Ranný brífing: Prezidentke dochádza trpezlivosť, o 363-ke nemôžu v Košiciach rozhodnúť

Do zápasu o skorší termín predčasných volieb vstúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Poslancom vyčíta aktuálnu "legislatívnu smršť". Upozorňuje, aby sa strany prestali predbiehať pri predkladaní nákladných návrhov zákonov, ktoré nemajú krytie v štátnom rozpočte a môžu spôsobiť rozvrat hospodárenia štátu.

Boris Kollár brzdí odpoveď Národnej rady pre Ústavný súd o paragrafe 363 a neodpovedá na otázky. Aj to je jednou z príčin, pre ktoré rozhodnutie o spornom paragrafe v Košiciach ešte nepadlo. Kollár je priaznivcom paragrafu, ktorý pochybne využíva jeho nominant Maroš Žilinka. Pokusy o zmeny kedysi označil za prkotiny.

Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila, že ak by parlament pokračoval v legislatívnom chaose, žiadala by skorší termín predčasných parlamentných volieb. O júnovom termíne volieb začínajú čoraz viac hovoriť aj poslanci bývalej koalície. Budú nakoniec voľby skôr? Využije prezidentka svoju právomoc zostaviť úradnícku vládu? Najnovšiu epizódu Dobrého rána si môžete vypočuť aj v mobilnej aplikácii SME.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

• Naozaj žiada prezidentka voľby v júni? A stihol by ich parlament odhlasovať?
• Kollár neodpovedá ústavnému súdu. Nepozdáva sa mu postoj poslancov k paragrafu 363
• Šéf ruských žoldnierov tvrdí, že stojí za globálnou dezinformačnou vojnou
• Hrozba pre slovenskú ekonomiku: Autá Made in China začínajú porážať Nemcov
• Akoby podporoval Hitlera. Ovečkina už riešia aj v Kanade, Washington zaryto mlčí
• Veľkých novorodencov bude možno viac. Vplyv na to má aj vek rodičov či hmotnosť matky

Naozaj žiada prezidentka voľby v júni? A stihol by ich parlament odhlasovať?

Prezidentka Zuzana Čaputová. (zdroj: SITA)

Aj keď parlament pred sedemnástimi dňami schválil termín predčasných volieb na 30. september, v parlamente sa od 14. hodiny opozícia pokúšala odhlasovať skorší júnový termín.

Parlament nebol schopný uznášať sa, poslanci sa pokúsia otvoriť schôdzu opäť dnes po 11. hodine. Opozícia zložená z poslancov Smeru, Hlasu, Republiky, ĽSNS a niekoľkých nezaradených poslancov nemá na zmenu potrebných 90 hlasov.

Do zápasu o skorší termín však vstúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Parlamentné strany žiada, aby zastavili "legislatívnu parlamentnú smršť ohrozujúcu ústavné princípy a verejné financie".

Jej vyhlásenie môže pre poslancov OĽaNO alebo SaS slúžiť ako argument, ak by si podporu volieb v septembri rozmysleli. Do volieb zostáva osem mesiacov, tri parlamentné schôdze, no už teraz vo februári sa strany snažia získavať voličov návrhmi na rozdávanie miliárd eur z rozpočtu štátu medzi ľudí.

Denník SME pripravil sériu odpovedí na otázky, či je stále možné termín volieb presadiť, a čo skutočne prezidentka povedala.

• Progresívci rastú zrejme na úkor SaS: SaS padá aj podľa prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj, zatiaľ na tom získava Progresívne Slovensko. Stále to vyzerá tak, že partnerov do vlády si bude vyberať Hlas.
• Čaputová sa zobudila neskoro: Prezidentka zistila, že september nebol dobrý nápad a takýto parlament by mal nebyť. Škoda, že až teraz. Podľa Sulíka treba Matoviča nechať predkladať likvidačné návrhy. To je skon politiky ako remesla, píše Peter Tkačenko.
• Dobrý dátum neexistuje: Výzva prezidentky parlamentu, aby prehodnotil termín volieb, dostane určite priaznivú reakciu. No na otázku, prečo nebol jarný termín volieb súčasťou prezidentského ultimáta, Čaputová nemá odpoveď, píše Peter Schutz.

Kollár neodpovedá ústavnému súdu. Nepozdáva sa mu postoj poslancov k paragrafu 363

Predseda parlamentu Boris Kollár. (zdroj: SME/Marko Erd)

Píšu mu, urgujú ho, no neprichádza žiadna odpoveď. Predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina ani po viac ako roku nereagoval na výzvy Ústavného súdu. Má mu poslať vyjadrenie parlamentu k spornému paragrafu 363.

Ústavní sudcovia na vyjadrenie čakajú, lebo riešia podanie 42 poslancov, ktorí ešte v decembri 2021 napadli na súde sporné ustanovenie Trestného poriadku.

Spravili tak pár mesiacov po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka ukázal nový spôsob využívania 363 v dôležitých kauzách. Ako prvému pomohol bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, ktorého rovnako ako Žilinku nominovala Sme rodina.

Stanovisko síce po urgencii pred niekoľkými týždňami vzniklo v ústavnoprávnom výbore, avšak uviazlo u Kollára. Poslať by ho mal práve on.

• Rýchle zmeny ústavy sú neprijateľné: Ústavný súd bude oslavovať tridsiate výročie. Jeho predseda Ivan Fiačan v rozhovore pre SME vystríha pred unáhlenými zmenami ústavy, aké plánujú niektorí politici. Uvítal by, keby sa slovenská "polotuhá" ústava nedala meniť tak ľahko, obzvlášť v niektorých prípadoch.

V krátkosti z domova:

• Trestné oznámenie na iClinic: Ublíženie na zdraví, falšovanie a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie a podvod. Na iClinic podal trestné oznámenie už aj úrad pre dohľad. Pokazila príliš veľa operácií a žiadala od poisťovní peniaze za fiktívne výkony, tvrdí. Žiada aj ministerstvo, aby ju potrestalo, môže jej zobrať licenciu.
• Spor o malackú bytovku M.House: Spor o novostavbu bytovky M.House v Malackách Krajský súd v Bratislave vrátil na začiatok. V prípade čelil obvineniu z korupcie miestny primátor Juraj Říha. Aktuálny verdikt však nemá s trestným konaním nič spoločné. Rozhodnutie prokuratúry, ktorá v decembri zastavila stíhanie primátora, zostáva v platnosti.
• Ruský teroristický režim: Parlament označil súčasný ruský režim za teroristický a Rusko ako štát podporujúci terorizmus. Národná rada opäť odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a vyjadrila podporu nezávislosti a zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
• Obžaloba na Kažimíra: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd na guvernéra NBS Petra Kažimíra za trestný čin podplácania. Obžaloba sa týka podozrenia z korupčnej trestnej činnosti. Obvinenie hovorí o tom, že Kažimír ako „kuriér“ údajne odovzdal obálku s úplatkom 50-tisíc eur exšéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu.

Šéf ruských žoldnierov tvrdí, že stojí za globálnou dezinformačnou vojnou

Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (zdroj: TASR/AP)

Ruská Agentúra pre výskum internetu, tajomná spoločnosť so sídlom v Petrohrade roky vedie vo svete ruskú informačnú vojnu. Využíva pri tom falošné účty na sociálnych sieťach a ďalšie formy dezinformácií na zneužívanie rozporov v západnej spoločnosti, tvrdia analytici a vlády.

Takmer rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, muž stojaci za Wagnerovou skupinou, ruskou žoldnierskou organizáciou bojujúcou v prvých líniách, povedal, že založil aj Agentúru pre výskum internetu.

Priznanie oligarchu Jevgenija Prigožina, ktoré je skôr potvrdením ako odhalením, potvrdzuje jeho úlohu v centre agresívnych ruských zásahov na svetovej scéne, na zemi aj online.

Keď Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu v roku 2014 a anektovalo Krym, IRA bola súčasťou snahy o vykreslenie ukrajinskej vlády ako fašistickej a neonacistickej, vypláva z vyšetrovania BuzzFeed News z roku 2014. Vyšetrovanie tiež zistilo, že agentúra mala rozpočet viac ako desať miliónov dolárov a najmenej šesťsto zamestnancov.

V krátkosti z Ukrajiny:

• Krym ako červená čiara: Pokus Ukrajiny o získanie Krymu by bol pre Rusko červenou čiarou a mohol by viesť k širšej ruskej reakcii, myslí si americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Dodal, že Spojené štáty aktívne nepodporujú Ukrajinu v snahe znovu získať Krym, no rozhodnutie nechajú na ukrajinské velenie.
• Očakávanie masívneho útoku: Rusi pripravujú nový masívny raketový útok na 23. až 24. februára, vyhlásil tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Tvrdí, že Ukrajina už zažila útoky s použitím 115 až 120 rakiet a ak by sa na prvé výročie vojny uskutočnil ďalší podobný útok, vyrovnala by sa s tým.
• Rusom chýbajú bojové vozidlá: Manévrovacie schopnosti ruskej armády obmedzuje nedostatok mechanizovaných bojových vozidiel. Naopak, včasné dodanie tankov a obrnených vozidiel by Ukrajine výrazne pomohlo viesť mechanizovanú vojnu, tvrdí Inštitút pre výskum vojny. Americkí analytici dodávajú, že Rusko však urýchlene navyšuje objem výroby zbraní.
• Príprava na patovú situáciu: NATO sa musí pripraviť na dlhú patovú situáciu s Ruskom, vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Je však opatrný pri predpovedi, ako dlho potrvá konfrontácia medzi Ruskom a Západom, pretože zmena môže prísť náhle.
• Ruské vzdušné údery: Rusko podniklo na Ukrajine sériu vzdušných úderov, uviedol šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Zásahy podľa neho hlásia viaceré oblasti, väčšinu striel a dronov však zostrelila protivzdušná obrana. V západoukrajinskej Ľvovskej oblasti útok podľa tamojšej miestnej správy poškodil zariadenie kritickej infraštruktúry.

Zo zahraničných webov:

• Engelsberg Ideas: Budúcnosť vojny je už tu
• Foreign Affairs: Veľké sebaklamy Kremľa
• The New York Times: More krížov na bezútešnom ruskom cintoríne ukazuje skutočnú daň vojny

Hrozba pre slovenskú ekonomiku: Autá Made in China začínajú porážať Nemcov

Výroba elektrických vozidiel v montážnej a výrobnej hale v bratislavskom Volkswagene. (zdroj: SME/Marko Erd)

Pandémia koronavírusu mala výrazný vplyv na obchod medzi Európou a Čínou. Viedla k zatvorených továrňam, množstvu lodí kotviacich pri čínskom pobreží, úplnému zastaveniu rozvíjajúceho sa obchodu po železnici.

Politici si uvedomili závislosť Európy od kritických dodávok zdravotníckeho materiálu, čo viedlo k snahe o presun dodávateľských sietí mimo Čínu a zníženie celkovej závislosti na jej dovozoch a vývozoch.

Na pozadí týchto udalostí sa udiala výrazná štrukturálna zmena vo svetovom obchode, ktorá zostala takmer nepovšimnutá napriek tomu, že na Slovensko výrazne dopadá.

Čína potichu zvyšuje svoj podiel na svetovom trhu s automobilmi, a vytláča z neho predovšetkým Nemecko, na ktorého výkone je slovenský automobilový priemysel bytostne závislý. V uplynulých dvoch rokoch čínske exporty áut výrazne narástli a na konci roku 2022 predbehli tie nemecké.

V krátkosti z ekonomiky:

• Kam investovali najbohatší: Pri investovaní sa môžete inšpirovať takzvanými „smart peniazmi“. Ide o výraz, ktorý sa vzťahuje na veľkých investorov a manažérov veľkých hedžových fondov, ktorí rozhodujú o miliardách dolárov pre svojich klientov. Pozreli sme sa na to, ako sa v závere minulého roka správali na trhoch štyria známi americkí miliardári.
• Nová jadrová elektráreň: Jadrová energetická spoločnosť Slovenska požiadala o povolenie na nový jadrový reaktor v Jaslovských Bohuniciach. Ide o ďalší krok pri realizácii projektu výstavby novej jadrovej elektrárne. Do trvalej prevádzky mala byť elektráreň uvedená v roku 2029. V súčasnosti sa už uvažuje s rokom 2039.
• Lacné ukrajinské obilie: Ukrajinské obilie "valcuje" európske trhy, uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Poznamenala, že lacno dovezené ukrajinské obilie znižuje hodnotu európskeho obilia. Poľnohospodári preto svoju úrodu musia predávať pod cenu. Žiadajú preto Európskeu komisiu, aby zakročila.

Akoby podporoval Hitlera. Ovečkina už riešia aj v Kanade, Washington zaryto mlčí

Vladimir Putin a Alexander Ovečkin. (zdroj: SITA/AP)

Mnohí volajú po jeho vylúčení z NHL, pričom poukazujú na jeho politické názory a históriu. Ďalší svoj boj už vzdali. Ľudia v Severnej Amerike sa však, zdá sa, len začínajú zobúdzať.

Väčšina novinárov za veľkou mlákou pripomínala pštrosov s hlavou strčenou v piesku. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ubehol už takmer rok a dodnes sa len málokto odvážil poukázať na azda najväčšieho podporovateľa Vladimira Putina v športovom svete.

