Šéfka agentúry nájomného bývania Eva Lisová si krátko pred nástupom do funkcie vybavila zahladenie odsúdenia. Jej príbeh sprevádzali aj viaceré zaujímavosti ako nasadenie kukláčov, ktorí hľadali nelegálne zbrane či čudný podpis miliónovej zmenky.
Parlament schválil zákon o mimovládnych organizáciách, hlasovalo zaň 76 koaličných poslancov. Opozícia kritizovala, že v legislatíve je veľký chaos. Ondrej Dostál z SaS vizuálne spracoval zmeny, ktoré ukazujú, že takmer celý zákon koalícia zmenila a z pôvodného návrhu nezostalo takmer nič.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Miliónová zmenka, falošná pečiatka aj samopaly. Príbeh podvodu Ficovej chránenkyne Lisovej
- Ani divá sviňa netuší, o čom tu hlasujeme. Po chaotickom dni schválili zákon o mimovládkach
- Akoby Ukrajina už prehrala vojnu, ale s USA, hovorí o minerálnej dohode expert
- Zatváranie fabrík na Slovensku naberá na obrátkach. Prečo už nelákame investorov?
- Má dve zranenia, ale potešil fanúšikov. Pospíšil chce prísť na MS v hokeji 2025
- Remo nakrúcal o medveďoch: Ľudí sme nazvali dezolátmi bez hlbšieho pohľadu do ich sveta
Miliónová zmenka, falošná pečiatka aj samopaly. Príbeh podvodu Ficovej chránenkyne Lisovej
Premiér Robert Fico a riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová. (zdroj: SITA/Úrad vlády)Premiér Robert Fico hovorí, že na šéfku agentúry nájomného bývania Evu Lisovú, ktorú v minulosti odsúdil súd, sa dnes treba pozerať ako na nevinnú. Pravdu však má iba čiastočne.
Nominantku Smeru odsúdili v súvislosti s jej realitným biznisom za zločin poškodzovania veriteľa a pokus o podvod. Krátko pred nástupom do funkcie si vybavila zahladenie odsúdenia. Znamená to, že má už čistý register trestov, splnila podmienku bezúhonnosti a mohla nastúpiť do funkcie.
„Jej odsúdenie je zahladené. Má teraz čistý register, musíme na ňu hľadieť ako na nevinnú a bezúhonnú,“ konštatoval Fico. Šokovalo ho vraj, že Lisovej sa nik nezastal po tom, ako opozícia žiadala jej odvolanie.
Na kriminálnu minulosť Lisovej upozornilo SME pred týždňom. Na základe ďalších podkladov zo súdov a rozhovorov s aktérmi kauzy teraz redakcia vyskladala celý príbeh podvodu Ficovej chránenkyne.
Sprevádzali ho aj viaceré zaujímavosti ako nasadenie kukláčov, ktorí hľadali nelegálne zbrane, čudný podpis miliónovej zmenky na kapote auta či údajné vyhrážky a odvolávanie sa na „našich ľudí“.
Ani divá sviňa netuší, o čom tu hlasujeme. Po chaotickom dni schválili zákon o mimovládkach
Koaliční poslanci schválili zákon o mimovládkach. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)„Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ vyhlásil premiér Robert Fico už krátko po parlamentných voľbách v októbri 2023. Teraz parlament schválil zákon o mimovládkach, ktorý mal tento plán zabezpečiť. Podporilo ho 76 koaličných poslancov.
Od prvého návrhu, v ktorom chcela SNS nazývať mimovládne organizácie s príjmami zo zahraničia „zahraničnými agentmi“, uplynul už viac ako rok. Za ten čas prešiel zámer koalície viacerými zmenami. Najskôr ho upravila a navrhla mimovládky označovať ako organizácie so zahraničnou podporou, neskôr ako lobistov.
Z pôvodnej novely po pozmeňujúcom návrhu poslanca Miroslava Čellára z Hlasu nezostalo takmer nič. Smer a SNS ho nazvali bezzubým, opozícia ho aj tak považuje za protiústavný a plánuje sa obrátiť na Ústavný súd.
Predtým, ako zákon príde do platnosti, ho ešte musí podpísať prezident Peter Pellegrini. Občianske organizácie aj opozícia ho vyzývajú, aby zákon vetoval. Pellegrini zatiaľ nepovedal, ako bude konať. Už skôr vyhlásil, že nerozumie postoju mimovládok, prečo sa boja zverejniť mená všetkých darcov, ak nemajú čo skrývať.
- Uznesenie o „ruskom zákone“: Poslanci odmietli, že by sa na pôde parlamentu prerokovával akýkoľvek „ruský zákon“ o mimovládnych organizáciách. Poukázali na to, že novela o neziskovkách vychádza z európskych štandardov a jediným jej cieľom je transparentnosť v tretom sektore.
- Glück vyvesil pirátsku vlajku: Schválením tohto uznesenia sa koalícia pustila do kádrovania občianskej činnosti. Chápete, parlament si dovoľuje občanom hovoriť, kedy je využívanie ich práv legitímne a kedy už ide o „zneužívanie“, a hodnotiť, ktoré záujmy, kedy a ako môžu svojimi právami sledovať, píše Peter Tkačenko.
- Schválili ruský zákon: Darmo sa koalícia komunikačne snaží zmyť nálepku „ruský zákon“. Týmto aktom Slovensko nasmerovali na Rusko. Je to legislatívna kontrarevolúcia proti slobode a demokracii, ako sme ich získali a vybojovali v roku 1989. Myslia si, že vyhrali, no opak je pravda. Prehrali pred dejinami a prehrajú to aj na súdoch, píše Fedor Blaščák.
V krátkosti z domova:
- Pellegrini vetoval rentu: Prezident Peter Pellegrini nepodpísal a vrátil parlamentu s pripomienkami na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora navrhuje zrušiť. Alternatívou by mohlo byť priznanie dôchodku po riadnom ukončení celého funkčného obdobia na tejto pozícii.
- Vláda sa vrátila v čase: Kým Hegerova vláda sa snažila aspoň niektorých top manažérov hľadať v otvorených súťažiach, štvrtá Ficova vláda vrátila Slovensko späť v čase. Ak jej ministri môžu, tak si manažérov vyberú priamo. Ak zákon žiada výberové konanie, tak spravidla prebehne len formálne a víťaz je dopredu známy. Otvorené súťaže úplne zmizli.
- Čudná pomoc s chatou na Donovaloch: S koalíciou spriaznený lobista Martin Halás sa stal štatutárom občianskeho združenia Právo na pravdu, za ktorou stojí právnik Zoroslav Kollár. Popri svojich napojeniach na politické kruhy figuruje v prípade čudného čerpania eurofondov z volebného obdobia 2016 až 2020, vďaka ktorému cez firmu, ktorej je spoluvlastníkom, prenajíma na Donovaloch luxusnú chatu.
- Bombica zadržala polícia: Polícia zadržala pri parlamente internetového agresora a extrémistu Daniela Bombica, pravdepodobne pre podozrenia, že pokračuje v trestnej činnosti. Denník SME už minulý týždeň upozornil, že Bombic naďalej uverejňuje nenávistné príspevky na telegrame, hoci má na to súdny zákaz. Polícia ani prokuratúra neuviedli, či pre neho budú žiadať aj väzobné stíhanie.
- Slnká v sieti prevalcovali Vlny: Najviac národných filmových cien Slnko v sieti si odniesol film Vlny. Stal sa najlepším hraným filmom, Jiří Mádl získal cenu za najlepšiu réžiu aj scenár. Zo 14 nominácii získal víťazstvo v deviatich kategóriách.
Akoby Ukrajina už prehrala vojnu, ale s USA, hovorí o minerálnej dohode expert
Americký prezident Donald Trump prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome. (zdroj: TASR/AP)Ukrajina ponúkla Spojeným štátom zmluvu o ťažbe nerastných surovín, aby si zabezpečila možnosť ďalšej vojenskej pomoci od Washingtonu. Trumpova administratíva však spätne označila už poskytnutú vojenskú pomoc za dlh a dohodu o ťažbe považuje za spätnú platbu.
„Ak by sa akékoľvek poskytnuté peniaze mohli v budúcnosti spätne označiť za dlh, zmenilo by to celý globálny finančný systém. To je nepredstaviteľné,“ hovorí Volodymyr Landa, senior ekonóm ukrajinského Centra pre ekonomickú stratégiu.
„Nerastná zmluva, nákupy zbraní a americké clá spolu súvisia. A to napriek tomu, že Ukrajiny sa clá týkajú menej ako iných krajín, keďže do USA smerujú asi iba dve percentá ukrajinského vývozu. Z toho viac ako polovica sú oceľ a železo, na ktoré už je aj tak 25-percentné clo, takže menej ako jedno percento ukrajinského exportu zasiahli clá,“ hovorí.
