Šéfka Súdnej rady Marcela Kosová podala ďalší disciplinárny návrh na sudkyňu Pamelu Záleskú. Podnet mala od stíhaného poradcu premiéra Davida Lindtnera. Záleskú opakovane kritizovali predstavitelia vlády, premiér Robert Fico ju nazval „sudcovskou ozrutou“.
Viac ako štyria z desiatich Slovákov veria, že Ukrajinci páchali genocídu na Donbase. Opak si myslí 39 percent. Prieskum tiež ukazuje, že Hlas postupne stráca umiernenejších voličov. Noví voliči sú o niečo radikálnejší a názorovo sa približujú k Smeru.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Šéfka Súdnej rady vyhovela Lindtnerovi. Podala disciplinárny návrh na sudkyňu Záleskú
- Až 44 percent Slovákov verí, že Ukrajina páchala genocídu na Donbase. Voliči Hlasu sa menia
- Ruské bomby ju menia na druhý Bachmut. Svedectvá z ukrajinskej Kosťantynivky
- Najnovší plán SPP sa zráža s realitou. Na plyn z Ukrajiny počas vojny zabudnime, tvrdí Hirman
- Celý Montreal sa pozerá. Ak Canadiens postúpia do play-off, Slafkovský splní sľub
- Buran z Rady FPU: Za istých okolností sa môže stať, že fond bude znefunkčnený natoľko, že zanikne
Šéfka Súdnej rady vyhovela Lindtnerovi. Podala disciplinárny návrh na sudkyňu Záleskú

Zrejme na žiadnych sudcov sa predstavitelia vládnej koalície nesťažujú tak často ako na Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu a Pamelu Záleskú zo špecializovaného súdu. Klimentovi odkazoval premiér Robert Fico, že by si mal zbaliť veci. O Záleskej vyhlásil, že je „sudcovská ozruta“.
Obaja sudcovia teraz čelia disciplinárnym návrhom. Konanie proti Klimentovi podnietil minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý si ešte pred niekoľkými mesiacmi osvojil podnet premiérovho poradcu Mareka Paru.
Obdobné je to teraz pri Záleskej. Podnet na jej disciplinárne stíhanie podal ďalší Ficov poradca, v tomto prípade obžalovaný advokát David Lindtner. Jeho ponôs sa chopila predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorá disciplinárny návrh na Záleskú podala ešte koncom januára. Dôvodom sú prieťahy, ktoré vraj sudkyňa spôsobila.
Záleskej pôvodne pristála na stole obžaloba na Lindtnera hovoriaca o nepriamej korupcii a o zasahovaní do nezávislosti súdu. Lindtner následne namietal jej zaujatosť. Pri prvom pokuse jej vylúčenie nedosiahol, pri druhom už áno. Jeho kauza sa následne dostala k inému sudcovi.
Kosová si však myslí, že Záleskej trvalo rozhodovanie o námietke pridlho. Preto na Záleskú podala disciplinárny návrh, v ktorom žiada dočasné zníženie platu.
Až 44 percent Slovákov verí, že Ukrajina páchala genocídu na Donbase. Voliči Hlasu sa menia
Rusko muselo zaútočiť na Ukrajinu aj preto, aby ochránilo po rusky hovoriacich obyvateľov pred genocídou páchanou Zelenského režimom, tvrdí kremeľská propaganda. Tomuto výroku verí až 44 percent Slovákov. Opak si myslí len 39 percent.
Ukazuje to exkluzívny prieskum agentúry Focus a Globsecu pre medzinárodný projekt Iniciatíva východnej hranice, ktorého súčasťou je aj denník SME. Rovnaký prieskum prebehol aj v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Slovensko vyšlo z porovnania týchto krajín ako najviac zakonšpirované.
Na východe Ukrajiny prebieha vojenský konflikt už od roku 2014 a organizácie ako OSN alebo OBSE tam odvtedy mapujú konflikt a dodržiavanie ľudských práv. Nič také ako genocídu alebo cielené vyvražďovanie Rusov zo strany Ukrajincov žiadna z týchto organizácií nezistila.
To slovenskej dezinformačnej scéne nebráni v tom, aby propagandistické tvrdenie Kremľa o genocíde pravidelne opakovala. Objavuje sa nielen na dezinformačných stránkach a kanáloch, v rôznych podobách ho prebrali aj niektorí koaliční politici vrátane ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Ten napríklad v televíznej diskusnej relácii tvrdil, že Ukrajinci zavraždili v rokoch 2014 až 2021 v Donbase 14-tisíc ľudí a odvolával sa na správu OSN. Tá pritom toto číslo uvádzala ako celkový počet obetí vojenského konfliktu.
V krátkosti z domova:
- Prokuratúra preverí Lindtnera: Bývalý člen mafiánskej skupiny sýkorovcov David Takáč okrem iného na súde prehovoril aj o tom, že niekedy v rokoch 2009 až 2010 bol osobne prítomný pri podplácaní súčasného právnika Smeru Davida Lindtnera. Svedectvom o údajnej temnej minulosti Lindtnera sa začne zaoberať prokuratúra.
- Šaško kryje korupčníka: Minister zdravotníctva Kamil Šaško odmieta aj po vyše troch týždňoch povedať, čo urobí so šéfom bardejovskej nemocnice Mariánom Petkom, právoplatne odsúdeným za korupciu. Ministerstvo má v správnej rade nemocnice väčšinu a podľa štatútu môže Petka kedykoľvek odvolať.
- Mlieka sa báť netreba: Nákaza slintačky a krívačky významne zasiahla mliekareň Euromilk z Veľkého Medera, ktorá vyrába produkty pod názvom Kukkonia. Mlieko brala od jednej z prvých nákazou zasiahnutých fariem v obci Ňáraď. Vo všeobecnosti však mliekari hovoria, že sa nie je prečo báť a ľudia sa nemusia zásobovať a vysvetľujú, že slovenské mlieko a mliečne výrobky nie sú nebezpečné.
- Nové predsedníctvo Rady STVR: Rade Slovenskej televízie a rozhlasu bude predsedať Jozef Krošlák. Bývalému hovorcovi expremiéra Vladimíra Mečiara odovzdalo hlas šesť členov Rady. Post podpredsedu Rady bude zastávať generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Rada STVR odsúhlasila aj vyhlásenie voľby generálneho riaditeľa telerozhlasu.
Ruské bomby ju menia na druhý Bachmut. Svedectvá z ukrajinskej Kosťantynivky

Na obľúbenom trhu v Kosťantynivke, kde predtým človek našiel všetko od žiarovky až po čerstvú rybu, zostali len opustené stánky so zatiahnutými roletami. Miestni svoje podniky zatvorili po tom, ako mesto vyhlásilo prísny zákaz vychádzania.
„Z mesta sa vytratil duch, atmosféra a prakticky aj život,“ vraví hlavná koordinátorka humanitárneho centra Alina. „Toto sa totiž životom nazvať nedá. Je to prežívanie.“
Kosťantynivka, mesto v Doneckej oblasti, malo do začiatku celoplošnej ruskej invázie v roku 2022 približne 68-tisíc obyvateľov. Mesto o niečo menšie ako Banská Bystrica dnes bojuje o to, aby ho ruská armáda nezrovnala so zemou tak, ako sa to stalo v neďalekom Bachmute.
Z pôvodnej populácie zostalo v „Konstache“, ako Kosťantynivku prezývajú miestni, žiť menej ako 10-tisíc ľudí. Tí každý deň bez ohľadu na to, či je deň alebo noc, čelia ruskému bombardovaniu.
Udržať Kosťantynivku je pre Ukrajinu kľúčové – jej prípadné dobytie by totiž Rusom otvorilo dvere pri postupe na ďalšie dôležité – a posledné väčšie mestá v Doneckej oblasti – Družkivku, Sloviansk a Kramatorsk.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Prvá noc bez útokov dronmi: Ruská armáda prvýkrát v tomto roku neútočila počas noci dronmi na územie Ukrajiny, informovalo ukrajinské letectvo. V hlásení ďalej uvádza, že ruská armáda vypustila dve riadené strely a protivzdušná obrana ich zostrelila. Ruské invázne vojská však na Ukrajinu útočiť neprestali.
- Trump stále verí Putinovi: Americký prezident Donald Trump očakáva od ruského prezidenta Vladimira Putina, že splní svoju časť dohody o ukončení vojny na Ukrajine. „Myslím si, že splní to, čo mi povedal, a myslím si, že teraz splní svoju časť dohody,“ povedal novinárom. Trump pritom len deň predtým vyjadril pochybnosti o odhodlaní Moskvy v tomto smere.
- Klesajúca ruská efektívnosť: Ruská armáda v marci obsadila 133 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. To predstavuje výrazný pokles v porovnaní s obdobím od júla 2024 do februára 2025, informujú vojenskí analytici z DeepState. Efektívnosť ruských vojsk naďalej klesá. Mesačná strata územia Ukrajiny sa v porovnaní s novembrom znížila takmer šesťnásobne.
Zo zahraničných webov:
- RFE/RL: Ukrajina, Rusko a USA tvrdia, že chcú prímerie. Čo ho teda brzdí?
- Project Syndicate: Diplomacia je najnovším frontom v rusko-ukrajinskej vojne
- Politico: Veľké podliezanie: Ako Trump prinútil elitné inštitúcie, aby sa podriadili jeho vôli
Najnovší plán SPP sa zráža s realitou. Na plyn z Ukrajiny počas vojny zabudnime, tvrdí Hirman