Zmení krátky dokument kanadskej verejnoprávnej televízie CBC tento trend? Producent Terence McKenna sa zameral na Alexandra Ovečkina a ukázal jeho tvár, ktorá sa v USA považuje skôr za verejné tajomstvo.

Za jedenásť minút stihol zhrnúť jeho vzťah s Vladimirom Putinom, politickú históriu, názory na ruské akcie na Ukrajine a vyspovedal ľudí z hokejového prostredia – Dominika Hašeka, Slavu Malamuda či Szymona Szemberga.

Veľkých novorodencov bude možno viac. Vplyv na to má aj vek rodičov či hmotnosť matky

Ilustračné foto. (zdroj: Unsplash)

Koncom minulého roka sa v nemocnici v bratislavskom Ružinove narodil takmer šesťkilogramový chlapec merajúci 60 centimetrov. O mesiac nato prišlo na svet cisárskym rezom v Brazílii 7,3-kilogramové bábätko.

V týchto prípadoch hovoríme o makrosómii, teda o veľkých bábätkách. To platí pre všetkých novorodencov, ktorí majú nad štyri kilogramy. Celosvetovo sa to týka okolo deviatich percent bábätiek.

Riaditeľ Vzdelávacieho centra klinickej anatómie na Lancasterskej univerzite v Anglicku Adam Taylor predpokladá, že v budúcnosti sa so správami o nadrozmerných bábätkách stretneme častejšie. Poukazuje na to, že deti, ktoré sa narodili po roku 1970, boli asi o 450 gramov ťažšie a 1,4 centimetra dlhšie ako tie, ktoré sa narodili pred ním.

Ďalším dôvodom môže byť aj rastúca miera obezity, ktorá je tiež faktorom pri vývoji makrosómie. U žien, ktoré majú obezitu, je totiž dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať veľkého novorodenca. Riziko zvyšuje aj nadmerný prírastok hmotnosti počas tehotenstva.

V krátkosti o zdraví:

• Prečo a ako by mali starší ľudia cvičiť: Vedúci Diagnostického centra profesora Hamara na Univerzite Komenského v Bratislave Ján Cvečka v rozhovore pre SME hovorí, že seniori sú najpasívnejšou skupinu populácie. Tvrdí, že to súvisí s mýtmi a pozostatkami z minulosti, keď primárne odporúčanie pre užitie si penzie bolo: oddychuj, čo si môžu niektorí zameniť s ničnerobením.
• Potrebujeme denné svetlo: Prečo sa cítime šťastnejší počas slnečných dní? Z biologického hľadiska to, že sme vystavení slnečnému žiareniu spôsobuje, že náš mozog produkuje hormón nazývaný serotonín. Hormóny sú dôležité chemikálie, ktoré hrajú významnú úlohu pri regulácii mnohých funkcií tela.
• Štipľavosť zázvoru má svoj význam: Je to iba pálivý účinok zázvoru, ktorý v nás vzbudzuje pocit, že nám pomáha v boji proti chorobe, alebo toto korenie môže mať naozaj vplyv na naše zdravie? Vedci z Leibnizovho inštitútu pre biológiu potravinových systémov na Technickej univerzite v Mníchove v novej štúdii načrtli, ako látky zo zázvoru môžu interagovať s imunitným systémom.

Rozhovory ZKH

Rozhovory ZKH: Juraj Krúpa. (zdroj: SME)

Prečo by sme mali dať Ukrajine migy? Zlyhal Maroš Žilinka pri vyšetrovaní únosu Vietnamca? Bude robiť kampaň SaS Marek Prchal? A prečo SaS nechce zahlasovať za predčasné voľby v júni? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom za SaS Jurajom Krúpom.

Podcasty SME

• Index: Lacnejšia elektrina od suseda: Kedy bude realitou aj na Slovensku?
• Ľudskosť: Čím si prešli naše rodiny? Dejepis sa dá učiť aj cez príbehy našich starých rodičov
• Kvantum ideí: ChatGPT nevie, že nič nevie

Karikatúra

Ficova pohostinnosť. (zdroj: Hej, ty!)

Recept dňa

Extra čokoládové palacinky. (zdroj: Isifa)

Užite si čokoládový víkend. Tie najčokoládovejšie palacinky si môžu dopriať všetci.

Voľný čas

Stiahnite si stovky e-kníh a audiorozprávok. Vyberte si zo slovenského zlatého fondu, svetovej klasiky a autorov edície SME.

Ak vás to však ťahá na svah, máme pre vás aj aktuálne snehové správy.

Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť v pondelok.

Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné