Skončili sa dlhé roky mieru v Európe. Ruský prezident Vladimir Putin včera okolo štvrtej hodiny ráno oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ na ukrajinskom Donbase. Po jeho prejave sa začalo ostreľovanie viacerých ukrajinských hraničných stanovíšť, vojenských objektov a letísk, následne došlo k pozemnej invázii. Rusi obsadili atómovú elektráreň v Černobyle, bojuje sa o mnohé mestá vrátane Kyjeva či Charkova.
Desaťročia sme žili v ilúzii, že vo svete platia nejaké pravidlá. Že silní si nemôžu robiť, čo chcú, na úkor slabších, že sa ctia nejaké pravidlá, zákony a zvyklosti. Túto ilúziu zničil Vladimir Putin v sekunde, keď poslal svoju armádu na Ukrajinu. Zmenil tak pravidlá v Európe, jej bezpečnostné usporiadanie aj naše životy. Ako budú po novom vyzerať, sa dozviete v dnešnom vydaní podcastu Dobré ráno.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Putin zaútočil na Ukrajinu, náš východný sused bojuje o prežitie
- Slovensko sa pripravuje na utečencov z Ukrajiny, môžu ich byť desaťtisíce
- Slovenské letectvo stále obsluhujú Rusi, o zmene sa neuvažuje
- V Únii sme Ruskom najohrozenejší. Na čom stojí vzájomný biznis?
Ak si v piatok alebo počas víkendu kúpite tlačené vydanie denníka SME, nájdete v ňom vložený magazín SME ŽENY v novom, vylepšenom dizajne. Prečítate si rozhovor s herečkou Dominikou Morávkovou o láske, kráse, materstve aj kariére. Prezradíme vám, ako si správne upratať šatník aj domácnosť, tajomstvá žien zo sveta krásy, rýchle gurmánske zážitky a tipy na dámsku jazdu po Slovensku. SME na celý víkend spolu s magazínom SME ŽENY stojí len 1,50 eur.
Putin zaútočil na Ukrajinu, náš východný sused bojuje o prežitie
Protest proti ruskej invázii na Ukrajinu. (zdroj: TASR/AP)Ruské vojská vo štvrtok po štvrtej hodine ráno začali s inváziou na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin v televíznom prejave oznámil, že Rusko začína „špeciálnu vojenskú operáciu“.
Putinovým cieľom je „demilitarizácia a denacifikácia“ Ukrajiny, hoci sám ukrajinský prezident Zelenskyj má židovský pôvod. Tieto ciele sa dajú veľmi ľahko preformulovať ako porazenie ukrajinskej armády a dosadenie vlády ochotnej pracovať pre Moskvu.
Pár minút po Putinovom prejave sa začali letecké a raketové útoky na viaceré ukrajinské mestá vrátane Kyjeva, Charkova, Odesy či Dnipra. Výbuchy zasiahli väčšinou vojenské ciele či letiská.
Ruská armáda letecky zaútočila aj na ciele na západnej Ukrajine vrátane letiska v Ivano-Frankivsku či obec Novyj Kalyniv, ktorá je len 70 kilometrov od slovenských hraníc. Ruská armáda následne spustila pozemnú operáciu z Ruska, separatistických regiónov, Bieloruska a Krymu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojnový stav, prerušil diplomatické styky s Ruskom, zaviedol stanné právo a povolal vojakov v zálohe. V noci vyhlásil aj všeobecnú mobilizáciu. Ukrajinská armáda dostala príkaz brániť sa všetkými silami, do boja povolávajú aj členov polovojenských jednotiek, zbrane rozdajú aj civilistom.
Rusko podľa ukrajinského ministerstva vnútra cieli najmä na kľúčovú infraštruktúru v Kyjeve, Charkove, Mariupole či Dnipre. Do rúk ruskej armády padla aj černobyľská elektráreň, tá leží necelých sto kilometrov od hlavného mesta Kyjev.
Je pravdepodobné, že práve Kyjev sa stane terčom nočného útoku zo strany ruskej armády, z ktorého vo veľkom uteká civilné obyvateľstvo. Prebiehajú boje o letisko Hostomeľ, ktoré sa nachádza len 30 kilometrov od centra Kyjeva.