Štátny dodávateľ plynu Slovenský plynárenský priemysel sa stále spolieha na to, že ruský plyn potečie aj cez Ukrajinu. Zatiaľ si poistil vyššie dodávky tejto komodity z Ruska cez Maďarsko.
Dodávky plynu cez Ukrajinu vyschli na začiatku tohto roka, keď Kyjev prestal púšťať ruský plyn na západ, a teda aj na Slovensko cez svoje potrubia s argumentom, že nebude financovať agresorský štát, ktorý napadol jeho krajinu.
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman tvrdí, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Ukrajina zmenila svoj názor ohľadom tranzitu ruského plynu smerom do Európy. Navyše, transport plynu počas tvrdých bojov by bol veľmi rizikový, o čom svedčí nedávne zničenie meracej plynovej stanice v ruskom meste Sudža.
„Poistenie akejkoľvek prepravy plynu cez Ukrajinu by bolo s veľkou pravdepodobnosťou veľmi nákladné a kým trvajú boje, asi aj nereálne,“ dodáva Hirman.
V krátkosti z ekonomiky:
- Prečo Zajo skončil v konkurze: Krachy a konkurzy patria k podnikaniu. Zväčša sa nimi končí nejaká kapitola, ktorej pokračovanie už nedávalo zmysel. V prípade značky Zajo to však bolo inak. Keď sa v roku 2020 Juraj Králik rozhodol poslať svoju spoločnosť Zajo Outdoor do konkurzu, značka z trhu nezmizla.
- Taraba zlyhal v pláne obnovy: Slovensko nesplnilo míľnik z plánu obnovy týkajúci sa výkupu súkromných pozemkov v národných parkoch a pravdepodobne tak príde o 27 miliónov eur. Podľa environmentálnych organizácií je to výsledok zlého riadenia ministerstva životného prostredia Tomášom Tarabom. Európska komisia pristúpila k takému kroku smerom k slovenskému plánu obnovy po prvýkrát.
- Najhoršia udržateľnosť verejných financií: Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej komisie Debt Sustainability Monitor 2024. Slovensko v tomto hodnotení dosiahlo najhoršie postavenie v EÚ podľa ukazovateľa S1.
Celý Montreal sa pozerá. Ak Canadiens postúpia do play-off, Slafkovský splní sľub

