Rodinná firma Špesovcov je medzi podnikateľmi so slovenskými minerálkami a pramenitými vodami unikátnym zjavom. Jej príbeh pripomína takzvaný americký sen.
Čiže vieru, že každý môže tvrdou prácou, šikovnosťou a odvahou dosiahnuť výrazný spoločenský vzostup či zbohatnúť.
„Vyrastali sme s bratom na brigádach na pracovisku rodičov, ktorí boli zamestnaní v sódovkárni v Starej Ľubovni. Keď po roku 1989 prišli spoločenské zmeny a premýšľali sme, čomu by sme sa mohli venovať, voľba padla na to, v čom sa vyznáme,“ vysvetľuje Špes. S bratom a otcom sa pustili do výroby malinoviek, klasických trojdecových, známych všetkým deťom, ktoré vyrastali ešte v ére socializmu.
Ďaleko ísť nechcel
„Mal som aj osobný motív. Pracoval som osem rokov ako vedúci investičnej výstavby v tunajšom družstve a v tejto sfére som nevidel perspektívu. A odísť pracovať od rodiny s troma deťmi niekam ďaleko som tiež netúžil,“ dodáva Špes. Rodinná firma postupne rozšírila portfólio svojich výrobkov, spočiatku sa udomácnila v okrese, neskôr v celom kraji. Pomohlo jej, že po nástup trhového hospodárstva neprežili viaceré prevádzky s podobným zameraním, napríklad sódovkáreň Šariš.
V polovici 90. rokov sa obchodná stratégia firmy zmenila. „Začínali sme s tým, po čom bol na trhu dopyt, ale mali sme snahu dostať oživiť známe minerálne vody, ktoré sa našom regióne plnili ešte pred druhou svetovou vojnou a ich výroba postupne zanikla. Povedali sme si, prečo neobnoviť tradíciu.“
Takto sa postupne dostali na trh minerálne vody Ľubovnianka a Sulinka. Najskôr vozili vodu prevádzky v Starej Ľubovni, kde ju stáčali a plnili, neskôr postavili v súlade s prísnymi európskymi normami plničku priamo v Ľubovnianskych kúpeľoch a v obci Sulín. Ďalším zlomovým obdobím v podnikaní bol na prelome tisícročí nástup veľkých obchodných reťazcov, ktoré tlačili na znižovanie nákupných cien.
„Mali sme dilemu, či ešte má zmysel v tejto sfére podnikať, keďže sme sa v niektorých sieťach dostávali už do červených čísel, ale vydržali sme, aj za cenu určitých strát, a prežili sme. Samozrejme, že sme prestali plniť do skla a preorientovali sme sa na plastové obaly, pretože obchodné reťazce nemali záujem zálohovať fľaše.“
Majú šancu vo svete
Po tom, čo sa so svojimi minerálkami uchytili na domácom trhu, obrátili Špesovci pozornosť aj na cudzinu. „Vyvážať minerálku do západnej Európy alebo na Stredný východ sa ukázalo nereálne, preto sme sa skúšali presadiť na nových trhoch – v Kórejskej republike, Severnej Amerike či Rusku.
Najviac sa ujalo Rusko, kam vyvážame dodnes. Pozitívny vývoj obchodu síce nabúrala kríza na Ukrajine, ale verím, že zvládneme aj túto krízu,“ vraví Špes. So svojou minerálkou bohatou na horčík sa snaží presadiť aj v Česku, ale tu narazil na tvrdú obranu miestneho konkurenta.
„Časom sa to podarí,“ dodáva s nádejou v hlase Ján Špes. Optimistom je aj pri debate o budúcnosti slovenských minerálok. „Myslím, že majú veľkú šancu zaujať aj vo svete, lebo svojím zložením sú jedinečné. Kým to docielime, vyžiada si to ešte veľa úsilia a trpezlivosti.“