Dobytie trojmiliónového hlavného mesta by so sebou prinieslo obrovské straty na životoch. Zrejme to nebude možné bez toho, aby sa bojovalo priamo v uliciach ukrajinskej metropoly.
- Z priateľov sa stali nacisti: Postavme sa na stranu Ukrajiny, pomôžme, ako to bude v našich silách, ale zároveň sa poučme. Nie niekedy v budúcnosti, to poučenie sa musí začať hneď, ináč sa už do národného diskurzu zavedie priveľa neprávd, ktoré sa budú nabaľovať a už nebude možné ich odstrániť, píše Matúš Krčmárik.
- Zatemnená myseľ Putina: Nevidieť jediný scenár, ktorý by mohol dopadnúť pre Rusov nieže víťazne, ale vôbec bez ťažkých strát. Rozumiete: aj keby Rusi dobyli celú Ukrajinu, „vyhrajú“ akurát vyplienenú, rozvrátenú krajinu. A vlastnú izoláciu od demokratického sveta, čo ponesie pre nich nevyčísliteľné dôsledky, píše Peter Schutz.
- Potrebujeme iný dialóg: Treba pochopiť, že agresia proti Ukrajine je motivovaná snahou obrať pol Európy o suverenitu a má genocídne prvky, Putin predsa hovorí, že ukrajinský národ neexistuje a je len akýmsi derivátom Rusov. Podľa toho bude postupovať a tomu by mala zodpovedať naša reakcia, píše Peter Tkačenko.
- Tieto vety už nikdy nehovorte: Netreba sa viac zaoberať tým, čo Putin povedal. Vieme, že to bola zámienka. Či Ukrajinci majú, alebo nemajú čapicu, dostali by po hlave. Lebo si dovolili vybrať vedenie opakovane v demokratických voľbách a chceli sa kamarátiť s inou partičkou, píše Zuzana Kepplová.
- Putin ohrozuje aj nás: Ak sme hľadali príklad, kam až môže zájsť rozklad demokratických inštitúcií, simulovaný parlament, čoho všetkého sú schopné krajiny, kde jediný človek získa všetku moc, tak nám ho Putin naservíroval. Boli sme všetci varovaní, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Kým rokovali o mieri, Putin útočil: V noci na štvrtok zažila Bezpečnostná rada OSN jedno zo svojich najzvláštnejších zasadnutí. Kým členovia rady hľadali spôsob, ako vyriešiť konflikt na Ukrajine, ruský prezident Vladimir Putin oznamoval, že spúšťa inváziu na Ukrajinu. Jedným zo stálych členov bezpečnostnej rady je aj Rusko. Kým teda krajiny rokovali, ako zabrániť konfliktu, jedna z nich ho práve naplno spúšťala.
- Čo sa deje za našimi hranicami: Od bojov v druhej svetovej vojne Európa podobnú katastrofu nezažila. A nevedeli by sme si ani predstaviť, že by krajina s jadrovými zbraňami rozpútala na území Európy veľký celoplošný vojenský konflikt. Téme sa venuje mimoriadne vydanie podcastu Dobré ráno.
- Útočí najsilnejšia európska armáda: Ukrajina má dokopy 1,1 milióna vojakov, z toho 200-tisíc aktívnych, v ruskej armáde je 2,9 milióna vojakov a z nich 850-tisíc aktívnych. V záložných jednotkách majú Ukrajina aj Rusko po 250-tisíc členov. Pozrite si porovnanie oboch armád.
- Nikto nestojí na strane Ruska: „Rusko sa snaží Ukrajinu ochromiť pred spustením ešte rozsiahlejšej pozemnej operácie,“ vysvetľuje pre SME český generál Petr Pavel. Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a bývalý predseda Vojenského výboru NATO varuje, že pozemná operácia prinesie násobne viac obetí.
- Najtvrdšie sankcie voči Rusku: Prezidenti a predsedovia vlád EÚ sa zhodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré budú mať "masívne následky" pre jeho sektory energetiky, financií aj dopravy. "Tieto sankcie sa vzťahujú na finančný sektor, energetiku a dopravu, tovar s dvojakým použitím, ako aj na kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady. Brusel zároveň rozšíri sankčný zoznam o mená ďalších osôb z Ruska.
Zo zahraničných webov:
- The Atlantic: Opäť kalamita
- Project Syndicate: Ukradnutá budúcnosť Ruska
- The New Yorker: Čo sa Čína učí z ruskej invázie na Ukrajinu?
Slovensko sa pripravuje na utečencov z Ukrajiny, môžu ich byť desaťtisíce
Obyvatelia ukrajinského Kramatorska utekajú pred vojnou. (zdroj: TASR/AP)Pre vojenský konflikt na Ukrajine sa Slovensko musí takmer určite pripraviť na príchod utečencov na jeho územie. Koľko ich bude, je zatiaľ otázne, štát by však mal preventívne rátať aj s väčšími počtami ľudí. Už vo štvrtok ráno sa na ukrajinsko-slovenských hraniciach tvorili kolóny áut.
"Predpokladá sa, že veľká časť, možno až milión utečencov, bude smerovať do Poľska, no aj na Slovensku musíme rátať s príchodom veľkého množstva ľudí utekajúcich pred vojnou. Kapacitu Slovenska odhadujeme na približne 50-tisíc ľudí, ktorým dokážeme poskytnúť ochranu," hovorí Marián Cehelník, koordinátor humanitárnej pomoci v organizácii Človek v ohrození.
Tá spustila finančnú zbierku na pomoc Ukrajincom a zverejnila aj výzvu, že hľadá ľudí, ktorí by mohli poskytnúť ubytovanie pre ľudí na úteku pred vojnou. Podľa Cehelníka totiž kapacity štátu nemusia stačiť.
Premiér Eduard Heger po rokovaní bezpečnostnej rady vyhlásil, že Slovensko umožní vstup do krajiny všetkým, ktorí z Ukrajiny utekajú pred konfliktom, pričom možnosť vstupu budú mať po individuálnom posúdení aj osoby bez platných cestovných dokladov.
- Na nápor utečencov nie sme pripravení: Už štyristo žiadostí o azyl pre Ukrajincov by pre slovenské úrady znamenalo rovnaké množstvom práce, ako mali za celý minulý rok. Aj preto riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský tvrdí, že Slovensko nie je na nápor utečencov pripravené a parlament musí rýchlo meniť zákon. Inak sa utečenci pred vojnou ocitnú na mesiace až roky v azylovom konaní bez možnosti pracovať.
- Ako sa nás dotkne vojna: Aj keď je vojna najbližšie k našim hraniciam za dlhé desaťročia, situácia na Slovensku je dnes bezpečná. Našu bezpečnosť garantuje NATO, najsilnejší obranný pakt na svete. Preto je dôležité nepodliehať panike. Slovenské, európske aj severoatlantické zložky situáciu pozorne monitorujú. Pripravili sme odpovede na najčastejšie otázky, ktoré si kladú ľudia na sociálnych sieťach alebo nám ich posielajú do redakcie.
- Budú to Putinove obete: Traja najvyšší ústavní činitelia - prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina a premiér Eduard Heger z OĽaNO predpoludním v spoločnom vyhlásení vojenskú inváziu Ruska odsúdili. Očakávajú tiež, že na Slovensko by mohli prísť stovky vojakov NATO.
- Matky márne čakajú na synov: "Bojím sa. Bolí ma srdce," hovorí Ukrajinka Mariana z Bratislavy. Jej syn mal prísť vo štvrtok na Slovensko. Už nepríde. Má viac ako 16 rokov a má sa hlásiť v kasárňach. "Pomôžte mi dostať môjho syna na Slovensko," úpenlivo prosí aj Tatjana, ďalšia Ukrajinka z Bratislavy. Sú to len dva príbehy ukrajinských matiek žijúcich na Slovensku, ktorých synovia ráno uviazli pre ruskú inváziu na Ukrajine.
Slovenské letectvo stále obsluhujú Rusi, o zmene sa neuvažuje
Dvojica slovenských stíhačiek MiG-29. (zdroj: TASR)Slovensko je už od anexie Krymu a vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014 v pomerne bizarnej situácii. Je jediným štátom EÚ a NATO, kde sa o servis stíhačiek starajú ruskí technici, ktorí pôsobia na letisku v Sliači.
Aj keď je vysoko nepravdepodobné, že by sa Slovensko vojensky zapojilo do vojny na Ukrajine, dnes je jediným agresorom v regióne práve Rusko. V tomto kontexte je aj slovenská závislosť na ruských technikoch problémom.
„V prípade eskalácie sa na ruských technikov nebudeme môcť spoľahnúť. Stíhačky by sme bez ohľadu na ich stav museli uzemniť,“ hovorí generálporučík vo výslužbe Pavel Macko.
Slovensko má 11 ruských stíhačiek MiG-29, ktoré chce o dva roky nahradiť americkými lietadlami F-16. Minister obrany Jaroslav Naď v nedávnom rozhovore pre SME povedal, že by sa to malo stať najneskôr od januára 2024.
- Bratčikov obdržal protestnú nótu: Ruského veľvyslanca na Slovensku Igora Bratčikova predvolali na ministerstvo zahraničných vecí, kde mu rezort predložil protestnú nótu. Na otázky médií odmietol reagovať.
- Prezidentka volala so Zelenským: Prezidentka Zuzana Čaputová volala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Slovensko požiadal o podporu Ukrajiny, najmä v podobe tvrdých sankcií voči Rusku a o materiálnu pomoc v krízovej situácii. Čaputová ho uistila o poskytnutí pomoci.
- SIS vyhodnocuje hrozby: Slovenská informačná služba pozorne vyhodnocuje aktuálnu situáciu, keď môžu byť ohrozené viaceré záujmy Slovenskej republiky, uviedol riaditeľ SIS Michal Aláč. Spolupráca a výmena informácií so zahraničnými partnermi je podľa jeho slov veľmi rýchla.
- Vlaky na Ukrajinu zastavili: Železničná spoločnosť Slovensko zastavila všetky osobné vlaky v smere na Ukrajinu až do odvolania. Vlakový dopravca informoval, že obmedzenie vlakovej dopravy na Ukrajinu sa dotkne štyroch regionálnych rýchlikov a štyroch osobných vlakov.
- Ukrajinci bojujú aj za našu slobodu: Dlhé mesiace Rusko klamalo celý svet, keď jeho predstavitelia tvrdili, že vojenský útok na Ukrajinu nemajú v pláne. A dnes ruský imperializmus ukázal svoju pravú tvár. Je to tvár, ktorá nepatrí do civilizovaného, mierumilovného sveta. Dnes sú všetci mierumilovní ľudia na svete Ukrajincami, vyhlásil premiér Eduard Heger.
V krátkosti z domova:
- Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili 15 183 nakazených, laboratóriá celkovo vykonali 27 105 testov. V nemocniciach aktuálne leží 2 685 pacientov, pribudlo aj 24 obetí ochorenia Covid-19. Prvú dávku vakcíny dostalo 179 ľudí.
- Chuguryan v RTVS skončil: Na pozícii šéfa spravodajstva RTVS končí Vahram Chuguryan. Jeho odchod prichádza po tom, čo v utorok vo večernej relácii Správy a komentáre k situácii na Ukrajine vystúpil jeden z najvernejších obhajcov Putinovho režimu Ján Čarnogurský. Za zvládnuté sa nedá považovať ani štvrtkové ranné spravodajstvo, ktoré vôbec nereflektovalo ruskú inváziu na Ukrajinu.
- Fašisti nekúpia Tisov dom: Mestská rada v Bytči navrhla nevyhovieť žiadosti občianskeho združenia Slovenský dejepisný spolok o odkúpenie časti rodného domu Jozefa Tisa. To následne doručilo mestu Bytča stiahnutie žiadosti o odkúpenie predmetnej časti domu. Mestskí poslanci v Bytči nakoniec o odpredaji nerokovali.
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
✍️ Výber šéfredaktorky Beaty Balogovej. Odoberať >
? Víkendový výber dobrého čítania. Odoberať >
? Výber rozhovorov raz týždenne. Odoberať >
? Denný newsletter Korzára. Odoberať >
V Únii sme Ruskom najohrozenejší. Na čom stojí vzájomný biznis?
Plynovod vo Veľkých Kapušanoch. (zdroj: TASR)Ratingová agentúra Moody's upozornila globálnych investorov, že krajiny Pobaltia, strednej a východnej Európy - predovšetkým Maďarsko, Poľsko a Slovensko - sú najzraniteľnejšie z hľadiska energetických, obchodných a bezpečnostných rizík z Ruska.
