozba v Európe?
• Bloomberg: Šesť spôsobov, ako umelá inteligencia zmení vojnu a svet

Z envirorezortu vyhodili 50 top odborníkov. Tarabove čistky ohrozujú miliardy z EÚ

Minister životného prostredia Tomáš Taraba. (zdroj: TASR)

Za osem mesiacov takmer 50 odídených odborníkov a odborníčok. Taká je bilancia v rezorte životného prostredia za obdobie, počas ktorého ho riadi nominant Slovenskej národnej strany Tomáš Taraba.

Potvrdili sa tak informácie ochranárov, že Taraba robí spomedzi ministrov vlády Roberta Fica zrejme najväčšie čistky. Na uvoľnené miesta po expertoch často prišli nekvalifikovaní ľudia, členovia SNS alebo niekdajšej Tarabovej strany Život.

Nízka odbornosť manažérov môže mať aj priamy finančný dosah na krajinu. Regióny môžu stratiť financie, ktoré má Slovensko do roku 2030 čerpať na zelené opatrenia. Celkovo ide o 15 miliárd eur.

Manažment chránených území, ale aj jaskýň má pritom vplyv nielen na kvalitu ochrany prírody, ale aj na rozvoj turizmu a podporu miestnych obyvateľov.

V krátkosti z ekonomiky:

• Za podiely poukážka na nákup: Pán Jozef je už od čias socializmu členom spotrebného družstva Coop Jednota Galanta. Za peniaze, ktoré v minulosti do družstva vložil, získal vyše tristo podielov. Družstvo vypláca členom na konci roka aj výnosy zo zisku. Vlani dostal osem eur.
• Nové sadzby za skládkovanie: Za uloženie zmesového komunálneho odpadu a objemného odpadu na skládku by sa mali zaviesť nové sadzby. Malo by ísť od 68 do 80 eur za tonu uloženého odpadu v závislosti od miery vytriedenia. Vyplýva to z novely nariadenia vlády, ktoré ministerstvo životného prostredia predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.
• Chýbajúci ľudia v doprave: V odvetví dopravy je dlhodobo nedostatok pracovníkov a odborníkov. Kvalifikovaní ľudia chýbajú vo všetkých oblastiach sektora, v železničnej, cestnej, vodnej či leteckej doprave. Platí to nielen pre rušňovodičov, šoférov, ale aj viaceré iné činnosti. Ministerstvo dopravy tvrdí, že problém aktívne rieši.

Kto je najdrahší hráč Niké ligy? Slovan piluje mladíka za milióny, Trnavu čaká prestup storočia

Nikola Krstovič. (zdroj: TASR)

Bol to najdrahší prestup v dejinách Dunajskej Stredy a jeden z najväčších v rámci slovenskej ligy. Keď v lete minulého roka Nikola Krstovič zamieril do U.S. Lecce, tak to bola veľká udalosť, aspoň v rámci slovenskej ligy. Klub z talianskej ligy zaňho zaplatil sumu okolo 4,5 milióna eur. To vôbec nie je v tuzemských pomeroch bežné.

Čiernohorský útočník sa v Serie A ihneď uchytil, v prvých troch zápasoch dal tri góly. Celkovo skóroval osemkrát.

Prečo mal Krstovič takú cenu? Hral na poste útočníka, ktorý je najviac žiadaný. S osemnástimi gólmi bol najlepším strelcom ligy. V čase odchodu bol stále dosť mladý, mal iba dvadsaťtri. A s Dunajskou Stredou bol pôvodne viazaný zmluvou až do leta 2025.

Najvyššiu slovenskú súťaž, Niké ligu, možno v lete opustia niektoré opory a zaujímaví mladíci. Môže byť medzi nimi prestup, ktorý sa výškou sumy priblíži ku Krstovičovi.

Vnímajú, hýbu sa, používajú pamäť, komunikujú. Náš pohľad na rastliny by sme mali prehodnotiť

Botanik, profesor František Baluška. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Kocháme sa nimi, živíme sa nimi, rúbeme ich. Rastliny pritom stále vnímame ako niečo, čo je nižšie od nás, živočíchov.

Tieto predsudky sa snaží nabúrať slovenský botanik, profesor František Baluška. Skúmaniu rastlín sa venuje viac než štyri desaťročia a v súčasnosti vedie laboratórium v Inštitúte bunkovej biológie rastlín na univerzite v Bonne.

Tvrdí, že rastliny majú množstvo vnemov, dokážu vnímať teplotu, tlak, zvukové vlny, gravitáciu, riešiť stres, používať pamäť aj komunikovať.

„Rastliny sú rozhodne inteligentné. Dnes už vieme, že sú určite oveľa vnímavejšie, než sme sa nazdávali,“ hovorí. „Aj my sme len súčasťou prírody, nie sme žiadnou korunou tvorstva. Rastliny sú pre život zásadne podstatné. Bez nás život na planéte pôjde úplne spokojne ďalej. Bez rastlín nie.“

V krátkosti z vedy a techniky:

• Starship dosiahla mimoriadny úspech: Najvýkonnejšia raketa na svete Starship americkej spoločnosti SpaceX už štvrtýkrát vzlietla v rámci testov na orbite Zeme. Prvýkrát nevybuchla počas letu, raketa aj loď dokonca zvládli aj pristávací manéver. Zdá sa, že SpaceX naplnil všetky ciele, ktoré si stanovil na túto testovaciu misiu.
• Špeciálne znaky na klávesnici: Hoci niektoré špeciálne znaky a symboly využívame v internetovej komunikácii často, na klávesniciach sa im neušla vlastná klávesa. Väčšinu znakov ako lomku, zavináč či hranaté zátvorky však viete rýchlo napísať vďaka šikovným klávesovým skratkám.
• Dôležité čísla a tiesňové linky: V núdzi si človek nemusí rýchlo spomenúť, že číslo 155 je pre záchrannú zdravotnú službu, 158 pre políciu a 150 je číslo hasičov. Tieto čísla pre tiesňové linky by ste mali mať uložené v telefóne a je dobré si ich napísať pre istotu aj na papier a vložiť napríklad do peňaženky.

Podcasty SME

• Dobré ráno: Víťazstvo PS v eurovoľbách je zásadné pre voličov opozície

Karikatúra

Revolúcia v Bruseli. (zdroj: Sliacky)

Recept dňa

Hrášková polievka s kokosovým mliekom. (zdroj: Fotolia)

Polievky, nátierky, šaláty aj koláče. Vyberte si z našich receptov s hráškom.

Dnes očakávame

• Rokovanie parlamentu, poslanci majú na programe aj návrh zákona o STVR
• Medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny v Berlíne
• Odchod slovenskej futbalovej reprezentácie na ME do Nemecka

Dnes v histórii

Pamätná tabuľa tragédie na okruhu Le Mans. (zdroj: Wikimedia)

11. júna 1955 došlo počas 24-hodinových automobilových pretekov na okruhu Le Mans k najväčšej tragédii v dejinách motošportu. Po zrážke áut bol Mercedes Francúza Pierra Levegha vymrštený medzi divákov, kde vybuchol a následne ho zachvátil požiar. Na následky tragédie zahynulo 84 ľudí, okolo 180 ich bolo zranených. Spoločnosť Mercedes sa tiež rozhodla úplne stiahnuť z motoristických pretekov a vrátila sa k nim až v roku 1987.

Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.

Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné