15. januára 1993 vyšlo prvé číslo denníka SME. Uplynulo odvtedy tridsať rokov a vďaka vám - čitateľom môžu noviny stále vychádzať v tlači aj na webe.
Nedalo by sa to bez ľudí, ktorí ich pripravujú. Šéfredaktorka Beata Balogová hovorí, že na Slovensku sa ťažko nájde osobnosť, ktorá by nemala so SME niekedy niečo spoločné. Za tých tridsať rokov noviny zaznamenali množstvo významných, užitočných, smutných ale aj krásnych udalostí.
Lenže na pozadí toho všetkého sa stalo ešte niečo dôležité. Vyrástla nová generácia novinárov. Redaktoriek a redaktorov SME, z ktorých viacerí pred tridsiatimi rokmi ani neboli na svete. Alebo boli ešte deťmi a nikto netušil, či z nich raz bude nejaký úžitok.
O živote v socializme vedia iba z počutia. Niektorí nezažili ani temnú éru Vladimíra Mečiara. Nesledovali s napätím udalosti okolo únosu prezidentovho syna, či vraždy Róberta Remiáša.
Berú ako samozrejmosť, že môžu voľne cestovať po svete. Viacerí v zahraničí študovali. A dnes sú tými, ktorí majú v rukách budúcnosť značky SME. Stali sa z nich skutoční novinári. Niektorí už získali novinárske ocenenia, sú autormi dôležitých kníh, ale aj nápadov, ktoré posúvajú redakciu vpred.
Desiatich z nich sme na 30. výročie vybrali do projektu SME budúcnosť. Desať zástupcov novej generácie redaktorov SME v rámci neho spovedá desať osobností, ktoré k uplynulým tridsiatim rokom majú čo povedať.
Znie to trochu ako matematická hádanka. Výsledkom je ale extra dávka dobrého čítania. Ako darček a prejav vďaky našim čitateľom. Od začiatku to robíme pre vás.
Denník SME oslavuje 30 rokov existencie. V rámci našich narodenín máme pre vás ako každý rok extra akciu. Ročné predplatné len za 30 eur. Ak chcete podporiť našu prácu, predplatiť si ho môžete cez tento link.
Som unavená. Ale stále verím v nádej na zmenu k lepšiemu
Jej pokojný a rozvážny štýl sa nedá na Slovensku ani v širšom európskom priestore ignorovať. Stala sa však aj tvrdým kritikom a v čase politickej krízy, keď vláde bola vyslovená nedôvera, otvorene hovorí o nevyhnutnosti predčasných volieb.
Ak sa na nich politická reprezentácia nedohodne, je pripravená v záujme stability využiť svoje ústavné právomoci, z ktorých jednou je menovanie úradníckej vlády.
Zuzana Čaputová v rozhovore pre SME hovorí o emóciách, hneve a o tom, ako ich zvládať. Kedy ako prezidentka radšej mlčí a kedy reaguje. Ako vníma súčasnú spoločenskú situáciu na Slovensku a čo sa s ňou dá robiť.
Či ešte máme šancu zvrátiť hlbokú polarizáciu, ktorá rozdeľuje spoločnosť, a ako sa to dá urobiť. Či bude koho a či má zmysel v najbližších voľbách voliť. A hovorí tiež o nádeji.
My Slováci sme chceli byť aj pokrstení, aj v komunistickej strane. Náš konzervativizmus je často póza
Trnavským arcibiskupom bol iba tri roky, kým ho vtedajší pápež, dnes už zosnulý Benedikt XVI., neodvolal z funkcie. Verejnosť vtedy dostala len veľmi hmlisté vysvetlenie, prečo k takému tvrdému kroku došlo. Róbert Bezák dnes hovorí, že sám bol na tom podobne. Presné dôvody svojho odvolania dosiaľ nepozná, je však presvedčený, že sa musel niektorým svojim spolupracovníkom znepáčiť. Postavil sa proti nemu aj jeho vtedajší zástupca, dnes trnavský arcibiskup Ján Orosch.
Bezákovo odvolanie patrí ku kauzám, ktoré na Slovensku dlho rezonovali.
V rozhovore Róbert Bezák hodnotí, prečo sa Slováci na konzervatívcov často iba hrajú a ako nepriateľské nastavenie veľkej časti spoločnosti voči ukrajinskými utečencom korešponduje s tým, že sa považujeme za kresťanský národ.