Keby sa play-off Stanleyho pohára začalo dnes, pravdepodobne by si v ňom zahralo šesť slovenských hokejistov. Istú účasť v play-off má zatiaľ iba obranca Martin Fehérváry z Washingtonu. Na veľmi dobrej ceste sú aj Erik Černák z Tampy a Tomáš Tatar so Šimonom Nemcom z New Jersey. Na postupovej priečke je aj St. Louis s Daliborom Dvorským, ten ale odohral zatiaľ iba jeden zápas.
Na poslednom postupovom mieste je zatiaľ aj Montreal s útočníkom Jurajom Slafkovským. Montreal z posledných šiestich zápasov prehral až päť. Zvíťazil až nad úradujúcim šampiónom z Floridy a vrátil sa na postupové miesto. Na výsledku 4:2 sa podieľal aj Slafkovský, ktorý si pripísal dva body za gól a asistenciu.
„Celý Montreal sa pozerá a chce, aby sme sa dostali do play-off,“ uviedol Slovák po dôležitom víťazstve, ktoré sa zrodilo v deň jeho 21. narodenín. „Všetci to chceme dosiahnuť, ale niekedy to ide ťažšie, pretože keď niečo príliš chcete, sústredíte sa na zlé veci a ide to iným smerom,“ dodal Slafkovský.
Montreal odohrá do konca základnej časti ešte deväť zápasov. Podľa Tankathonu má mimoriadne sľubný rozpis, až 28. najťažší v NHL. Canadiens budú iba štyrikrát čeliť lepšiemu tímu v tabuľke. Čo je ešte priaznivejšie, najväčší súperi z New Yorku Rangers majú 2. najťažší rozpis, Detroit dokonca úplne najťažší.
Buran z Rady FPU: Za istých okolností sa môže stať, že fond bude znefunkčnený natoľko, že zanikne

Rýchlokvasení „odborníci“, ktorí sú aktuálne dosadzovaní do kultúrnych inštitúcií, sú podľa neho úplne oslobodení od zodpovednosti, pretože nepoznajú prostredie, v ktorom pôsobia.
„Nepoznajú vôbec mená a tváre kolegov a kolegýň, ktorým ich nekompetentné rozhodnutia zásadne ublížia, nedokážu si predstaviť, aké následky to bude mať na veľké množstvo ľudí, ktorým sú ich práca alebo projekty určené. Zároveň sa k nim z rovnakého dôvodu vlastne nedostane adekvátna kritika,“ vraví Dušan Buran.
Do konca marca pôsobil ako senior kurátor v Slovenskej národnej galérii a ako predseda Rady Fondu na podporu umenia. Z oboch inštitúcií po rokoch odchádza.
„Rozprávame sa so súčasným aj s bývalým riaditeľom fondu a uvažujeme nad možnosťami, ako ďaleko môže dôjsť situácia a či sa môže stať, že fond bude znefunkčnený do takej miery, že zanikne. Myslím si, že za istých okolností taká situácia nastať môže,“ uvádza k možnosti zániku fondu.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Farmári sú vydesení, slintačka sa objavila aj na Záhorí
- Vizita: Kedy sa lieky môžu testovať na ľuďoch a ako vyzerajú klinické štúdie?
- Vedátor: Čo všetko vie vajíčko? Fyzika a chémia schovaná v škrupinke
Karikatúra

Recept dňa

Rizota, polievka či perkelt: vyberte si z našich receptov z hlivy ustricovej.
Dnes očakávame
- Pokračuje schôdza parlamentu, poslanci sa opäť pokúsia otvoriť schôdzu k odvolávaniu ministra obrany Roberta Kaliňáka
- Rokovanie vlády
- Súdne pojednávanie v prípade vraždy Daniela Tupého
- Súd bude rozhodovať o podmienečnom prepustení odsúdeného Mikuláša Černáka
- Rokovanie ministrov obrany krajín EÚ zamerané na posilnenie obranného priemyslu
Dnes v histórii

2. apríla 1982 sa argentínske ozbrojené sily vylodili na Falklandoch s cieľom pripojiť britské ostrovy k Argentíne. Začala sa Falklandská vojna, ktorá ale nebola oficiálne vyhlásená ani jednou stranou. V Argentíne ju vnímali ako opätovné obsadenie vlastného územia a v Spojenom kráľovstve ako porušenie nezávislosti britského územia. Skončila sa porážkou Argentíny 14. júna a viedla k faktickému pádu vojenskej diktatúry v Argentíne.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová
