Hoci vláda Roberta Fica odmietla návrh pandemickej zmluvy, dôsledky to zatiaľ nebude mať. K návrhu pandemickej zmluvy musí najprv vzniknúť príloha. Proces môže trvať aj niekoľko rokov. Až keby potom zmluva neprešla, Slovensko by sa vyradilo zo spoločných príprav.
Už vyše roka si štát nevie poradiť s Tadžikom, pre ktorého vlani zvolávali bezpečnostnú radu. Amriddin Kholmurodov je podozrivý z terorizmu a podľa polície predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť. Vyhostiť ho však nevieme.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Blokovaním pandemickej zmluvy si Slovensko urobilo iba hanbu. Zatiaľ sa nič tragické nedeje
- Nie je bežný chalan, hovoril Šutaj Eštok o podozrivom Tadžikovi. Štát si s ním nevie rady
- Krajne pravicový favorit v Rumunsku nečakane pohorel. Prehru nakoniec priznal
- Zápalky zo Smrečiny zhasli na zlom manažmente. Nepomohol im ani Ježiš
- Nádej na štvrťfinále definitívne zhasla. Slováci môžu skončiť na šampionáte najhoršie od bojkotu
- Možno dobre, že sa nedožil konca. Architekt vyhral súťaž v Paríži a kým dielo staval, zažil peklo
Blokovaním pandemickej zmluvy si Slovensko urobilo iba hanbu. Zatiaľ sa nič tragické nedeje

Hoci vláda Roberta Fica odmietla návrh pandemickej zmluvy Svetovej zdravotníckej organizácie, neznamená to, žeby Slovensko vypadlo spomedzi krajín, ktoré sa budú spoločne pripravovať na budúcu pandémiu. Nejaká pritom podľa odborníkov určite príde, otázka je len kedy.
„Je to vyslanie zlého signálu,“ odpovedá čestný veľvyslanec pri WHO Jozef Šuvada na otázku, čo znamená, že Ficova vláda odmietla návrh. Zo samotného odmietnutia však podľa neho pre krajinu ešte neplynú negatívne dôsledky.
Po tom, ako sa má pandemická zmluva prijať konsenzom na prebiehajúcom zasadnutí WHO, sa má pracovať na jej prílohe. Tá má stanoviť postup, ako predchádzať pandémii. Až keď bude na budúci rok pripravená aj príloha, bude sa zmluva podpisovať. Za nás by mali dať podpis vláda a prezident Peter Pellegrini.
Zmluvu musí tiež ratifikovať parlament. Dôjsť by k tomu mohlo najskôr o niekoľko rokov. Až keby tam zmluva neprešla, Slovensko by sa vyradilo zo spoločných príprav.
- Pellegrini dohodu obhajuje: Prezident Peter Pellegrini považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám a zamedziť si možnosť aktívnej spolupráce s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie. Uviedol to v reakcii na postoj Slovenska nepodporiť tzv. pandemickú dohodu.
- Hlas si znova vybral hanbu: Keď vládna väčšina ministrovi zdravotníctva nechce v súlade s jeho svedomím chrániť verejné zdravie a materská strana „rešpektuje“, že sa po nej partneri vozia, tak nemôže byť ministrom zdravotníctva. Úplne lapidárne, keď si politik neváži sám seba, nemôže čakať, že si ho budú vážiť voliči. Veď to už si mohli všimnúť aj v Hlase, píše Peter Tkačenko.
Nie je bežný chalan, hovoril Šutaj Eštok o podozrivom Tadžikovi. Štát si s ním nevie rady

Už vyše roka si štát nevie poradiť s Tadžikom Amriddinom Kholmurodovom, ktorého minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vlani označil za nebezpečného teroristu.
Polícia Kholmurodova zadržiavala v záchytnom tábore v Sečovciach. Najvyšší správny súd ho podľa zistení SME v marci už po druhý raz prepustil na slobodu, no znovu ho zaistili. Vyhostiť ho nevedia ani terorizmus mu doteraz nepreukázali. Donekonečna ho však zadržiavať nemožno. Ďalšia lehota zaistenia je stanovená do septembra tohto roka.
Kauza Kholmurodov poslúžila Hlasu pred prezidentskými voľbami. Koncom marca 2024 mimoriadne zasadala bezpečnostná rada, na ktorej sa zúčastnil aj prezidentský kandidát Peter Pellegrini. Dôvodom bolo údajné ohrozenie krajiny po teroristickom útoku v ruskom Krasnogorsku. Útočníci so zbraňami a výbušninami tam vtrhli do koncertnej sály pred hudobným podujatím. Zomrelo takmer 140 ľudí, ďalších 150 bolo zranených.
Šutaj Eštok vtedy po zasadnutí bezpečnostnej rady informoval, že na Slovensku je zaistený Tadžik s prepojením na organizáciu Islamský štát, ktorá útok v Rusku zosnovala. Následne sa ukázalo, že zadržaným Tadžikom je Kholmurodov. On však obvinenie z terorizmu odmietal. Označoval sa za občianskeho aktivistu, ktorý v Tadžikistane vystupoval proti totalitnému režimu. Na základe toho podľa jeho verzie tamojšie úrady vykonštruovali obvinenie z terorizmu.
V krátkosti z domova:
- Preplácanie dôležitých liekov: Cystická fibróza je dedičné ochorenie, pri ktorom dochádza k chronickému poškodeniu pľúc, pankreasu a ďalších orgánov. Ročne sa s ním narodí pätnásť až dvadsať detí. Účinne na ňu zaberajú lieky Kaftrio/Kalydeco, nie sú však preplácané z verejného zdravotného poistenia. Kritizuje to ombudsman Róbert Dobrovodský, ktorý podal podnet na Ústavný súd.
- Šúreka budú ďalej stíhať: Prokurátorka Katarína Habčáková zamietla sťažnosti proti obvineniu v kauze tzv. technického spisu. Na rozhodnutie čakali obvinení prokurátor Michal Šúrek, bývalý šéfa NAKA Ľubomír Daňko a policajti Ján Čurilla a Pavol Ďurka od vlaňajšieho augusta. Všetkých štyroch tak budú naďalej stíhať.
- Trestné oznámenie na Fica: Strana Demokrati podáva trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica pre tlačovú konferenciu Smeru nazvanú „Posledný klinec do rakvy čurillovcov“. Robia tak po tom, čo minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o vznesení obvinenia z podnecovania voči aktivistovi Petrovi Laťákovi, ktorý hovoril o „poslednom klinci do Ficovej rakvy“. Laťákovi podľa strany dosiaľ nebolo obvinenie doručené.
Krajne pravicový favorit v Rumunsku nečakane pohorel. Prehru nakoniec priznal

Dve veci boli mnohým politológom pred prezidentskými voľbami v Rumunsku jasné - ide o najdôležitejšie hlasovanie od pádu komunistického režimu a vyhrá ich protisystémový kandidát.
Zatiaľ čo prvé kolo zo začiatku mája s prehľadom vyhral krajne pravicový politik George Simion, v druhom kole prekvapil a prezidentom sa nakoniec stane jeho oponent, nezávislý starosta Bukurešti Nicusor Dan s takmer 54 percentami hlasov. Simionovi pri 46 percentách nepomohli ani hlasy zhruba 1,5 milióna Rumunov v zahraničí, na ktorých podporu sa spoliehal.
Kontroverzné voľby, poznačené najskôr súdnym zákazom kandidovať pre iného krajne pravicového politika a ruským vplyvom, sa skončili dobre najmä pre prozápadné sily. Dan je proeurópsky politik, ktorý podporuje vojenskú pomoc EÚ pre Ukrajinu. Chce dokonca, aby sa Ukrajina spolu s Moldavskom stali členmi Únie.
K výhre mu takmer okamžite zablahoželalo niekoľko európskych lídrov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že sa na spoluprácu s novým rumunským prezidentom teší. „Rumuni si vybrali prísľub otvoreného, prosperujúceho Rumunska v silnej Európe. Spoločne tento sľub naplníme,“ napísala na sociálnej sieti X.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Putin volal s Trumpom: Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania, ktoré povedú k prímeriu a ku koncu vojny, uviedol Americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámil tiež, že o rokovaní s Putinom už informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a európskych lídrov. Trump podobne ako Putin označil vzájomný rozhovor za veľmi dobrý.
- Kremeľské medové motúzy: Rusko je podľa Putina pripravené s Ukrajinou pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Putin to vyhlásil po telefonáte s Trumpom. Rusko by ciele vojny na Ukrajine radšej dosiahlo diplomatickou cestou ako bojom, vyhlásil ešte pred telefonátom oboch štátnikov hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
- Koniec vojny v nedohľadne: Kremeľ nepripravil ruský informačný priestor na ukončenie vojny mierovou dohodou, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny. Naopak, Moskva zosilnila výzvy na predĺženie vojny, kým nedosiahne svoje ciele. Kremeľ sa naďalej usiluje o ospravedlnenie vojnových cieľov ruskej vlády, ktoré vykresľuje ako boj o existenciu Ruskej federácie.
- Zdrvujúci balíček sankcií: Trump stráca trpezlivosť s Putinom, povedal fínsky prezident Alexander Stubb po rozhovore s lídrom USA. Existuje podľa neho možnosť, že americkí senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal predložia tento týždeň Kongresu balíček sankcií, ktoré by urobili ruské financie neudržateľnými. Graham opisuje balíček sankcií ako „zdrvujúci“.
- Rokovanie o Ukrajine: Lídri Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska diskutovali s USA o vojne na Ukrajine. Nevylúčili zavedenie sankcií proti Rusku, ak Moskva nebude chcieť uzavrieť prímerie, uviedla kancelária britského premiéra Keira Starmera. Európski lídri opakovane obviňujú Putina zo zámerného ignorovania výziev na prímerie.
Zo zahraničných webov:
- The Atlantic: Nikto na Ukrajine si nemyslí, že sa vojna čoskoro skončí
- Foreign Policy: Vojna medzi Ruskom a NATO by vyzerala úplne inak ako na Ukrajine
- Project Syndicate: Existenčná voľba Európy
Zápalky zo Smrečiny zhasli na zlom manažmente. Nepomohol im ani Ježiš

Ešte v 19. storočí na Slovensku vznikli dve zápalkárne, jedna v Ružomberku, druhá v Banskej Bystrici. V čase socializmu sa spojili do jednej veľkej fabriky. Kým menší závod v Ružomberku vyrábal po druhej svetovej vojne 250-tisíc zápalkových škatuliek denne, banskobystrický ich v 70. rokoch minulého storočia, keď už niesol názov Smrečina, za deň vychrlil viac ako pol milióna.
Po Nežnej revolúcii prešla zápalkáreň a jej materský podnik privatizáciou, po ktorej to s ňou išlo dole vodou. A neprospela jej ani ďalšia zmena majiteľov na prelome milénií. Noví vlastníci výrobu zápaliek ukončili, aby sa sústredili na iné výrobky z dreva. Ani tie však nedokázali predať so ziskom.
Kuriózne v súvislosti s koncom zápaliek v Smrečine vyznieva kauza, ktorá sa v médiách riešila v roku 2002. Na škatuľkách sa ocitla podobizeň Ježiša Krista a na opačnej strane bol biblický text.
„Je to nehorázne rúhanie. Ježiš Kristus sa ocitol v spoločnosti nahých dám,“ písali rozhorčení čitatelia do redakcie Korzára. V skutočnosti pritom zadávateľovi objednávky na milión zápalkových škatuliek s podobou Ježiša Krista išlo o šírenie viery.
V krátkosti z ekonomiky:
- Neplatiči z Partizánskeho: Samostatne zárobkovo činné osoby zväčša podnikajú v malom. Aj takéto podnikanie však môže priniesť také dlhy, že sa zaradia medzi najväčších dlžníkov v regióne. Dokazuje to aj rebríček najväčších daňových neplatičov v okrese Partizánske.
- Najslabší ekonomický rast z V4: Makroekonomická prognóza Európskej komisie naznačila, že v prípade Slovenska HDP v roku 2025 vzrastie o 1,5 percenta, v roku 2026 však očakáva spomalenie rastu HDP na 1,4 percenta. Slovensko bude mať najnižší rast v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.
- Moody's zhoršila rating USA: Medzinárodná ratingová agentúra Moody's zhoršila hodnotenie úverovej spoľahlivosti USA na stupeň Aa1 z úrovne Aaa. Tento krok môže skomplikovať snahy prezidenta Donalda Trumpa o zníženie daní a vyvolať vlnu neistoty na svetových finančných trhoch.
Nádej na štvrťfinále definitívne zhasla. Slováci môžu skončiť na šampionáte najhoršie od bojkotu

Hokejisti Lotyšska v zápase skupiny A na MS v hokeji 2025 zdolali Slovensko 5:1. Slovenskí hokejisti tak stratili šancu na postup do štvrťfinále 88. majstrovstiev sveta v Štokholme.
Slováci začali aktívne, ale do vedenia šli rýchlo Lotyši, keď z ich prvej šance a strely skóroval Egle. Z tohto šoku sa zverenci trénera Vladimíra Országha ešte spamätali. V presilovke zafungovala extraligová spolupráca na linke Bratislava - Nitra a Čederle po Takáčovom pase vyrovnal. Slováci boli nebezpečnejší, ale iba rozchytali brankára Gudlevskisa.
Súper rozhodol o víťazstve troma gólmi v druhej tretine. Lotyši trestali chyby (Sukeľova za bránkou), využili prečíslenie, a aj to že brankár Hlavaj neprežíval ideálny večer. Naopak, lotyšský brankár si už poradil so všetkými príležitosťami a raz mu po Regendovej strele pomohla žrď.
Pred posledným zápasom proti Fínom má Slovensko naďalej sedem bodov a ak nepridá ďalšie, skončí na MS najhoršie od roku 2017, keď sa tesne vyhlo záchrane. Zloženie mužstva vtedy poznačil bojkot viacerých hráčov pre rozkol v hokejovom hnutí.
Hra na hranici možností: Prvá misia Vladimíra Országha v pozícii šéfa lavičky sa skončila neúspechom. Slováci podľahli v kľúčovom súboji Lotyšsku a definitívne tak prišli o šancu na postup do štvrťfinále. „Veľké sklamanie, ale zároveň realita, ako na tom momentálne sme,“ uviedol po stretnutí Országh.
Možno dobre, že sa nedožil konca. Architekt vyhral súťaž v Paríži a kým dielo staval, zažil peklo

Keď na prelome rokov ohúril svetové kiná americký film Brutalista, jeho režisér Brady Corbet novinárom vysvetľoval, že jeho príbeh nie je životopisom nijakého architekta.
Žiadny taký, akého hrá Adrien Brody, neexistoval, Corbet svoju filmovú postavu vytvoril kombináciou rôznych architektov pôsobiacich v druhej polovici dvadsiateho storočia v Spojených štátoch.
Skutočnosť je taká, že veľmi podobný architekt žil, ibaže v Európe. Osud umelca, ktorý sa boril so všetkými možnými problémami, aby mohol svoje dielo postaviť, naňho padol vtedy, keď sa v polovici osemdesiatych rokov snažil zrealizovať svoj projekt takzvaného nového Víťazného oblúka v Paríži.
Bol to Dán a volal sa Johan Otto von Spreckelsen. A aj film už o ňom je, mal premiéru na festivale v Cannes. Film s názvom L'Inconnu de la Grande Arche (Neznámy za Veľkým oblúkom) nakrútil francúzsky režisér Stéphane Demoustier. Von Spreckelsena hrá dánsky herec Claes Bang, známy zo seriálu Dracula a švédskeho filmu Štvorec, ktorý tu v roku 2017 získal Zlatú palmu.
Aréna & Hoaxy a podvody

Uverili hoaxom a konšpiráciám. Dnes sú o tom ochotní a schopní hovoriť aj otvorene a dokonca šíriť osvetu. Juraj Sarkisjan a Marek Budovec v rozhovore s Janou Krescanko Dibákovou rozpovedali svoje príbehy o tom, ako sa dá z kruhu konšpirácií, dezinformácií a hoaxov úspešne vystúpiť a urobiť niečo pre iných.
Podcasty SME
- Dobré ráno: Opúšťanie civilizácie späť do jaskýň s Petrom Kotlárom
- Brainstorming: Rodí sa človek-stroj, prepojenie mozgov
Karikatúra

Recept dňa

Karfiolový steak, bryndzová polievka či panna cotta s jahodami. Inšpirujte sa receptami na chutný obed či večeru.
Dnes očakávame
- Najvyšší súd bude rozhodovať o odvolaní Branislava Pašku voči druhému odsúdeniu
- Súd bude rozhodovať o podmienečnom prepustení odsúdeného Mikuláša Černáka
- Súd s exministrom Gáborom Gálom obžalovaným z korupcie
- Demokrati a Pirátska strana budú informovať o nových zisteniach o luxusných haciendách „našich ľudí“ a priamych platbách na PPA
- Slovenskí hokejisti nastúpia na MS proti výberu Fínska
Dnes v histórii

20. mája 1570 vydal flámsky kartograf Abraham Ortelius v Antverpách Theatrum orbis terrarum (doslova „Divadlo sveta“), jedno z najvýznamnejších diel v histórii kartografie obsahujúce 53 máp. Svoj status neoceniteľnej kartografickej pomôcky si toto dielo zachovalo takmer polstoročie. Považuje sa za prvý moderný atlas, súhrn kartografických poznatkov z konca 16. storočia a začiatok zlatého veku holandskej kartografie.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.