"My na Slovensku máme celkovo problém dodržiavať to, po čom sami voláme. Chceli sme byť aj pokrstení, ale aj v komunistickej strane. Mnohí Slováci k Putinovi vzhliadajú preto, že im imponuje autokrat, ktorý len buchne po stole a stačí ho počúvať. Potrebujeme dostať inštrukcie, čo máme robiť, lebo život na vlastnú zodpovednosť sa nám zdá príliš komplikovaný," hovorí pre SME.
Žijeme najťažšie obdobie, aké si v histórii Slovenska pamätám
Slovensko má za sebou prvých tridsať rokov existencie vo forme moderného samostatného štátu. Stalo sa súčasťou OECD, NATO aj Európskej únie, nabehlo na spoločnú európsku menu, ekonomicky sa priblížilo krajinám na západe kontinentu.
Elena Kohútiková, bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska a v súčasnosti šéfka poradného tímu povereného premiéra Eduarda Hegera, rozdeľuje uplynulú trojdekádu na tri obdobia.
"Prvé bolo obdobie hľadania sa, teda 90. roky. Potom bolo obdobie, keď sme sa našli a nasmerovali tam, kam chceme ísť. Posledné roky považujem za obdobie veľkého množstva nevyužitých šancí," vysvetľuje v rozhovore pre INDEX.
Ak chce Slovensko naďalej ísť správnym smerom, musíme sa podľa nej venovať vzdelávaniu, zdravotníctvu i zelenej ekonomike. "Stačí, ak sa dobre nenastaví vzdelávacia reforma a stratíme ďalšie tri dekády," hovorí Kohútiková.
Vnímali nás ako rozbíjačov Československa, dnes má Slovensko na viac
To, čo presadzuje Robert Fico, by bolo strategickou samovraždou Slovenska a politici podľa neho rezignovali na politiku a radšej robia marketing.
Rastislav Káčer takmer 30 rokov pôsobil na ministerstve zahraničných vecí, či už ako riaditeľ odboru analýz, styčný diplomat pri NATO, štátny tajomník, veľvyslanec v USA, Maďarsku a v Česku, alebo napokon ako minister.
Dnes hovorí, že aj keď príbeh samostatného Slovenska je čiastočne úspešný, z úpadku v posledných rokoch je sklamaný. Počas mečiarizmu ho frustrovalo to, ako robili zahraničnú politiku poza Mečiarov chrbát, a pociťoval smútok, keď NATO Slovensku neponúklo členstvo.
„Vtedy sa mi od zúfalstva tlačili slzy do očí. Neviem si predstaviť, aký by bol osud Slovenska, keby sa to po roku 1998 nezlomilo,“ vraví v rozhovore pre SME poverený minister zahraničných vecí.
Slovensko sa mení dobrým smerom
"Pri asi treťom projekte, ktorý som fotil s vojakmi, som si podvedome uvedomil, že im v podstate vďačím. Pretože bez nich, bez ruských, amerických, britských, austrálskych vojakov, by som nežil. Keby Hitler vyhral vojnu, tak by som tu nebol. Ale väčšina ľudí si to ani neuvedomí," hovorí fotograf Yuri Dojč z Humenného.
Ako mladík v roku 1968 emigroval do Kanady. V roku 2023 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti kultúry, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
"Nemal som aparát, nemal som žiadne fotky, len som bol zvedavý, ako tá škola vyzerá. A zrazu dostanem list, že som prijatý. Hneď som panikáril," spomína umelec, ktorý počas svojej kariéry vystavoval po celom svete.
Ženy nemusia byť dvakrát lepšie ako muži, aby sa niekam dostali
Prvá feministická organizácia Aspekt vznikla na Slovensku už v roku 1993. Jej vznik sprevádzali odmietavé reakcie, na ktoré téma naráža dodnes.
"Nechceli sme byť niečie asistentky. Chceli sme mať veci v rukách, mať za ne zodpovednosť a robiť si ich samy," opisuje motiváciu vzniku Aspektu spoluzakladateľka organizácie Jana Cviková.
S kolegyňami vtedy otvárala témy ako násilie na ženách či obmedzovanie interrupcií.
Keď otca zavreli tajní policajti, neplakali sme doma do vankúša
K odpočúvaciemu zariadeniu, iba tomu jednému, o ktorom vedeli, sa postavili dve dievčatá a začali recitovať básničku. Ich rodičia sa tak poistili proti tomu, že by niektoré rozhovory odpočúvala tajná polícia.
To je jeden z príbehov epidemiologičky Alexandry Bražinovej. Pre denník SME hovorila o svojom detstve dcéry disidenta a psychologičky, o trápení z rozdelenia Československa ale aj o duševnom zdraví, ktorému sa venuje, keď zrovna nerieši pandémiu Covidu-19.
Dnes už viem, že byť lesbou je to najlepšie vo mne. Je to láska
"Či je tu je viac neprajných a nenávistných postojov k iným ľuďom, ako je mužská, biela, heterosexuálna, katolícka väčšina? Neviem to s istotou, ale zdá sa mi, že áno – zvlášť, keď sa lepšie prizrieme na výsledky volieb," porovnáva Hana Fábry stav spoločnosti dnes a pred tridsiatimi rokmi.
Približne toľko sa, ako jedna zo služobne najstarších, venuje aktivizmu za práva LGBT+ ľudí na Slovensku. Ako hovorí, na začiatku bolo pár riadkov o chorej a nenormálnej príťažlivosti ženy k žene.
"Keď som si v 80. rokoch začala uvedomovať, kto som, tak som si v slovníku cudzích slov nalistovala heslo lesba. Vo veku, v ktorom ešte nemáte žiadne ľúbostné alebo sexuálne skúsenosti, iba si uvedomujete, že je niečo inak, celkom určite nechcete byť 'chorá a nenormálna'," hovorí o počiatkoch svojej cesty.
Dodnes ju vraj k boju za práva teplej komunity, ako ju sama nazýva, poháňa hnev a pocit poníženia. Nebojí sa preto ostro vyjadrovať svoje názory na utláčajúce skupiny vrátane katolíckej cirkvi.
Politici sú rovnakí, zmenil sa dosah propagandy
Psychiater Jozef Hašto ešte ako študent medicíny videl miznúť pedagógov, po revolúcii sa neúspešne pokúsil o reformu psychiatrie a počas vlády Smeru zažil šikanovanie po tom, ako sa zastal maďarskej študentky Hedvigy Malinovej.
V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, ako vnímal nástup Igora Matoviča a či sa zmenil narcizmus v politike.
Nemáme historickú pamäť. Aj v Česku sú antivaxeri, ale pri Putinovi nezaváhali
Slovensko si prechádza búrlivou etapu, ktorá môže vyústiť do "veľmi zlého obdobia", hodnotí bývalý disident a novinár Martin M. Šimečka.
"Silno pripúšťam, že bude vláda fašistov so Smerom a Hlasom. To dokonca považujem za najpravdepodobnejší variant," predpovedá komentátor Denníka N a bývalý šéfredaktor SME.
Či je príbeh Slovenska úspešný, sa bude dať podľa neho povedať niekedy v roku 2050. Závisieť to bude aj od toho, či medzi ľuďmi tak, ako aj v minulosti prevládne opäť ľahostajnosť.
"Zatiaľ nevieme, čo v tejto chvíli prevažuje. Či tendencia spoločnosti k autoritatívnemu štátu alebo či si demokraciu dokážeme ubrániť," vraví Šimečka.
Rozhovory ZKH
- Vydavateľ a zakladateľ denníka SME Alexej Fulmek: Ježík by bol veľmi hrdý na to, kam sme to dotiahli z takých malých novín
- Poslanec Michal Šipoš: Ak väčšina nebude chcieť Matoviča za predsedu, nebude sa nasilu snažiť zvrátiť to
- Šéfredaktor týždenníku Respekt Erik Tabery: Forma Babišových prejavov je veľmi podobná Ducemu
Podcasty SME
- Vizita: Martina Kozovská: Amyotrofická laterálna skleróza uväzní človeka vo vlastnom tele. Liek stále neexistuje
- My sa vám ozveme: Veronika Vašinová s deformáciou končatín: V banke boli šokovaní, že mám vysokú školu
- Ľudskosť: Zuzana Juráneková z IPčka: Tínedžerov najčastejšie trápi osamelosť
