Televízia Markíza reagovala na kritické vystúpenie Michala Kovačiča prerušením vysielania relácií Na telo a Na telo Plus a moderátora poslala do odvolania domov. Je možné, že dostane čoskoro výpoveď. Kolegu v spoločnom stanovisku podporili zamestnankyne a zamestnanci Markízy.
„Budú tu zmeny. Zmeny k médiám,“ vyhrážal sa Andrej Danko po atentáte na premiéra Roberta Fica. Poslanci SNS teraz predkladajú návrhy zákonov, ktoré by médiám sťažili prácu. Jedným chcú obmedziť prístup k informáciám, druhým zaviesť pre médiá sankcie.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Kovačič zahral vabank, Markíza stopla Na telo. Môžu ho vyhodiť? A čo spravia kolegovia?
- SNS chce sťažiť prácu médiám. Obmedzila by prístup k informáciám a zaviedla pokuty
- Päť zatknutí za mesiac. Prečo Putin robí čistky v armáde
- Pri Miletičke pripravujú veľké búranie. Uvoľňujú miesto pre novú dominantu
- Signál, Pasta a basta. Zlatá Praha sa opíjala hokejovou limonádou
- Ľadovec skazy sa môže topiť oveľa rýchlejšie, ukazuje štúdia
Kovačič zahral vabank, Markíza stopla Na telo. Môžu ho vyhodiť? A čo spravia kolegovia?
Posledný diel politickej diskusnej relácie Na telo s Michalom Kovačičom. (zdroj: FB/Na telo s Michalom Kovačičom)Moderátor televízie Markíza Michal Kovačič skončil v politickej diskusnej relácii Na telo. Je to výsledok jeho stretnutia s vedením súkromnej televízie. „Mal som práve stretnutie s naším vedením, ktoré mi oznámilo, že Na telo končí a tým pádom nemajú pre mňa prácu,“ napísal na sociálnej sieti.
Rozhodnutie Markízy zrušiť Na telo je reakciou na Kovačičov nedeľný záver relácie, v ktorej kritizoval vedenie súkromnej televízie za zásahy do práce jej novinárov. „Slovensko práve prežíva boj o orbanizáciu našich televízií. (...) Keď to nezastavíme, bude to mať zničujúce následky pre slovenskú demokraciu,“ povedal moderátor.
Na podporu Kovačiča vznikol list, ktorý podpísalo približne sto pracovníkov Markízy. Medzi nimi sú aj také známe tváre ako Viktor Vincze, Ján Tribula či Jaroslav Zápala.
Signatári listu dali vedeniu Markízy tri dni na to, aby sa písomné zaviazalo, že po lete sa relácia vráti v pôvodnom formáte aj s Kovačičom. Hoci Kovačič v Markíze nedostal výpoveď, nateraz nie je jasné, čo s ním bude. „Mám byť doma, kým sa mi neozvú,“ napísal moderátor na sociálnej sieti.
- Kto vám berie Markízu: Kolegovia z Markízy majú plnú podporu ostatných nezávislých médií. Ich boj o kvalitu spravodajstva na Markíze presahuje ich redakciu. Áno, aj mačičky, sobáše a zaujímavosti zo života celebrít majú svoje miesto na obrazovke, ale nie na úkor nezávislého spravodajstva a jasných otázok pre politikov, ktorých okrem novinárov často nikto nekontroluje, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
- Markíze to stojí za to: Markíza de facto odsúhlasila grandióznu nehoráznosť politikov súčasnej koalície, ktorou bolo rozhodnutie vôbec nechodiť do diskusných relácií. Tým priamo Markíza kope v tíme, ktorý sa snaží čo najrýchlejšie zmeniť tento režim na (prinajmenšom) autoritársky, píše Nataša Holinová.
SNS chce sťažiť prácu médiám. Obmedzila by prístup k informáciám a zaviedla pokuty
SNS sa snaží dvoma zákonmi sťažiť prácu médiám. (zdroj: SITA)Poslanci zo strany Andreja Danka predložili návrhy zákonov, ktoré sa dotknú najmä redakcií a neziskoviek. Prvým zákonom spoplatňujú informácie, na ktoré mali doteraz občania nárok bezplatne, s argumentom, že šikanovali úradníkov. Odborníci na problematiku sa však zhodujú, že zákonom len obmedzia prístup k informáciám.
Ďalším návrhom získajú aj politici právo na opravu článku, ktoré o nich médiá napísali. Ak ich redakcie nevypočujú, môžu podať žalobu na súd, kde hrozia tisícové pokuty.
Už dnes sú mnohé redakcie, ktoré vládna koalícia označila za nepriateľské, ako sú denník SME, Denník N, Aktuality či Markíza, na infožiadosti odkázané. Väčšinu ministerstiev ovládajú nominanti Smeru či SNS, ktorí so spomínanými redakciami po koaličnej dohode vôbec nekomunikujú, hoci majú takú povinnosť.
Žiadosť o informácie je teda často jediným spôsobom, ako sa k informáciám o hospodárení či personálnom obsadení úradov médiá, ale aj mimovládne organizácie dostanú.
V krátkosti z domova:
- Milióny pre bezodnú agentúru: Vznikla, aby dohliadala na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc z plánu obnovy. Na svoju činnosť dostala spolu takmer štyri milióny. Minulý rok skončila bez dosiahnutia viditeľného výsledku, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková jej teraz pridelila ďalšie milióny eur.
- Premiérovi radí konšpirátor: Na súčasnú politiku vlády má vplyv aj poradca premiéra Roberta Fica zo Smeru pre občiansku spoločnosť Dalibor Jurášek, ktorý sa pred príchodom na Úrad vlády objavoval v konšpiračnom prostredí. Už na prvý pohľad nie je celkom jasná Juráškova kvalifikácia.
- Vietnamca stíhať nemôžeme: Ešte sa nestalo, že by slovenská polícia trestne stíhala prezidenta a už vôbec nie prezidenta inej krajiny. Zmenilo sa to, keď vietnamský parlament do funkcie hlavy štátu vymenoval exministra pre verejnú bezpečnosť To Lama, zapleteného do únosu Vietnamca. Kým je vo funkcii, NAKA ho stíhať nemôže.
Päť zatknutí za mesiac. Prečo Putin robí čistky v armáde
Generálporučíka Vadima Šamarina obvinili z brania úplatkov v rozsiahlej korupčnej kauze. (zdroj: SITA/AP)Vadim Šamarin ešte pred pár dňami ako zástupca náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl pomáhal viesť ruskú armádu. Od minulého štvrtka sa však nachádza vo väzbe a hrozí mu až 15 rokov väzenia. Generálporučíka totiž obvinili z brania úplatkov v rozsiahlej korupčnej kauze, kde si vraj za uplynulých sedem rokov nezákonne privyrobil v prepočte asi 374-tisíc eur.
Len o pár hodín neskôr zadržali ďalšieho predstaviteľa ministerstva obrany Vladimira Verteleckého, ktorý v rezorte viedol oddelenie verejného obstarávania. Obvinili ho zo zneužitia právomoci, v dôsledku ktorého vznikla škoda za viac ako 70 miliónov rubľov (takmer 730-tisíc eur).
V Rusku za uplynulý mesiac zatkli päť vysokopostavených funkcionárov z prostredia vojenského velenia. Ide o najväčšiu kauzu v rezorte obrany od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022.
„Keď v Rusku zatknú jedného z najvyššie postavených predstaviteľov obrany, je to zaujímavé. Keď za menej ako mesiac nasadia putá piatim z nich, je to čistka,“ komentoval to dlhoročný korešpondent BBC v Rusku Steve Rosenberg.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Útok na ruský radar: Ukrajinský dron zaútočil na radar včasnej výstrahy Voronež M pri ruskom meste Orsk, ktoré leží asi 1 500 kilometrov od najbližšieho Ukrajinou kontrolovaného územia. Voronež M má operačný rozsah 6 000 kilometrov a môže sledovať až 500 cieľov. Armádu varuje pred útokmi balistickými raketami či lietadlami.
- Útoky blízko Putinovho paláca: Ruské úrady tvrdia, že ukrajinské drony zaútočili na ciele v Krasnodarskom kraji, neďaleko Putinovho paláca. Podľa gubernátora kraja Veniamina Kondratieva vrak jedného z dronov poškodil nedokončenú budovu v dedine Krinica, ďalší dron narazil do stromov v dedine Džanchot. Všetky drony mali zničiť ruské jednotky protivzdušnej obrany.
- Údajné ruské zisky: Ruské ozbrojené sily získali kontrolu nad ďalšími dvoma obcami vo východnej časti Ukrajiny, oznámilo ruské ministerstvo. Podarilo sa im vraj dobyť Ivanivku v Charkovskej oblasti a Netajlove v Doneckej oblasti. Ukrajina zatiaľ na ruské oznámenie nereagovala.