Žiadny demokratický štát by takúto koloniálnu zmluvu nepodpísal, vraví Landa, no napriek všetkému dúfa, že medzi Kyjevom a Washingtonom ešte existuje priestor na obojstranne výhodné riešenie.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Zelenskyj varoval vyjednávačov: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval amerických vyjednávačov pred územnými ústupkami voči Rusku. „Všetky územia patria unitárnemu štátu Ukrajina,“ povedal a obvinil predstaviteľov USA z toho, že rokujú o veciach, ktoré presahujú ich kompetencie.
- Príprava Kimových vojakov na ofenzívu: Severokórejčania sa zúčastnia na ruskej ofenzíve na severovýchode Ukrajiny, naznačuje ukrajinská rozviedka. Celkovo mala Severná Kórea prísť v bojoch s ukrajinskými silami o asi päťtisíc vojakov. Ďalších šesťtisíc sa nachádza v Kurskej oblasti a môžu byť pripravení na ďalšie bojové operácie.
- Moskovskí operátori dronov: Ruská štátna agentúra RIA Novosti zverejnila video, ktoré zobrazovalo, ako drony útočiace na ciele na Ukrajine riadia operátori z mrakodrapov v moskovskej obchodnej štvrti Moscow-City. Agentúra neskôr video odstránila, všimli si ho však ruskí blogeri a tiež ukrajinské médiá, podľa ktorých táto reportáž robí z moskovských mrakodrapov legitímny vojenský cieľ.
Zo zahraničných webov:
- Foreign Affairs: Skryté impérium Ruska: Ako Moskva obnovila svoj vplyv v postsovietskom priestore
- Project Syndicate: Odpor voči americkému technofašizmu
- The Atlantic: Rímsky spôsob, ako zničiť republiku
Zatváranie fabrík na Slovensku naberá na obrátkach. Prečo už nelákame investorov?
Drahá práca a vysoké dane vyháňajú firmy. (zdroj: Archív SME/Vladimír Šimíček)Od začiatku tohto týždňa ohlásili koniec tri fabriky na výrobu topánok, ktoré boli významnými zamestnávateľmi vo svojich regiónoch. Po martinskom Ecco zatvorí prevádzku handlovská Lowa aj Honeywell v Partizánskom. Materské skupiny fabrík zdôvodňujú ich zatvorenie optimalizáciou výroby či vysokými nákladmi na pracovnú silu.
Pridajú sa tak k ďalším investorom z odevného priemyslu, ktorí na Slovensku utlmujú činnosť. V posledných mesiacoch ohlásila koniec aj textilka Makyta Púchov a nemecký výrobca košieľ Eterna v Bánovciach nad Bebravou, ktorý prepustil 300 zamestnancov a výrobu zo Slovenska chce presunúť do Ázie.
Fakt, že Slovensko už pre zahraničných investorov nie je také zaujímavé ako v minulosti, potvrdzujú aj čísla o priamych zahraničných investíciách. Kým na Slovensku ich objem v posledných rokoch stagnuje na úrovni okolo 60 miliárd eur, v okolitých krajinách V4 rastie. Napríklad v Česku v roku 2023 stúpol medziročne o päť percent na 216 miliárd eur.
Medzi dôvody poklesu záujmu investorov o Slovensko patrí korupcia, nadmerná regulácia podnikateľov, nízka mobilita pracovnej sily, slabá vymožiteľnosť majetkových práv a tiež vysoké dane a odvody.
V krátkosti z ekonomiky:
- Dedoles čelí ďalším problémom: Po dvoch rokoch čelí Dedoles znova problémom a priznáva, že nastavený plán reštrukturalizácie je príliš optimistický. Okresný súd v Nitre schválil Dedolesu takzvanú verejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Tá je predzvesťou toho, že firma sa môže v najbližších mesiacoch dostať do finančných ťažkostí.
- Bytový projekt na Vinohradoch: Vyše desať rokov sa spoločnosť Igrex snaží získať povolenia na to, aby mohla v bratislavskej lokalite Vinohrady postaviť bytový dom. V uplynulom desaťročí absolvovala tortúru nielen na magistráte, ale aj na miestnom stavebnom úrade. Zdá sa, že teraz developer vstupuje do poslednej fázy, kedy žiada úrady o vydanie stavebného povolenia.
- Transakčnú daň nemožno zrušiť: Daň z finančných transakcií z dôvodu konsolidácie nemožno zrušiť, a to ani čiastočne. Oslobodenie živnostníkov a malých podnikateľov spod tejto dane by znamenalo nezanedbateľný výpadok príjmov štátneho rozpočtu až do 200 miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický takto reagoval na kritiku tejto dane a úvahy o jej úprave.
