Keď sa chcela pred dvoma rokmi vrátiť na Oravu, jej tety vraveli, "Čo ty tu chceš robiť, je to nezaplatená robota, nechceme, aby si sa tu trápila".
Dnes je to presne naopak. Módna návrhárka Kristína Ptačin (30) má malý ateliér v priemyselnej zóne Námestova. Na štendroch okolo nej visia čierne a biele veci, občas zvierací vzor.
Na visačkách má pod menom KRISTINA PTAČIN hrdo napísané aj ORAVA. Kým žila a tvorila v Bratislave, toto mesto na visačkách nemala.
V Bratislave šila všetko sama, teraz spolupracuje s dvoma vyučenými krajčírkami. "Nebolo ťažké ich nájsť, v Námestove, kde fungovala Makyta, ich je celkom dosť. Aj všetky moje tety sú krajčírky. V tunajšej Makyte bola aj stredná škola, tety vraveli, že bola brutálne vybavená a je jej škoda," hovorí.
Krajčírske remeslo si Ptačin veľmi cení. Aj miestne panie krajčírky, s ktorými dnes spolupracuje, sú šťastné, že šijú niečo nové a sú otvorené experimentovaniu.
Terajší ateliér berie ako prechodné miesto. Chcela by niečo väčšie, ideálne tematicky v starej budove Makyty v centre Námestova, kde by pracovala s krajčírkami aj mala vlastný fotoateliér. Pracuje na spustení e-shopu a teší sa na to, ako celý jej biznis dostane "ešte väčšie grády".
K textilu mala blízko odmalička, krajčírom bol jej dedko aj tety. Po škole spolupracovala na projekte second-handu, kde sa venovala recyklácii a upcyklácii nevyužitého textilu. Definovala sa hlavne prerobenými bielymi pánskymi košeľami a ďaľšími redizajnovými kúskami. Od nich prešla do vlastnej tvorby a viac ako štyri roky sa už venuje svojej vlastnej značke a autorskej tvorbe.
"Klientelu mám stále väčšinou mimo Oravy. Poznáme sa, dovolíme si aj riskovať, čo sa dá, si odkomunikujeme online. Ale chodievam aj do Bratislavy, napríklad keď mám nových klientov alebo zákazky, na ktorých treba pracovať osobne," vysvetľuje ako funguje.
Kristina Ptačin a jej tvorba. Biele kúsky vľavo sú najnovšia kolekcia, kde pracovala s ľanom. (zdroj: Jozef Jakubčo)Do budúcnosti by sa chcela viac orientovať aj na ľudí z Oravy, ktorú zatiaľ nemá podchytenú. "Odprezentovať sa tu, ukázať moju tvorbu, viem, že to bude chcieť trošku viac práce. Ale teším sa na to, určite to raz príde," plánuje.
V najnovšej kolekcii pracuje s bielym ľanom, materiálom, ktorým doposiaľ veľmi nevyužívala. "Hľadám tak prepojenia s históriou aj remeslom na Orave. Stále je to v procese a živé, stále som vo fáze, že to celé skúmam," vysvetľuje.
Z oravských motívov ju najviac inšpiruje architektúra, hovorí, že miluje oravské drevenice. "Keď som ešte robila second-hand, používali sme aj rôzne folklórne stužky. Dalo sa to pekne odprezentovať. Keď je strih pekný, odev vie byť nadčasový a vkusný," hovorí.
Na Orave má okrem rodičov, ktorí boli z jej návratu nadšení aj najbližších priateľov, mnohí odišli a tiež sa vrátili. Sú to zväčša kreatívni ľudia v jej veku. "Mohli by byť preč, a sú tu. Výhoda našej roboty je, že si ju vieme naplniť aj tu," povie.
Nevzdali to s touto krajinou
Tatér, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc, či Oravy.
Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Táto krajina je ich domov, majú tu priateľov, rodinu a napriek rôznym problémom aj relatívne spokojný život. Jednoducho, nevzdali to s touto krajinou
Až do 27. septembra prinesieme 17 príbehov ľudí, ktorým záleží na Slovensku, či už aktívne pracujú pre rozvoj svojej komunity, vrátili sa zo zahraničia alebo si povedali, že stojí za to zápasiť o budúcnosť na Slovensku.
Prečo ste to ešte nevzdali s touto krajinou?
Verím, že sa tu máme dobre a môžeme sa mať ešte lepšie a že ľudia tu na tom aj reálne pracujú. Každý, nejakou svojou maličkosťou alebo drobnosťou, vie k tomu prispieť. Ľudia sú otvorení zmenám a naozaj chcú, aby sa to tu zlepšilo, aspoň ja mám v okolí takých.
Keď sa všetci zoberieme a znechutení odídeme preč, bude to len horšie, preto verím, že vieme s touto krajinou niečo urobiť.
Bolo to dobré rozhodnutie, vrátiť sa na Oravu?
Najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Dlho som v sebe niesla, že nechcem byť v Bratislave. Cítila som to tak, že to nie je moje miesto, že sa raz chcem vrátiť sem. Stále to však bolo váhavé, či to zvládnem, prísť sem a fungovať tu. Ale je to ešte lepšie, ako som čakala.
Čo vám hovoria vaše tety dnes?
Sú pozitívne prekvapené a veľmi mi fandia. Zásobujú ma ešte svojimi nevyužitými vecami ako nite či látky. A tešia sa, že vidia záujem o remeslo, ktoré pre ne už pomaly začalo vymierať.
Čo vám nesadlo na Bratislave?
Vždy som vedela, že môj domov je Orava. Svoju najbližšiu skupinu ľudí som nemala nikdy úplne tam - ani rodinu, ani najbližších priateľov. Mám tam síce bratov. Ale nevedela som tam fungovať tak spokojne ako tu.
Ten moment, kedy ste si povedali, vraciam sa. Čo rozhodlo?
Moji najbližší. Hovorili mi, nech to skúsim, podporili ma. Celkovo ma to smerovalo sem a aj strach, či to zvládnem, bol čoraz menší.
Čoho presne ste sa báli?
Či dokážem udržať svoj biznis, zarobiť na seba a napĺňať očakávania ľudí, keďže moja klientela bola založená hlavne mimo Oravu.
Aký bol potom návrat?
Tu sa dokážem zhlboka nadýchnuť, keď vstanem. V Bratislave som mala pocit, ako by ma niečo šrktilo. Vstala som a už som bola v napätí.
Už prvá noc na Orave bola taká, vstali ste a cítili pokoj?
Už keď som sa vracala z Bratislavy na víkendy, tak to bolo veľmi cítiť. Proste sloboda. Ale je to možno aj tým, že som viac introvertnejšia a nemala som v Bratislave svoj okruh ľudí.
Funguje tu vaša inšpirácia inak?
Neviem to opísať, chodí to samo. Prichádza to prirodzene, asi aj tým, že mi je tu psychicky dobre, cítim sa tu super, milujem to tu. V Bratislave som nevedela byť uvoľnená a dobre nastavená.
Zmenilo sa množstvo aj kvalita vecí, ktoré tvorím, aj ich rôznorodosť, už spolupracujem s vyučenými pani krajčírkami. Nevedela som sa predtým orientovať na kabáty, saká. Nabralo to teraz dobrý smer.
Kristína Ptačin a jej ateliér v Námestove. (zdroj: Jozef Jakubčo)Je dôvod, pre ktorý by ste odišli buď zo Slovenska alebo z Oravy?
Nejaký úplne hraničný moment, vojna alebo život ohrozujúci stav. Neviem si inak predstaviť, že by som odišla.
Pôjdete voliť a podľa čoho si budete vyberať?
Termín pôrodu mi vychádza nebezpečne blízko volieb, ale chcela by som.
Určite veľa zaváži, akí konkrétni ľudia v strane sú. Mám rada, keď sú tam mladí ľudia, ktorí sa snažia, chcú niečo zmeniť, vidia cestu a neboja sa toho, že sú pred nimi prekážky.
Veľa ľudí je znechutených z politiky na Slovensku. Vy ste znechutená?
Človek ľahko upadne do znechutenia, veľmi ľahko. Ja som ale celkom pozitívna. Je pekné vidieť aktívnych ľudí a mám pocit, že veľa ľudí sa snaží, aj keď úplne v maličkostiach, aby tu bolo lepšie. Vnímam to nielen tu, kde som obklopená takými ľuďmi, ale na celom Slovensku.
Prečo je Slovensko dobrá krajina na život?
Máme nádhernú prírodu, veľa miest, kde dokážeme nájsť svoje štastie. Sme dobrosrdeční a ako ľudia sa dokážeme mať radi a pomáhať si. Áno, veľa vecí nefunguje, ale to sa dá postupne zmeniť.
Sú na Orave ľudia, ktorým sa tu podľa vás nefunguje až tak dobre?
Stále je to tu dosť konzervatívne založené a môže sa tu niektorým skupinám fungovať vyhranene. Už sa to ale pomaličky posúva k lepšiemu.
Kristína Ptačin takto napísala, prečo to nevzdala s touto krajinou. (zdroj: Jozef Jakubčo)Je niečo, čo vás na Slovensku hnevá?
Zdravotníctvo alebo momenty, keď sa človek nevie spoľahnúť na to, že si za niečo zaplatí, ale nedostane, čo potrebuje. Ale chápem, že tí ľudia, ktorí sú znechutení z niečoho, nepodajú taký výkon, ako dokážu.
Keby ste mohli zmeniť jednu vec, čo by ste v tejto krajine zmenili?
Aby sa ľudia viac otvorili, napríklad aby staršia generácia bola viac otvorenejšia diskusii, aby nefungovala na vzorcoch, ktoré ich vždy vedú tou istou cestou. Niektorí ľudia sa boja zmeny, novej cesty, a tak si zvolia len to, čo poznajú, a sme zase tam, kde sme boli.
A tiež by som bola rada, keby sme tak neodsudzovali jeden druhého a viac sa chápali.
Nevzdali to s touto krajinou
- Tatér Peter Beňadik: Sú tu rozbité cesty, zlé nemocnice, školstvo. Pre mňa je to pozitívne
- Klaudia Jagnešáková z konskej farmy: Orava je inak nastavená, ale postoje mojej generácie sa menia
- Majiteľka vegan bistra Soňa Makranská: Vysnívaný život môžeš žiť aj v krajine, ako je Slovensko
- Produkčný Martin Panulin z Tabačky: Kto je tu bohatý, mi pripadá, že je "turbo gadžo"
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