- Rozšírenie sankčného zoznamu: Európska únia na návrh Česka rozhodla o zaradení troch subjektov na únijný sankčný zoznam. Ide o mediálnu platformu Voice of Europe a proruských ukrajinských podnikateľov Arťoma Marčevského a Viktora Medvedčuka.
- Apel na útoky v Rusku: Dovoľte nám útočiť vašimi zbraňami na vojenské ciele v Rusku, vyzval partnerov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho slov Ukrajina vie, kde sa sústreďujú ruské vojská, a pozná oblasti, z ktorých štartujú ruské rakety a bojové lietadlá.
Zo zahraničných webov:
- The New York Times: Rusko zintenzívňuje tajnú sabotážnu kampaň zameranú na Európu
- The Guardian: Ukrajina sa s odvážnejšou podporou Západu stále môže zotaviť, ale teraz je na pokraji síl
- Foreign Policy: Bidenova Hlava 22 na Ukrajine
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Barbora Mareková z podcastu Ľudskosť píše svoje postrehy o spoločnosti a o mentálnom zdraví. Odoberať >
- Eva Frantová v súhrne prináša najpodstatnejšie správy zo sveta ekonomiky a biznisu. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
Pri Miletičke pripravujú veľké búranie. Uvoľňujú miesto pre novú dominantu
Vizualizácia projektu Nový trh. (zdroj: EIA/Intrade Financial Investments)V susedstve známeho bratislavského trhoviska Miletičova sa pripravuje búranie kancelárskej budovy na ulici Ružová dolina. So žiadosťou o asanáciu objektu s popisným číslom 6 sa na úrady obrátila spoločnosť Intrade Financial Investments.
Developer chce týmto spôsobom uvoľniť miesto pre svoj nový polyfunkčný projekt Nový trh. Avizuje, že podobou má vybočovať z developerského priemeru posledných rokov.
Prvý blok by mal mať 14 podlaží. Jeho podoba je na slovenské pomery atypická, keďže až do deviateho podlažia má byť vytvorená akási brána, ktorej sa odborne hovorí cezúra. Druhou časťou je 20-podlažný vežiak. Aj pri ňom je naplánovaná cezúra, je však menšia.
Developer v komplexe naplánoval 126 bytov, hotel so 127 izbami a doplnkovo tiež priestory, určené pre obchod a služby. Podľa pôvodných plánov chcel začať stavať v roku 2024. V tejto chvíli je však málo pravdepodobné, že to stihne.
V krátkosti z ekonomiky:
- Nepovolený vlek vo Vysokých Tatrách: V stredisku Bachledka Ski & Sun vo Vysokých Tatrách zistili, že jeho majiteľ nemá potrebné papiere pre jeden z lyžiarskych vlekov a priľahlú zjazdovku. Vlastník strediska, spoločnosť Immobau, tak momentálne vybavuje všetky povolenia, aby svoju stavbu zlegalizoval.
- Zníženie úrokových sadzieb: Dozrel čas na zníženie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky v júni, vyhlásil člen Rady guvernérov ECB a šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn. Banka predpokladá, že celková aj základná inflácia v eurozóne sa budú v nasledujúcom roku udržateľným spôsobom približovať k cieľu na úrovni dvoch percent.
- Emisne neutrálny priemysel: Rada ministrov členských krajín EÚ prijala zákon o emisne neutrálnom priemysle, čím bol urobený posledný krok v tomto legislatívnom procese. Cieľom nariadenia je podporiť priemyselné nasadenie čistých bezemisných technológií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy.
Signál, Pasta a basta. Zlatá Praha sa opíjala hokejovou limonádou
David Pastrňák oslavuje s pohárom po triumfe Česka vo finále MS v hokeji 2024. (zdroj: SITA/AP)Keby si mohli organizátori 87. majstrovstiev sveta v hokeji vysnívať ideálny scenár šampionátu, nevyzeral by inak. O titule pre hostiteľskú krajinu rozhodla víťazným gólom jej najväčšia ikona súčasnosti. K tomu ako bonus nový divácky rekord v histórii svetových šampionátov.
Takmer 50 minút bolo finále MS v hokeji 2024 medzi Českom a Švajčiarskom skvelou taktickou bitkou vo vysokom tempe, v ktorej dominovali spoľahlivé obrany a vynikajúci brankári. Potom prišla akcia, ktorá rozhodla o titule.
Po vyhratom buly v útočnom pásme zahrali Česi signál. Švajčiari na moment stratili prehľad o hráčoch súpera, čo využil David Pastrňák, aby si našiel na ľade palebnú pozíciu a využil prihrávku obrancu Tomáša Kundrátka na gólovú strelu. Zaplnená O2 aréna sa išla od radosti zblázniť. Filmári by povedali - dokonalý gýč, sladká hokejová limonáda. Pre Pastrňáka to bol nielen prvý gól, ale aj prvý bod na turnaji.
Na MS sa zrodila aj nová brankárska hviezda. Lukáš Dostál bol jedným z kľúčových hráčov českého tímu pri ceste za titulom majstra sveta. Na nulu vychytal otvárací zápas majstrovstiev proti Fínsku, štvrťfinále proti tímu USA aj finále proti Švajčiarsku.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Ľadovec skazy sa môže topiť oveľa rýchlejšie, ukazuje štúdia
Ľadovec Thwaites. (zdroj: NASA/James Yungel)Mohutný antarktický ľadovec, ktorý by v prípade roztopenia mohol zvýšiť hladinu svetového oceánu až o 60 centimetrov, je vystavený teplej vode oveľa viac, než sa doteraz predpokladalo. Thwaites, najširší ľadovec na svete, sa pri každodenných prílivoch a odlivoch dvíha a klesá. Počas dvíhania sa teplá morská voda šíri pod ľad podstatne ďalej, ako si vedci mysleli.
Satelitné údaje ukazujú, že voda putuje až do vzdialenosti šiestich kilometrov pod ľadovec. To môže podstatne zväčšiť plochu, na ktorej sa ľadovec topí, vyplýva zo zverejnenej štúdie.
Rozpad ľadovca Thwaites, prezývaného ľadovec skazy alebo súdneho dňa, znamená, že teplý oceán by sa mohol votrieť do západoantarktického ľadového príkrovu ešte hlbšie a priniesť so sebou masívne zvýšenie hladiny morí.
„Voda dokáže preniknúť pod ľad na oveľa väčšiu vzdialenosť, ako sme si mysleli,“ povedal vedúci výskumu Eric Rignot, vedec z Kalifornskej univerzity v Irvine a Laboratória prúdového pohonu NASA. „Keď vidíme, že voda sa pod ľadovcom pohybuje na kilometre ďaleko, behá nám z toho mráz po chrbte.“
V krátkosti z vedy a techniky:
- Kosatky na lode neútočia úmyselne: Stovky nebezpečných prípadov, keď za posledné roky došlo ku kolízii kosatiek a lodí, urobili z týchto živočíchov morských zloduchov. Avšak kosatky, ktoré spôsobujú chaos pri Pyrenejskom polostrove, môžu byť v skutočnosti len znudení tínedžeri.
- Google má novú funkciu: Či svoje zariadenie zabudnete v kaviarni, na letisku, alebo vám ho niekto jednoducho ukradne, tak sa s ním ešte nemusíte rozlúčiť. Po Apple totiž aj Google prichádza s funkciou Nájdi moje zariadenie, ktorá vám pomôže vypátrať stratené zariadenia.
- Nové zábery z Euclidu: Vesmírny teleskop Euclid Európskej vesmírnej agentúry zverejnil nové zábery vesmíru zachytávajúce obrovské množstvo žiariacich galaxií či hviezdnu škôlku. Tentoraz sa teleskop pri skúmaní zameral na temnú hmotu a temnú energiu.
Podcasty SME
Dobré ráno: Prežije Hlas s Šutajom Eštokom na čele?
Karikatúra
Zničení televíziou Markíza. (zdroj: Rosie Naive Art)Recept dňa
Špenátová polievka so šošovicou a pórom. (zdroj: Fotolia)Vyskúšajte klasiku v netradičnom prevedení a pripravte si špenátovú polievku so šošovicou a pórom.
Dnes očakávame
- Lídri viacerých krajín EÚ prídu do Prahy rokovať aj o muničnej pomoci pre Ukrajinu
- Nórsko, Španielsko a Írsko uznajú samostatnú Palestínu
- Záverečné reči v súdnom procese s Donaldom Trumpom v kauze podplácania pornoherečky
Dnes v histórii
Nádvorie Kráľovského paláca pred rekonštrukciou. (zdroj: SNM - Historické Múzeum)28. mája 1811 vypukol požiar na Bratislavskom hrade, ktorý zničil hlavný palác, priľahlú budovu Nového paláca (Tereziánum) a vyše 70 domov v okolí. Vyžiadal si tiež deväť ľudských životov. Ruinu hradu zachránila až veľká a náročná rekonštrukcia v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ktorá sa zaradila medzi najväčšie obnovy historickej pamiatky v Československu.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
