Výbor neprijal k Ficovej kandidatúre žiadne stanovisko (minúta po minúte)

Výbor sa v prípade Fica nedohodol.

>>>Všetky informácie o Ústavnom súde, o čom rozhoduje a kandidátoch<<<

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov sme sledovali minútu po minúte:

00:18 Minútu po minúte sme ukončili, ďakujeme za pozornosť.

00:14 O Robertovi Ficovi bude parlament hlasovať tak, ako o ostatných kandidátoch. Nič na tom nemení ani fakt, že ústavnoprávny výbor nedokázal odhlasovať stanovisko, či Fico spĺňa alebo nespĺňa požadované kritériá. Kandidáti v ďalšom kole pred všetkými poslancami budú potrebovať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Prečítajte si tiež: Hlasovanie o Ficovi dopadlo patom. Rozhodnúť môže Danko

Keďže Fico aj Peter Kresák sľúbili, že sa na hlasovaní nezúčastnia, na posunutie do finálnej osemnástky by malo kandidátom stačiť 75 hlasov.

Opoziční poslanci ešte pred hlasovaním prízvukovali, že teraz hlasujú o tom, či kandidát spĺňa alebo nespĺňa podmienky a nie o tom, či kandidáta považujú za vhodného budúceho ústavného sudcu.

00:03 Hlasuje sa o tom, že Fico nespĺňa podmienky, výsledok je rovnaký. Výbor neprijal žiaden návrh, znamená to, že Národnej rade výbor poskytne výpis z tohto hlasovania. Fica ako kandidáta sa to nijako nedotkne.

00:01 Prichádza hlasovanie o Ficovi. Za to, že podmienky spĺňa, hlasuje šesť poslancov, proti taktiež šesť. Uznesenie o Ficovi teda poslanci neschválili.

23:59 Schlosár zahlasoval s opozíciou. Uznesenie o hlasovaní o všetkých kandidátoch naraz teda neprešlo. Bude sa preto hlasovať o každom kandidátovi osobitne. Fico ide siedmy v poradí.

23:56 Napriek tomu, ako dlho poslanci rozoberajú, prečo Fico spĺňa alebo nespĺňa požiadavky, bude mnohé závisieť od Rastislava Schlosára z ĽSNS, ktorý zatiaľ ticho sedí. Poslanci začínajú hlasovanie.

23:48 K argumentácii, prečo Fico nespĺňa podmienky na ústavného sudcu sa pridal aj Alojz Baránik. Slovo si zobral Róbert Madej, spochybňuje aj kvalifikáciu niektorých ďalších kandidátov a zastáva sa Roberta Fica. Hovorí, že napríklad pôsobil v Stredisku na ochranu obetí trestných činov, čo taktiež ráta ako prax v právnej oblasti. Ondrej Dostál sa začína opakovať. Do podrobností opätovne vysvetľuje dôvody, pre ktoré nepovažuje Roberta Fica za kvalifikovaného kandidáta.

23:39 Ondrej Dostál opätovne obšírne zopakoval, prečo Robert Fico nespĺňa požiadavku 15 ročnej praxe v právnickom povolaní. Pridáva sa k nemu aj Miroslav Beblavý.

23:34 Martin Nemky zo Smeru a Ladislav Andreánsky sa opätovne išli radiť za dvere, napriek tomu, že Ondrej Dostál teraz argumentuje, prečo Robert Fico nemá dostatočne dlhú prax.

23:26 Rozprava pokračuje. Jozef Ježík ako spravodajca trvá na tom, aby poslanci hlasovali o všetkých štyridsiatich kandidátoch naraz. S tým opozícia určite nebude súhlasiť.

Madej vraví, že ak to tak nepôjde, budú musieť hlasovať o každom kandidátovi zvlášť. To sa nepáči Beblavému, ktorý sa odvoláva na zásadu hospodárnosti. Podľa Beblavého by sa malo zvlášť hlasovať iba o kandidátoch, pri ktorých sú pochybnosti, či splnili stanovené podmienky.

23:20 Napriek tomu, že Róbert Madej ohlásil prestávku do 23:00, ani o 23:20 sa stále nič nedeje. Koaliční poslanci sa stále radia o ďalšom postupe za zatvorenými dverami, tí opoziční sa už posadili na svoje miesta a čakajú.

22:55 Poslanci sa rozdelili na dve skupiny. Päť reprezentantov opozície sa radí aj s Luciou Žitňanskou, zástupcovia koalície odišli do vedľajšej miestnosti. Jediný Rastislav Schlosár z ĽSNS sedí na stoličke sám a s nikým sa nerozpráva.

22:49 Rozprava je prerušená do 23:00, členovia výboru sa musia poradiť.

22:43 Miroslav Beblavý uvádza, že Robert Fico nespĺňa podmienky na to, aby sa stal ústavným sudcom. Navrhuje, aby sa o ňom hlasovalo zvlášť. Róbert Madej to zaznamenáva, Ondrej Dostál sa vehementne hlásil, dostal slovo až po chvíli. Navrhuje, aby poslanci hlasovali o každom kandidátovi zvlášť.

22:37 Stanislav Gaňa z Kancelárie prezidenta drží poslancom prsty, aby vybrali kvalitných 18 kandidátov, z ktorých bude prezident Andrej Kiska menovať deväť ústavných sudcov. Dúfa, že sa nebudú musieť v tejto zostave stretnúť opäť o dva mesiace. Naráža tým na špekulácie o možných obštrukciách, ktorými by sa Smer mohol snažiť pri výbere ústavných sudcov obísť Kisku.

22:35 Róbert Madej otvára rozpravu.

21:44 Pred výbor predstúpil posledný kandidát Martin Vernarský.

Vernarský je externý poradca na Ústavnom súde a docent správneho práva na Katedre verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ako kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR ho navrhla Právnická fakulta UPJŠ, ale aj predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.

Poslanec Ľuboš Martinák sa v piatok ozval s otázkou pravdepodobne prvýkrát. Urobil tak pätnásť minút po desiatej večer a spýtal sa, ako by Vernarský zvýšil dôveryhodnosť Ústavného súdu.

Posledný kandidát na ústavného sudcu napriek pokročilej hodine pôsobí sviežo a živo s poslancami komunikuje. Rozoberajú veľmi špecifické témy, zamerané najmä na komunálne problémy.

Vernarský patrí medzi kandidátov, ktorí sa pomerne otvorene vyjadrujú aj k téme adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Hovorí, že Ústava niečo také - ako sú registrované partnerstvá - nezakazuje a na tému adopcií by si rád vypočul odborný názor, do akej miery môže prostredie formovať vyrastajúce dieťa.

Róbert Madej pôsobí nervózne. Neustále obchádza členov výboru, ktorí reprezentujú koalíciu a niečo spolu rozoberajú. Blíži sa rozprava výboru, nateraz nie je isté, či bude verejná. Očakáva sa, že diskusia sa bude týkať najmä 15 ročnej právnickej praxe Roberta Fica. Alojz Baránik však má problém aj s Evou Fulcovou, ktorá sa na verejnom vypočutí nezúčastnila, ospravedlnila sa pre práceneschopnosť.

Ján Marosz sa Vernarského pýta na Tichú Noc, keďže Vernarského záľubou je hra na organe. Tichá noc je totiž v spevníku označená číslom 88, Marosza zaujímal Vernarského postoj k tejto číselnej symbolike, ktorá v neonacistickom prostredí symbolizuje skratku slov "Heil Hitler". Vernarský sa na to však nechytil.

To je zároveň koniec vypočúvania. Róbert Madej otvára rozpravu. Toto je dôležitý bod dnešného programu schôdze ústavnoprávneho výboru.

20:57 Pre Kollára to bol dnes zároveň koniec na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Rozlúčil sa s ostatnými kolegami.

"Doma mi plačú deti," zdôvodnil so smiechom, prečo nezostane na vypočúvanie posledných dvoch kandidátov.

20:51 Vypočúvanie pokračuje, výbor privítal Michala Trubana.

Trubana nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a tiež Slovenská advokátska komora.

Michal Truban sa snažil predstaviť len v rýchlosti, sám povedal, že vzhľadom na pokročilý čas chce vypočúvanie urýchliť. Po necelých desiatich minútach priši na rad otázky. Marián Giba sa pýtal, či Truban niekedy v živote prijal rozhodnutie, ktoré bolo právne v poriadku, no vnútorne z neho nemal dobrý pocit?

V odpovedi Truban použil prúd slov, ktoré však ani náznakom nesmerujú k podstate otázky. Reagoval na ňu len filozofickými kľučkami.

Alojz Baránik sa Trubana pýta na jeho súd s denníkom SME. Sudca noviny žaloval pred vyše desiatimi rokmi za to, že napísali o tom, že bol zadarmo na poľovačke u regionálneho politika. Truban vyhral a denník sa musel tri razy na titulke ospravedlniť. No v roku 2016 Ústavný súd označil toto rozhodnutie za protiústavné a konštatoval, že aj sudca musí zniesť kritiku a kontrolu verejnosti.

"S rozhodnutím Ústavného súdu som sa nestotožnil a považujem ho za bezprecedentné," tvrdí Truban. Hovorí, že redaktor SME, ktorý túto vec pokrýval a nepostupoval v súlade so zásadou zdržanlivosti a uviedol aj nepravdivé skutočnosti.

Ján Marosz sa Trubana pýta, či bol členom komunistickej strany alebo ŠtB a chce vedieť, ako by zlepšil postavenie bežného človeka v konaní pred Ústavným súdom.

"Bol som členom komunistickej strany až do momentu, keď vyvstala požiadavka, že prokurátori musia byť nestranní," odpovedá Truban s tým, že s ŠtB nespolupracoval.

Hovorí, že Ústavný súd je veľmi zaťažený a obmedzil by jeho pôsobnosť k volebným veciam.

Traja poslanci tento raz položili len veľmi obyčajné otázky, na ktoré zrejme z Trubanovej strany nepríde nijaká prekvapivá odpoveď. Postupne sa ale aktivizuje Róbert Madej, ktorý obchádza členov výboru zo Smeru a ukazuje im nejaké zopnuté papiere. Z miesta pre médiá sa však nedá určiť, či ide o novinové články, ktoré doručil Robert Fico.

Ján Marosz sa pýta na chabé zverejňovanie informácií Špecializovaným trestným súdom aj v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Truban vysvetľuje, prečo súd nemôže informácie zverejniť. Je to argumentačný spor, ktorý by sa dal viesť aj do rána. Poslanci však nevyzerajú, že by na to mali chuť.

Aj Ondrej Dostál vzdal diskusiu o tom, či je 150 tisíc eur primeraná suma ako odškodnenie za ujmu spôsobenú článkom v novinách.

20:04 Pred výbor predstúpil Marek Tomašovič.

Tomašoviča by na Ústavnom súde rada videla Právnická fakulta Univerzity Komenského a Slovenská komora exekútorov.

Tomašovič sa snaží logicky radiť odpovede na otázky, ktoré dostal. Začína lekciou Rastislavovi Schlosárovi z oblasti medzinárodného práva a štátnej suverenity. Smolu má v tom, že ho počúva len sedem ľudí, z toho z výboru je len šesť z trinástich členov. Spoza dverí, za ktoré sa odchádzajú členovia výboru, sa ozval výbuch smiechu.

Pri odpovediach na otázky pôsobí Tomašovič veľmi presvedčivo. Vyjadruje sa k eutanáziám či registrovaným partnerstvám, hovorí, že podľa neho by mala byť úprava partnerstiev právne zakotvená. Odôvodňuje to tým, že je to preto, aby o takýchto veciach rozhodoval parlament, nie Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Vysvetľuje aj pozadie Istanbulského dohovoru. Vraví, že aj slovenské právo pozná diskrimináciu na základe rodu, pri rozoberaní takzvanej "gender ideológie" ide hlbšie, polemizuje a spomína rôzne názory. Hovorí, že kritika Istanbulského dohovoru vychádza z toho, že mu ľudia nerozumejú.

Róbert Madej hovorí, že Tomašovičove názory sú zaujímavé, najmä ich zdôvodnenie, aj keď sú trochu liberálnejšie. Pýta sa ho na sudcovský aktivizmus, v prípade, že by sa sudcom Ústavného súdu stal.

Tomašovič odpovede začína zarámcovaním alebo definíciou problému. S tým, aby sa vyjadrovali k veci, mali problém mnohí jeho predchodcovia. Smerom k Madejovej otázke hovorí, že právomoc Ústavného súdu pri rušení ústavného zákona je nejasná. Navrhuje aj riešenie, myslí si, že by Ústavný súd mohol zrušiť ústavný zákon na niekoho návrh.

Alojz Baránik sa pýta, či by sa nemalo zmeniť postavenie prokuratúry v rámci slovenského právneho poriadku. Tomašovič vysvetľuje, že v Európe neexistuje konsenzus v rámci postavenia prokurátora. Za pozitívum slovenského modelu považuje fakt, že prokuratúra nie je naviazaná na ministerstvo spravodlivosti. Hovorí, že by to sme to na Slovensku nemuseli zvládnuť.

Boris Kollár sa pýta na to, kde všade platí výroková imunita poslancov. Ak malo ísť o pokus o chyták, nevyšiel, Tomašovič sa nenechal rozhodiť.

20:00 Členovia výboru Martin Nemky a Ľuboš Martinák sú už značne znudení. Nemky si nešťastne opiera hlavu o dlaň a kontroluje telefón, s Martinákom si potichu vymenili pár slov a útrpne pokrútili hlavami.

19:10 Výbor privítal Danielu Švecovú.

Švecová je známa ako kritička Štefana Harabina, ktorá na neho podáva disciplinárne návrhy.

Pod jej nomináciu sa podpísala Notárska komora, Slovenská advokátska komora, predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková, Právnická fakulta Univerzity Komenského, rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský a Právnická fakulta Trnavskej univerzity.

Úvodný prejav Daniely Švecovej bol razantný, vecný a krátky. Marián Giba, ktorý už stihol poutierať svoj rozliaty čaj, sa jej pýta, či sa ju snažil počas jej kariéry niekto ovplyvniť alebo podplatiť. Je to zvyčajná otázka. Alojz Baránik sa jej pýta na ďalšieho kandidáta na post ústavného sudca Juraja Sopoligu, konkrétne by Baránik chcel vedieť, čomu sa Sopoliga teraz venuje. Ťažko odhadnúť, ako mu má táto otázka pomôcť zistiť, či je Švecová vhodná kandidátka.

Švecová tvrdí, že za 45 rokov jej praxe sa na ňu neobrátil nikto, kto by od nej niečo žiadal. Hovorí, že počas celého života rozhodovala výhradne podľa zákona.

"Neviem o akú výmenu stoličiek by sa malo jednať," reaguje Švecová na otázku, či neexistuje dohoda, že súčasná predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, sa stane predsedníčkou Najvyššieho súdu, ktorý od októbra 2014 riadi práve Švecová.

Takmer po každej odpovedi sa Daniela Švecová pýta, či stačí odpoveď v rozsahu, v akom ju poskytla.

Miroslav Beblavý sa zaujíma, prečo Švecová začala proti Štefanovi Harabinovi otvorene vystupovať až potom, ako sa stala predsedníčkou Najvyššieho súdu. Ďalej sa jej členovia pýtajú na hodnotenie jej kariéry na Najvyššom súde a chcú vedieť, čo by zmenila, aby bolo jednoduchšie domôcť sa spravodlivosti.

"Ako predsedníčka Najvyššieho súdu som podala viacero disciplinárnych návrhov, nielen na jedného sudcu," hovorí Švecová s tým, že Harabina nechce menovať. Vysvetľuje, že predsedovi Najvyššieho súdu prislúcha možnosť podať disciplinárny návrh a hovorí, že justícia sama musí bojovať o samoočistenie. Registruje, že sudcovia majú zlú povesť.

Svoje postavenie na Najvyššom súde Švecová opisuje tým, že keď nastúpila na Najvyšší súd, boli tam sudcovia rozdelení na dva tábory. "Necítim sa byť ani v jednom," hovorí a dodáva, že sa snaží pomery vylepšovať.

Keď sa Jána Marosza pýtala, aby jej zopakoval otázku, zaskočila ho nepripraveného. Rýchlo sa však zorientoval a opätovne ju vyzval, aby mu opísala, čoby zlepšila na Ústavnom súde. Pri tejto otázke Švecová nič prevratné nevymyslela.

Ondrej Dostál sa pýta na sudcu Branislava Krála, ktorý predbežným opatrením zakázal vydanie knihy Toma Nicholsona Gorila a taktiež prikázal prezidentovi Michalovi Kováčovi ospravedlniť sa Ivanovi Lexovi za výroky, že stojí za zavlečením jeho syna do Rakúska. Mal taktiež zaplatiť pokutu viac ako 3000 eur. Švecová ho napriek týmto sporným rozhodnutiam navrhla zaradiť na Najvyšší súd.

"Ja som ho nenavrhla preložiť, to je len dočasné pridelenie," vysvetľuje Švecová. Navrhla to preto, aby pomohol občianskoprávnemu kolégiu. Hovorí, že sa týmto spôsobom môžu pohnúť dopredu. Dodáva, že proces dočasného pridelenia ani nie je ešte dokončený. Vysvetľuje, že Krála pred tým nepoznala a nevie, čo napísal do zdôvodnení svojich rozhodnutí.

Boris Kollár sa Švecovej pýta, či môže Ústavný súd zrušiť ústavný zákon, je to opätovný návrat ku kauze českého Ústavného súdu, ktorý zrušil ústavný zákon o predčasných voľbách.

"Myslím si, že Ústavný súd nemôže zrušiť ústavný zákon," znie strohá Švecovej odpoveď.

19:10 Marián Giba, zástupca prezidentskej kancelárie, už po druhý raz počas troch dní rozlial nápoj, ktorý dostal od čašníka na občerstvenie.

18:26 Pred výbor predstúpil kandidát Ján Štiavnický.

Na Ústavnom súde pracuje ako poradca. Za kandidáta na post sudcu ÚS ho navrhli ombudsmanka Mária Patakyová a Právnická fakulta Trnavskej Univerzity v Trnave.

Ďalej Štiavnický uviedol, že dôležitá je podľa neho čitateľnosť moci.

Štiavnický reagoval aj na otázku, ktorá sa týkala nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorého odmietol vymenovať bývalý prezident Ivan Gašparovič, hoci Čentéša zvolil parlament.

Podľa Štiavnického mal vzniknúť opätovný výklad a nemalo dôjsť k ústavnej sťažnosti. "Ďalším výkladom sa malo dôjsť k tomu, či ho prezident mohol odmietnuť. Ale tým, že docenta Čentéša navrhla Národná rada a odmietol ho prezident, ten spor mal prebiehať na osi Národnej rady, ktorá mala hájiť svojho kandidáta. Mal sa otvoriť koncept ústavnej spolupráce, čiže dovtedy bude Národná rada ponúkať svojich kandidátov, dovtedy bude rokovať s prezidentom, kým sa nezhodnú," uviedol s tým, že by to bolo oveľa demokratickejšie a transparentnejšie.

Štiavnický tiež uviedol, že súhlasí so zrušením Mečiarových amnestií tak, ako je to naformulované v rozhodnutí ústavného súdu.

"Určite mám veľa chýb, ale nechýba mi zanietenosť a cit pre ľudskú dôstojnosť. Ľudské práva nie sú slabošské, sú frajerské," vyhlásil pred výborom Štiavnický.

17:28 Vypočúvanie pokračuje, výbor privítal Roberta Šorla.

Pod jeho kandidatúru na post ústavného sudcu sa podpísali piati členovia Súdnej rady, Právnická fakulta Trnavskej univerzity a Slovenská advokátska komora, ktorým Šorl v úvode svojho prejavu poďakoval.

Šorl vo svojom úvodnom slove načrtol aj kritiku súčasného prístupu k rozhodovaniu súdov na Slovensku. "Málo pracujeme so súdnymi rozhodnutiami. Málo ich kritizujeme a dogmatizujeme ich. Kým vytvoríme správnu odpoveď, trvá to pomerne dlho," vyhlásil.

Bola to ťažká kauza, obvinení boli zo zahraničia. Pre mňa to je súdne rozhodnutie, do ktorého správnosti ako predseda sporu zasahovať nemôžem. Nebol som z toho nadšený, prišla mediána kritika.

Robert Šorl o väzbe pre aktivistov Greenpeace

Šorl je v súčasnosti predsedom Okresného súdu v Prievidzi. Práve tento súd poslal koncom minulého roka do väzby 12 aktivistov Greenpeace za protestnú akciu - pri ktorej vyliezli na ťažobnú vežu hornonitrianskych baní.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár o niekoľko dní prikázal aktivistov prepustiť.

"Bola to ťažká kauza, obvinení boli zo zahraničia. Pre mňa to je súdne rozhodnutie, do ktorého správnosti ako predseda sporu zasahovať nemôžem. Nebol som z toho nadšený, prišla mediána kritika," povedal. Či sa to dalo riešiť náramkami, Šorl nevedel, no pripustil, že to možné bolo.

K tradičnej otázke o registrovaných partnerstvách dodal, že by to nebolo v rozpore s ústavou a ani jeho názorom. "Aj homosexuáli majú právo na budovanie svojho šťastia," povedal. Doplnil, že tým myslí veci ako dedenie, spoluvlastníctvo či prístup k zdravotnej dokumentácii a podobne. Pri adopciách detí homosexuálmi pármi je podľa neho prvoradé právo dieťaťa, pričom si nevie predstaviť, že by žilo v inej rodine ako tvorenej matkou a otcom.

17:25 Róbert Madej po prestávke uviedol, že Fico poobede doručil výboru sľúbené materiály, ktoré majú dokazovať, že má dostatok právnej praxe. Tú potrebuje v rozsahu pätnásť rokov. Podľa Ondreja Dostála mu chýba asi rok a pol.

"Toto začína byť nedôstojné," reagoval Dostál. K materiálom sa chcel vyjadriť obšírnejšie, no Madej mu zobral slovo. Vysvetlil to tým, že rozprava ku všetkým kandidátom a tomu, či spĺňajú podmienky, bude až po vypočutí všetkých štyridsiatich.

16:39 Nasleduje prestávka, po ktorej bude výbor vypočúvať zvyšných šiestich kandidátov.

15:11 Pred výbor predstúpil Ján Šikuta.

Nominovali ho Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a ombudsmanka Mária Patakyová.

Patakyová pri výbere kandidátov komunikovala s tretím sektorom, pričom Šikutu jej navrhla organizácia Transparency International Slovensko.

Šikuta pri odpovedi k prieťahom na súdoch použil tradičný argument sudcov, že štát by im mal zabezpečiť v provom rade dobré podmienky na rozhodovanie. Zároveň však pripustil aj osobnú zodpovednosť sudcu za to, že nekoná či koná pomaly. To však podľa neho musí byť dokázateľné. Na Európskom súde pre ľudské práva, kde pôsobil jedenásť rokov, sa podľa neho priznávajú pomerne často niekoľkotisícové odškodnenia, ktoré musí vyplatiť štát za prieťahy.

Alojza Baránika opätovne zaujímalo rozhodnutie Najvyššieho súdu o zákaze kumulácie dovolacích dôvodov.

Šikuta poukázal, že tento zákaz platil približne rok a nebol s tým problém. Až následne ho Ústavný súd zrušil, hoci dovtedy jeho jednotlivé senáty nevideli v zákaze problém. "To sa stáva. Sú to právne názory, za ktoré nemožno sankcionovať členov senátu," povedal Šikuta.

Šikuta hovoril aj o tom, že povinné kvóty na prerozdelenie utečencov v Európe nie sú najlepšou cestou. Zároveň podľa neho platí, že nemôžu ísť všetci do troch krajín.

"EÚ a UNHCR hľadajú možnosť, ako to vyriešiť, aby sa bremeno rozdelilo. Aj na Slovensku sú a boli utečenci, je tu aj utečenecký tábor. Ale vo väčšine prípadov sa stáva, že utečenci zo Slovenska utekajú ďalej. Je to proces, ktorý nekončí," povedal. Dodal, že s utečencami robil desať rokov a vie, o čom hovorí.

K Schlosárovým otázkam o registrovaných partnerstvách či adopciách Šikuta uviedol, že tieto otázky závisia skôr od poslancov, keďže práve oni by ich museli najprv položiť. "Musela by byť spoločenská objednávka, že je to potrebné. Potom by vznikla nejaká právna úprava," povedal. Na Slovensku to však podľa neho v najbližšej dobe nehrozí.

Spoločnosť podľa Aojza Baránika stále traumatizuje kauza Cervanová, pričom Šikuta bol sudcom spravodajcom, keď sa spor riešil na Európskom súde pre ľudské práva. Baránik sa ho spýtal, či vtedy zahraničným sudcom dostatočne opísal, v akých podmienkach a za akých okolností a zvláštností sa na Slovensku vyšetroval prípad.

"Ten prípad si dobre pamätám, pretože keď som bol študentom Právnickej fakulty, chodili sme na pojednávania," povedal Šikuta s tým, že už vtedy si všímal množstvo zvláštnych vecí okolo prípadu, ktorý sa vyšetroval za socializmu. Dodal, že ako sudca spravodajca podal všetky dostupné informácie a ani nerozhodoval sám o prípade. Bránikovi pripomenul, že po páde socializmu sa vyšetrovanie prípadu opäť otvorilo. Na súde preto nezistili nejaké porušenia zákonov či práv odsúdených, čiže že slovenské súdy postupovali správne.

14:34 Šiestym kandidátom v poradí je Ľuboš Szigeti.

Nominovala ho Slovenská komora exekútorov.

Šiesty kandidát má slabší rozbeh, tradične prechádza svoj profesijný životopis. V profile, ktorý pre SME vypracovalo Transparency, kritizovalo viaceré Szigetiho preklepy v dokumentoch sprevádzajúcich prihlášku. Tie isté chyby Szigeti opakuje aj pri čítaní pred členmi výboru, očividne si veľa námahy s prípravou pred svojím vystúpením nedal.

Z poslancov, ktorí nie sú členmi ústavnoprávneho výboru, sa dnes už neunúval prísť nikto s výnimkou exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej.

Szigeti už odpovedá na otázky, hovorí, že sa nestretol s tým, že by si u neho niekto niekedy chcel niečo vybaviť či ho korumpovať. Opisuje aj svoje kontakty a na príkladoch ilustruje, ako si človek má dávať pozor na to, aby nebol vystavený riziku korupcie.

Szigetiho sa nikto ani nič poriadne nepýta. Zrejme aj poslanci už toho majú dosť a potrebovali by pauzu. Podľa harmonogramu by však mal nasledovať ešte jeden kandidát.

Sledujeme zatiaľ jednoznačne najmenej zaujímavé vystúpenie kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Szigeti síce na otázky poslancov odpovedá obšírne, ale nezdá sa, že by jeho odpovede niekoho zaujali. Peter Straka pred ním mal u členov výboru omnoho lepšiu odozvu.

Ján Marosz sa ešte Szigetiho ako príslušníka národnostnej menšiny pýta na jeho názor na úpravu práv menšín na Slovensku. Ani táto otázka Szigetiho z letargie nevytŕha.

13:34 Ako piaty kandidát pred výbor predstupuje Peter Straka.

Petra Straku nominovala Právnická fakulta Trnavskej univerzity.

Najskôr pôsobil ako sudca na prešovskom okresnom súde. Od roku 1997 predsedal senátu odvolacieho súdu na Krajskom súde v Prešove a pôsobil externe aj ako pedagóg na Justičnej akadémii.

Straka začína tradičným opisom svojich skúseností a pracovných úspechov. Vystúpenie sa snaží oživiť príkladmi z praxe, podľa ktorých je ochrana slabších veľmi dôležitá.

Strakov hlasový prejav nápadne pripomína exministra školstva Petra Plavčana.

Na rozdiel od Juraja Sopoligu je Peter Straka pri svojom predstavení stručný, jasný a hovorí po celý čas k veci. Nasledujú otázky z Kancelárie prezidenta a od členov výboru.

Pýtajú sa ho, či má skúsenosti s pokusmi o korupciu, ale aj čo hovorí na slobodu prejavu v súvislosti so šírením fake news na sociálnych sieťach.

Vždy som mal dobrý pocit, keď v rozprávkach zvíťazilo dobro nad zlom.

Peter Straka

Straka hovorí, že vzhľadom na jeho povesť si nevie predstaviť, že by niekto u neho šiel niečo vybavovať. Kritizuje nedostatočnú komunikáciu zo strany ústavného, ale aj Najvyššieho súdu. Téma ohľadom ochrany slabších ho očividne zaujíma, rozpráva o nej veľmi obšírne.

Poslanec kotlebovej ĽSNS Rastislav Schlosár musí byť sklamaný, nedarí sa mu totiž nájsť kandidátov, ktorí by pripustili, že EÚ protiústavne zasahuje do štátnej suverenity Slovenska. (Schlosár sa pýta na článok 7 prvej hlavy Ústavy, ktorý hovorí o prednosti medzinárodných zmlúv a práva EÚ pred slovenských právnym poriadkom.)

Peter Straka mu, ako veľa kandidátov pred ním, vysvetľuje, že EÚ je pre Slovensko veľmi užitočná. Poučuje ho taktiež o tom, že z právneho hľadiska je to, čo sa pýta, nezmysel.

"Vždy som mal dobrý pocit, keď v rozprávkach zvíťazilo dobro nad zlom," hovorí Straka. Pobavil tým členov ústavnoprávneho výboru, odpovedal tým na otázku o jeho vzťahu k spravodlivosti.

13:32 Dve hodiny sedí pred členmi ústavnoprávneho výboru Juraj Sopoliga. Ondrej Dostál ho na záver požiadal, aby vysvetlil svoj vzťah ku Komunistickej strane Československa. Mala by to byť však posledná otázka a odpoveď, Sopoliga nič nové nehovorí.

13:29 Hovorí sa, ze každý problém sa dá vyriešiť lepiacou páskou. Platí to aj v prípade televíznej obrazovky na chodbe.