Ak by Moskva znížila dodávky ropy, zemného plynu alebo uhlia s cieľom získať politický vplyv, prípadne by zaviedla odvetné sankcie, pre strednú Európu by to znamenalo „závažné dôsledky“. Dôvodom je extrémna závislosť Slovenska a okolitých krajín od ropy a plynu, ktorá v Európe nemá obdobu.
Zásobníky zemného plynu sú v Európskej únii naplnené na 31 percent, čo predstavuje 34,8 miliardy kubických metrov plynu. Na Slovensku je to len 26 percent a niečo cez jednu miliardu kubických metrov plynu. V rovnakom období vlaňajška boli slovenské zásobníky naplnené na 46 percent a objem plynu bol dvojnásobný.
Vzhľadom na to by aj relatívne krátke priškrtenie dodávok plynu mohlo viesť k ďalšiemu výraznému zvýšeniu cien energií. Silné inflačné tlaky by sa znásobili, čo by mohlo Európsku centrálnu banku prinútiť zvýšiť úrokové sadzby. Výsledkom by mohlo byť spomalenie hospodárskeho rastu, či dokonca recesia a rast zadlženosti štátov.
V krátkosti z ekonomiky:
- Otrasy na finančných trhoch: Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu otriasa finančnými trhmi. Dochádza k prudkým výpredajom akcií v Európe, ceny ropy a zemného plynu prudko rastú. Ruský rubeľ sa prepadol najnižšie od roku 2016. Ruské akciové trhy zažívajú najhorší deň vo svojej histórii, na hodnote stratili 250 miliárd dolárov.
- Odstrihnutie Ruska od SWIFT-u: Ministri zahraničných vecí z pobaltských štátov vyzvali na zablokovanie prístupu Ruska k systému SWIFT. Ďalšie štáty však rovnaký postoj nezdieľajú. Upozorňujú, že aj keď by odstrihnutie Moskvy od SWIFT-u tvrdo zasiahlo ruské banky, zároveň by to výrazne znížilo európskym veriteľom možnosti dostať sa k svojim peniazom. Európska únia preto v najbližšom období Rusko od SWIFT-u zrejme neodstrihne.
- Ničivý malvér na Ukrajine: Spoločnosť Eset objavila na Ukrajine ničivý malvér, ktorý cieli na užívateľské dáta a firemné siete. Bezpečnostní experti firmy objavili nový malvér HermeticWiper nasadený počas kybernetických útokov na Ukrajine. Tento malvér bol nainštalovaný na stovkách zariadení v krajine. Ide o škodlivý kód, ktorý maže užívateľské dáta.
Bezpečne SK
Bezpečne SK: Pavel Macko. (zdroj: SME/Marko Erd)Ako máme rozumieť tomu, že Rusko oficiálne nevyhlásilo Ukrajine vojnu, ale aj tak zaútočilo? Ide naozaj o „špeciálnu operáciu“ alebo je útok začiatkom regulárnej vojny? A čo konflikt u našich susedov znamená pre našu bezpečnosť a naše Ozbrojené sily? Pozrite si rozhovor Juraja Rizmana s generálporučíkom Pavlom Mackom, bývalým zástupcom náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Podcasty SME
- Index: Putin pripravoval Rusko na sankcie roky. Akú úlohu zohrajú vo vojne?
- Ľudskosť: Čo robiť, keď vidíme, ako rodič bije dieťa? Odborníčka radí: hlavne nebyť ticho
- Ľudia píšu Tisovi: Malacky rozdelil príbeh konvertovaného Žida
- Kvantum ideí: Prečo je ľahkosť vegetariánstva neznesiteľná?
Karikatúra
Vojna. (zdroj: Hej, ty!)Recept dňa
Golubce. (zdroj: Fotolia.com)Vareniki, šašlik, syrniki či golubce. Inšpirujte sa tradičnou ukrajinskou kuchyňou.
Voľný čas
Stiahnite si stovky e-kníh a audiorozprávok. Vyberte si zo slovenského zlatého fondu, svetovej klasiky a autorov edície SME.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť v pondelok.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