Má dve zranenia, ale potešil fanúšikov. Pospíšil chce prísť na MS v hokeji 2025
Martin Pospíšil. (zdroj: SITA/AP)Slovenský hokejista Martin Pospíšil vyjadril vôľu reprezentovať Slovensko na MS v hokeji 2025. V rozhovore pre portál sport.aktuality.sk prezradil, že by sa chcel zúčastniť svetového šampionátu, ktorý sa tento rok koná vo Švédsku a Dánsku.
Pospíšil prvýkrát reprezentoval Slovensko vlani na MS v hokeji 2024 v Česku. V siedmich zápasoch nazbieral rovnaký počet bodov a patril medzi najlepších hráčov výberu trénera Craiga Ramsayho.
Pospíšil v tejto sezóne NHL odohral 81 zápasov a pred posledným stretnutím má na konte 25 bodov za štyri góly a 21 asistencií. Posledné zápasy dohrával so zraneniami, ktoré ho limitovali natoľko, že musel vynechať niekoľko tímových tréningov.
Jeho účasť na MS v hokeji môžu zmariť iba zlé výsledky výstupných vyšetrení, ktoré ho čakajú po poslednom zápase základnej časti. „Budem mať ešte pohovor s doktorom a výstupné testy. Uvidím ako to dopadne,“ zhodnotil Pospíšil.
Remo nakrúcal o medveďoch: Ľudí sme nazvali dezolátmi bez hlbšieho pohľadu do ich sveta
Režisér Miro Remo pri nakrúcaní minisérie Lebo medveď. (zdroj: VOYO)Dva roky sa režisér Miro Remo venoval medveďom. Pre Voyo nakrúcal dokumentárnu sériu Lebo medveď. Stretol sa s ochranármi, stretol sa s poľovníkmi, zoznámil sa s tými, ktorých medveď nebezpečne zranil, a bližšie spoznal súčasného ministra športu.
Pochopil tých, čo si myslia, že ochrana prírody je len bratislavská záležitosť, zistil, že konanie mnohých je len výsledkom frustrácie z toho, že nie sú víťazmi porevolučného vývoja. Uvedomil si dôvody, prečo sa nedokážeme správať racionálne a našiel logiku aj v tom, ako uvažuje Rudolf Huliak.
Keď s nakrúcaním iba začínal, nikdy by nepovedal, že téma medveďov sa spolitizuje tak veľmi, že bude rozhodovať voľby. Dnes vidí, že medveď nie je len biologický, ale aj náš ľudský a morálny problém, z ktorého sa nedajú vyňať ani médiá.
„Myslím si, že naša spoločnosť sa už ani nedá rozdeliť viac, už sme na hranici kultúrnej vojny. Mám rád kritické a bojujúce bipóly, pretože generujú progres, no toto už k ničomu nevedie, toto je len čosi deštruktívne a dopláca na to nielen medveď, chránená entita,“ hovorí pre SME.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Drogová aféra lekárov z Ružinova ostáva stále bez koncovky
- Rutina: Celebritný vizážista Tomáš Vida o líčení pre Let's Dance, Ružu aj titulky magazínov
Karikatúra
Bude to lááska. (zdroj: Sliacky)Recept dňa
Krémová brokolicov polievka. (zdroj: nanicmama.sk | Frommykitchendotcom)Čo si uvariť na Zelený štvrtok? Pripravte si polievku, nátierku či zelenú bábovku.
Dnes očakávame
- Minister práce Erik Tomáš bude informovať o pomoci prepusteným zamestnancom fabriky Ecco
- Americký prezident Donald Trump prijme taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú
- Verdikt v korupčnom procese s ruským generálporučíkom Vadimom Šamarinom
- Oznámia víťazov prestížnej fotografickej súťaže World Press Photo
- Odvetné štvrťfinálové zápasy futbalovej Ligy majstrov
Dnes v histórii
Invázne jednotky sa vzdávajú kubánskym vojakom. (zdroj: Wikimedia/Miguel Vinas)17. apríla 1961 sa na kubánskom pobreží v Zálive svíň vylodila vyše 1 400 členná skupina kubánskych emigrantov vycvičená a podporovaná CIA, ktorá mala zvrhnúť vládu Fidela Castra. Tajná služba však situáciu na ostrove neodhadla, k povstalcom sa nepridala časť armády ani miestni obyvatelia. Kubánska armáda inváziu v priebehu troch dní porazila. Väčšinu povstalcov zajali a neskôr vrátili do USA.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť v utorok.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