13:08 Juraj Sopoliga je zatiaľ jednoznačným rekordérom medzi vypočúvanými kandidátmi - pred výborom sedí už viac ako jeden a pol hodinu. Je to zatiaľ najdlhší výsluch kandidáta. Členovia výboru vyzerajú, že toho už majú dosť.

11:33 Vypočúvanie pokračuje štvrtým kandidátom, predstupuje Juraj Sopoliga.

Sopoligu ako svojho jediného kandidáta navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Na otázky médií prečo si ho Čižnár vybral, prokurátor doteraz neodpovedal.

Sopoliga už v úvodnom slove skonštatoval, že prezident Andrej Kiska porušil jeho práva, keď ho pred časom odmietol vymenovať za sudcu Ústavného súdu. Odvolal sa pri tom na rozhodnutie Ústavného súdu hovoriace o tom, že prezident musí menovať zo zvolených kandidátov a nemôže ich odmietať.

Následne skritizoval niektoré médiá, najmä denník SME. Prekážal mu jeho profil s názovom "Sopoliga spísal antichartu za Harabina", ktorý sa ho vraj dotkol a porušil jeho práva.

Vyhlásil, že to považuje za pokus vtiahnuť ho do politiky, lebo "všetci vieme, že pán doktor Harabin je jedným z kandidátov na prezidenta".

Dodal, že nebol spojencom Harabina, len obaja "napríklad sedeli v Súdnej rade."

O anticharte vyhlásil, že nikde v nej nepadlo slovo kritiky sudcov, ktorí sa v tom čase búrili proti praktikám Harabina. Naopak, podľa neho len vyzdvihovala viacero opatrení z čias Harabina, ktoré boli podľa pripojených sudcov prínosné.

Zatiaľ žiadny z kandidátov nemal taký dlhý a taký defenzívny prejav ako vy.

Miroslav Beblavý jurajovi Sopoligovi

Sopoliga v ďalších slovách prešiel k tomu, že v roku 2010 podal antidiskriminačnú žalobu pre menšie platy v porovnaní so sudcami na Špeciálnom súde. Zároveň vtedy predsedom súdov v Košickom kraji rozoslal list, v ktorom ich vyzval na podanie rovnakých žalôb a opisuje, ako ich majú vylepšiť, aby uspeli. Odškodnenie vyčíslil Sopoliga na takmer 125-tisíc eur.

"O tom verejnosti nikto nepovedal," povedal pri vysvetľovaní, ako k situácii došlo. Pôvodne pritom vraj len sudcom povedal, nech si podajú "určovaciu žalobu vo veci otázky platov" ak chcú. Keďže vzápätí došlo k zrušeniu Špeciálneho súdu, situácia sa zmenila.

Dotklo sa ho vraj označenie vtedajšieho poslanca Daniela Lipšica, ktorý vyhlásil, že diskriminačné žaloby sú "nezákonné a nemorálne" a podávajú ich "chamtiví a závistliví sudcovia". Podľa Sopoligu sa tým "začal pohon na sudcov".

"Podanie žaloby na súde je jedno zo základných práv, aby ste vôbec mohli realizovať dodržiavanie práv," zdôraznil Sopoliga. Poukázal na to, že základné práva sú neodňateľné, a preto sa aj on dožadoval lepšieho platu, ktorý mali aj sudcovia Špeciálneho súdu a podal žalobu.

Tvrdil, že súd nad Lipšicom napokon vyhral, hoci "denník SME nedávno napísal, že spor je ešte neukončený." Samotný Lipšic na Sopoligove slová reagoval s tým, že podal dovolanie a spor je momentálne na Najvyššom súde.

Po tom, čo Sopoliga asi pol hodinu reagoval a komentoval svoj profil v denníku SME, skonštatoval, že "ďalšie zverejnené informácie zo životopisu sú korektné".

Vzápätí mu do úvodného vystúpenia vstúpil šéf výboru Róbert Madej. "Novinové články nie sú súčasťou spisu, ktorý máme. Hoci netvrdím, že členovia výboru nečítajú články. Bola by ale dobrá vlastná prezentácia," pripomenul Madej Sopoligovi.

Ten skonštatoval, že musel veci uviesť na pravú mieru a nepovažuje za potrebné čítať svoj životopis.

"Zatiaľ žiadny z kandidátov nemal taký dlhý a taký defenzívny prejav ako vy. Chcem sa spýtať na dôvod," začal otázky poslancov na Sopoligu poslanec Miroslav Beblavý.

"Nezdá sa mi, že som bol defenzívny, skôr ofenzívny. Sú rôzne aktivity rôznych politických strán," reagoval Sopoliga. Dodal, že považoval nevyhnuté na pôde ústavnoprávneho výboru povedať, z akcýh dôvodov postupujú sudcovia tak, ako postupujú.

Justíciu podľa neho môžu posudzovať len ľudia zvnútra a tí, ktorí majú osobnú skúsenosť, nie široká verejnsť.

11:07 Predstavovanie jednotlivých kandidátov na sudcov Ústavného súdu môžu v piatok sledovať Košičania naživo priamo na veľkoplošnej obrazovke na Hlavnej ulici.

Prečítajte si tiež: Vypočutie kandidátov prenášajú naživo v centre Košíc

Zorganizovala ho Iniciatíva Za slušné Slovensko. Na pódiu pri Dolnej bráne je ukončenie prenosu naplánované na 18.00.

Po vysielaní bude na tom istom mieste nasledovať symbolické zhromaždenie, na ktorom vystúpia zástupcovia iniciatívy.

Tí v pondelok vyzvali expremiéra Roberta Fica (Smer), aby sa vzdal kandidatúry na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

10:33 Vypočutie Procházku trvalo takmer hodinu. Ako tretí pred prichádza výbor Marián Sluk.

Navrhla ho Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Uviedol, že jeho odbornosť reprezentuje 23-ročná justičná prax.

Sluk, ktorý je sudcom Najvyššieho súdu hovorí, že sa rozhodol pomôcť svojej krajine, a preto sa hlási na Ústavný súd.

Poslanec SaS Alojz Baránik mu vzápätí vytkol rovnaké rozhodnutie ako vo štvrtok inej kandidátke, Soni Mesiarkinovej. Obaja totiž boli za niekdajším rozhodnutím Najvyššieho súdu o zákaze kumulácie dovolacích dôvodov na súdoch, čo neskôr zrušil Ústavný súd. Ten konštatoval, že v zákonoch nie je ani náznak, prečo by takýto zákaz mal platiť. Baránik už vo štvrtok pri Mesiarkinovej skonštatoval, že ju to diskvalifikuje z toho, aby sa stala ústavnou sudkyňou. Pri Slukovi to zopakoval.

Ten reagoval tým, že nebol autorom v zmysle, že by rozhodnutie písal. Pripustil však, že hlasovania sa zúčastnil a hlási sa k nemu.

"Tento problém sa mi bude psychicky pripomínať aj v ďalšom období. Stále," povedal Sluk. Doplnil, že s ostatnými sudcami sa len snažili urýchliť konania na súdoch. "Ak sa tento krok urobil, tak sa urobil s cieľom, aby boli mimoriadne dovolacie prostriedky výnimočné a aby vzniklo rozhodnutie čo najskôr," dodal

Poslanec Ondrej Dostál poukázal na to, že Sluk v roku 2014 patril medzi sudcov, ktorí sa podpísali pod kandidatúru Štefana Harabina na funkciu predsedu Najvyššieho súdu, pričom v tom čase už bol Harabin "veľmi dobre známy". Sluk to vysvetľoval slovami "bola to len súťaž".

K registrovaným partnerstvám či adopciám detí homosexuálmi povedal, že Slovensko je silne kresťanskou krajinou, hoci spoločnosť sa časom mení. Riešenie je podľa neho v počúvaní ľudí.

9:42 Po Pitoňákovej nasleduje Radoslav Procházka.

Bývalý poslanec, bývalý kandidát na prezidenta a zakladateľ a bývalý predseda strany Sieť.

Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol exminister kultúry a bývalý člen Smeru Marek Maďarič a tiež Slovenská advokátska komora.

Procházka hovorí o svojich začiatkoch súvisiacich s právom a o ľuďoch, ktorí ho zo začiatku viedli. Na úvod vyhlásil, že v motivačnom liste a životopise majú členovia výboru dosť materiálov, no aj tak ich chvíľu zdrží.

"Každý máme svoje určenie, svoju polohu, v ktorej dokážeme byť užitoční," vraví Procházka s tým, že pre neho vedenie politickej strany rozhodne určené nebolo.

"Nikdy som svoje postoje k ústavným a ľudským právam neprispôsoboval náladám, alebo nejakým požiadavkám, vždy som si povedal svoje," pokračuje ďalej Procházka.

Opisuje rôzne príklady z minulosti, na ktorých ilustruje svoju osobnostnú integritu, napríklad, keď sa postavil proti narýchlo pripravenej novele zákona za vlády Ivety Radičovej.

"Ak by som sa uchádzal o politický mandát, musel by som tejto téme priznať relevanciu. Ale ja sa uchádzam o pozíciu na Ústavnom súde. V mojom postoji k ústavnoprávnym témam som preukázal svoju integritu zotrvávať na názoroch, ktoré možno nie sú populárne," vraví Procházka.

Hovorí aj o tom, že Ústavný súd bude zrejme riešiť i otázky migrácie či kvality životného prostredia. Opäť tvrdí, že ako ústavný sudca má na to, aby rozhodoval dobre.

"Každé moje rozhodnutie sa bude opierať o aktuálny stav ústavy a medzinárodných zmlúv," uzatvoril svoje úvodné vystúpenie.

Po svojom úvode sa Procházka občerstvil. Ako prvý otázku kladie Róbert Madej a pýta sa ho na zrušenie ústavného zákona o predčasných voľbách.

Radoslava Procházku dobre poznám, preto som sa ho nemal čo spýtať, aby to zmenilo môj názor na neho, ako na možného ústavného sudcu.

Miroslav Beblavý

Marián Giba z Kancelárie prezidenta chce vedieť, ktorý svoj výsledok si cení najviac a ktoré svoje rozhodnutie by chcel zmeniť.

Ondrej Dostál sa pri oslovení Procházku slovami "pán docent" zasmial, hovorí, že sa poznajú 30 rokov. Pýta sa ho na eticko - filozofické dilemy.

"Za istých okolností je možné zrušiť zákon o predčasných voľbách," tvrdí Procházka, odvoláva sa aj na rozhodnutia európskeho súdu. Zdôrazňuje, že je to však absolútne výnimočný prípad, a tak by sa s tým malo aj nakladať.

Ide o jednu zo štandardných otázok, ktoré sa opakujú, súvisí s rozhodnutím českého ústavného súdu.

Pri najväčšom úspechu v oblasti ochrany práv a slobôd Procházka menuje dva príklady, pri ktorých pomohol rôznym ľuďom.

Na otázku o zmene rozhodnutia odpovedá vyhýbavo. Žartuje, cituje "orientálneho filozofa" Bruca Leeho (herca z akčných filmov). Citoval ho v angličtine, nebolo mu dobre rozumieť.

Na morálno-etické dilemy, ktoré predostrel Dostál, hovorí, že sa človek nedá hodnotiť podľa jedného výseku vo verejnom priestore. V podstate však povedal, že sa uchádza o robotu, o ktorej je presvedčený, že ju bude robiť dobre.

Alojz Baránik a Ján Marosz Procházku vôbec nešetrili. Marosz sa Procházku pýta na jeho vzťah k pravde a na to, či cíti spoluzodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza Slovensko po voľbách 2016.

Baránik sa Procházku spýtal, či je v jeho osobnosti niečo, čo ho robí nehodným funkcie ústavného sudcu? Dokázali by ste sklamať?

Procházka tvrdí, že sa k svojej politickej minulosti vyjadril jednoznačne a hovorí, že výbor by mal skúmať spôsobilosť vykonávať funkciu.

Pravda je podľa neho kľúčová hodnota pre každého človeka. Je to vraj základná hodnota. Nič viac nepovedal.

V mojom postoji k ústavnoprávnym témam som preukázal svoju integritu zotrvávať na názoroch, ktoré možno nie sú populárne. Vždy som si povedal svoje.

Radoslav Procházka, kandidát na ústavného sudcu

Za najzákladnejšiu etickú dilemu pre sudcu podľa Procházku môže byť pokušenie opraviť písané právo a ísť ponad literu práva. Hovorí, že pri ústavnom práve je to otvorenejšie a niekedy si normy pýtajú rozšírený výklad.

"Zároveň sa v tejto situácii vyžaduje pokora k povahe úradu. Úlohou sudcu nie je presadzovať vlastnú predstavu, čo by tam malo byť napísané, ale chrániť hodnoty, ktoré v ústave sú."

Procházka je pri vypočúvaní celkom živý. Zabudol odpovedať na otázku Alojza Baránika. Keď si to uvedomil, zvolal "jáááj" a teatrálne sa chytil za hlavu.

Procházka zostal uvoľnený aj keď mu po skončení vypočúvania cestu zatarasili novinári. Vyhlásil, že žiadnu politickú dohodu medzi bývalými partnermi z koalície nehľadal, taktiež odmietol, že by s Marekom Maďaričom zakladal politickú stranu. Práve exminister kultúry Maďarič Procházku za ústavného sudcu navrhol.

"S pánom Maďaričom si vykáme, ja som to sprocesoval cez svojho kamaráta a bývalého hovorcu ministra kultúry Jozefa Bednára," vysvetlil Procházka. Otázkam na politickú kariéru sa vyhol, svoje vypočúvanie považuje za férové.

"Radoslava Procházku dobre poznám, preto som sa ho nemal čo spýtať, aby to zmenilo môj názor na neho, ako na možného ústavného sudcu," hovorí Miroslav Beblavý, ktorý sa na kandidátke Procházkovej strany #Sieť dostal do parlamentu. O tom, ako budú poslanci združení v Beblavého strane Spolu hlasovať, sa dohodnú neskôr.

9:40 To, či Fico už dodal potrebné dokumenty, zaujímalo aj Dostála.

"Stoličiek ústavných sudcov je deväť, kandidátov štyridsať, ale rozumiem, že vás zaujíma len jedno meno," odpovedal Madej. "Keď niečo príde, budem vás informovať."

9:36 Robert Fico stále nedodal dokumenty, ktoré by preukazovali, že má potrebnú 15-ročnú prax v oblasti práva.

Nateraz zostáva nejasné, ako sa k tomu členovia výboru postavia. Budú sa musieť dohodnúť, či budú hlasovať o každom kandidátovi zvlášť, alebo v jednom uznesení parlamentu odporučia, ktorí kandidáti kritériá spĺňajú a ktorí nie.

9:12 Na úvod sa predstavuje Zuzana Pitoňáková.

Nominoval ju poslanec klubu Most-Híd a bývalý podpredseda strany Sieť Eduard Adamčík.

Sebaprezentácia Pitoňákovej trvala relatívne krátko, vo štvrtok sa niektorí kandidáti predstavovali aj viac ako dvadsať minút. Pitoňáková zdôraznila najmä to, že ju zaujíma ochrana ľudských práv.

Na tvárach členov výboru už zrána vidieť, že sú na vypočúvaní tretí deň. V miestnosti nie je ani Adamčík, ktorý Pitoňákovú navrhol.

Čašník priniesol členom výboru ranné espresso. Tradične nasledujú otázky členov výboru a zástupcov prezidentskej kancelárie.

Ján Marosz z OĽaNO sa Pitoňákovej pýta, či je členkou nejakej strany, Ondrej Dostál z klubu SaS ju vyzýva, aby detailnejšie popísala svoju odbornú činnosť.

Pitoňáková hovorí, že nie je členkou žiadnej politickej strany a s Eduardom Adamčíkom ju spája len "osobná skúsenosť". Bráni sa aj výčitkám Dostála, že nemá žiadnu publikačnú činnosť s odôvodnením, že sa venovala praxi.

9:06 Predseda Ústavnoprávneho výboru Robert Madej, ktorý zasadnutie moderuje, otvoril tretí deň vypočúvania kandidátov.

8:30 Ako prvá v piatok vystúpi kandidátka Zuzana Pitoňáková, po nej sa predstaví bývalý poslanec, kandidát na prezidenta a zakladateľ strany Sieť Radoslav Procházka.

Prečítajte si tiež: Kurilovskej sa pýtali na Kaliňáka, Kičuru na kauzu Bonul (minúta po minúte)

Spomedzi najznámejších kandidátov výbor v priebehu dňa vypočuje aj predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú.

8:20 Vypočúvanie kandidátov na sudcov Ústavného súdu pokračuje. V stredu a vo štvrtok Ústavnoprávny výbor vypočul už 27 kandidátov, v piatok by malo prísť na rad posledných trinásť.

Navrhnutý kandidát na sudcu Ústavného súdu sa v rozprave najskôr predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky.

Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát odpovedať na otázky poslancov či zástupcov prezidenta. Z celého zasadnutia výboru zabezpečuje Kancelária Národnej rady verejne dostupný audiovizuálny prenos.

Samotná voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi Národnej rady so začiatkom 29. januára.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štefánka by Pulitzer
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 597
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 18 821
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 7 746
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 048
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 799
  6. Štefánka by Pulitzer 5 336
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 319
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 3 560
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 508
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 960

Téma: Ústavný súd Slovenskej republiky


Článok je zaradený aj do ďalších tém Ústavní sudcovia

Hlavné správy zo Sme.sk

Píše Martin Kugla

Prezidentskú kampaň vyhrávajú extrémisti

Krajne pravicoví kandidáti majú v prieskumoch hrozivé výsledky.

Špeciálne Dobré ráno

Špeciálny podcast: Kuciak to nerobil pre peniaze, zarábať mohol lepšie

Čo sa za rok od vraždy zmenilo.

Neprehliadnite tiež

Advokátska komora zabezpečí aplikáciu novely napriek protiústavnosti

Komora pracuje aj na novom Vzdelávacom poriadku.

Ilustračné foto.
Ilustračná foto.

Na košickom sídlisku horel bar. Jeden hasič sa zranil

Zásah komplikovalo veterné počasie.