Majiteľky lesnej škôlky: Rozbiehať veci na Orave je ťažšie, za škôlku si nemôžeme pýtať 600 eur

Lesná škôlka Cestička v Oravskej Jasenici je ukrytá v lese tak, že ju na prvý raz minieme. Do toho vytrvalo prší. "Pravá Orava," smejú sa jej zakladateľky Mária Čierniková (31) a Alžbeta Drutarovská (30). My chodíme von za každého počasia, aj v mrazoch, dodajú.

Pri domčeku škôlky je veľká čerešňa a malé ihrisko, inak len tráva. Žiadny plot, ako býva okolo škôlok bežne. Fungujú tu značky na stromoch a dohoda s deťmi, vedia, pokiaľ môžu ísť. "Pravidlá máme. Lesná škôlka nie je anarchia, ako si niektorí myslia," hovoria zakladateľky Cestičky.

Neďaleko tečie potok. Inak vidno len kopce a husté lesy, dnes tak trochu tmavé, pokryté hmlou. "Blato, hlina a voda," je jasná odpoveď na to, čo deti baví najviac. "Z blata sú deti schopné urobiť všetko," zhodnú sa obe.

Cez školský rok sem prichádzajú deti do 8.30. Zvyčajne ich vozia mamy, nie je výnimkou, že tie sa s mladšími deťmi ešte zostávajú hrať vonku, kým staršie sa už zapoja do programu. Okolo Cestičky vznikla malá súdržná komunita. Všetky rodiny sa už poznajú.

Čierniková vyštudovala angličtinu a francúzštinu, letá trávila pri deťoch vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Írsku aj v USA, jeden semester vo Francúzsku. Pracovala v anglickej škôlke a na logistike v korporátnej firme

Drutarovská je psychologička, okrem práce vo firme na HR a v treťom sektore robila dobrovoľníčku s deťmi na Slovensku, Ukrajine či v Rumunsku.

Drutarovská má tri dcéry, Čierniková dve. Obe hľadali pre svoje deti v škôlkarskom veku alternatívu k štátnej škôlke. Prepojené sú aj rodinne, sú švagriné.

"Popri materskej sme sa chceli aj angažovať, mali sme kontakty na iné lesné škôlky. Mysleli sme si, že nebude náročné mať vlastnú detskú skupinku," hovorí Oravka Drutarovská, ktorá žila s manželom istý čas v Bratislave. Tá však pre nich stratila význam, keď prešla na materskú a jej manžel na home office. Vrátila sa domov na Oravu. Manžel je východniar, ale lakálo ho to sem.

Čierniková hovorí, že ich prvotnou motiváciou žiť na Orave bol futbal, manžel hrával za Námestovo. Jej sestra žije vo Fínsku a to jej zase ukázalo perspektívu, že lesné škôlky môžu byť niečo úplne bežné. "Stále sa zamýšľam, prečo bývame na Orave. Už tu však máme komunitu a už tu asi ostaneme," povie.

Obom im dáva zmysel rešpektujúca výchova a byť s deťmi čo najviac vonku a za každého počasia. Spätne vidia, že do založenia lesného klubu išli s istou dávkou naivizmu a veľa vecí dopredu neodhadli. "Hovorili sme si, keď to tu rozbehneme, všetci to budú chcieť. Bude o to záujem," hovorí Drutarovská. Ale narazili.

Alžbeta Drutarovská (vľavo) a Mária Čierniková (vpravo), pred domčekom, kde je lesný klub Cestička. (zdroj: Jozef Jakubčo)

Už nájsť ideálny dom nebolo ľahké. Na kúpu nemali. Pri Oravskej priehrade zarobia prenajímatelia za víkendy viac, ako by im ony dali za mesiac. Pred dvoma rokmi sa dohodli s majiteľom odľahlej chaty v lese, ktorú však vždy na leto uvoľnia.

Dnes majú v lesnom klube skupinku 16 detí, len štyri z Námestova, ostatné dochádzajú z celého okresu.

Čiernikovej manžel je stavebný inžinier a Drutarovskej informatik. Obaja vedia uživiť rodiny, vďaka nim sa teda obe ženy vedeli pustiť do svojho sna.

Prečo ste to ešte nevzdali s touto krajinou?

Alžbeta Drutarovská: Vždy som tu chcela žiť. Lebo rodina a priatelia. Moje nastavenie skôr je, čo môžem urobiť, aby sa tu žilo lepšie. Mám to tu rada. Nikdy som nebola frustrovaná, že je to tu hrozné, mala som šťastie na dobrých ľudí okolo seba.

Mária Čierniková: U mňa je dôvodom tiež rodina, určite nie dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Ako reagovali ľudia z Oravy na váš nápad?

Alžbeta Drutarovská: Keď sme išli otvoriť, ponúkali sme päť- aj trojdenný model. Na ten dlhší, ktorý vychádzal okolo dvesto eur na mesiac, sa nikto nechytil. Narazili sme na miestne hranice. Ľudia sú zvyknutí, že škôlka stojí málo. Toto sme neodhadli. A sme drahší aj ako súkromné sieťové škôlky na Orave. Nemáme žiadnu podporu od štátu.

Mária Čierniková: Tu majú rodiny aj viac detí, čo je viac peňazí z rodinného rozpočtu alebo je miestnym ľúto dať peniaze na niečo ako škôlka. A nemali sme meno.

Nehovoril niekto, lesná škôlka na Orave, veď tu je les všade?

Mária Čierniková: Je to síce Orava, ale aj tu sú lesy odľahlé a treba za nimi ísť.

Alžbeta Drutarovská: Je to tak ako aj inde, sú rodiny, pre ktoré byť v lese nie je pridaná hodnota, ani byť veľa vonku. Nechcú, aby ich dieťa bolo v škôlke špinavé. K nám treba dieťa voziť, to je tiež možná komplikácia. Vyslovene s hejtom sme sa však nestretli, niektorí si hovorili, či to nie je ezoterické, ale väčšina reakcií bola pozitívna.

Čo boli problémy, ktoré bolo treba zvládnuť?

Mária Čierniková: Nám sa stalo, že moja staršia dcéra Anička sem nechcela chodiť na celý čas. Hovorila som si, založila si škôlku a tvoje dieťa potrebuje iný model? Ale už sme sa nastavili a chodí sem rada.

Sme špeciálny región, v Bratislave možno niekto dá za takúto škôlku aj 600 eur mesačne, u nás sa platí 150 eur. Chýba podpora štátu. Lesných klubov je pritom na Slovensku už veľmi veľa. Máme aj asociáciu. Legislatívne je to tu veľmi pozadu.

Alžbeta Drutarovská: Ťažké bolo nájsť aj učiteľky, istý čas to trvalo. Keďže fungujeme len tri dni do týždňa. Ale posledný ročník lesného klubu bol naozaj veľmi dobrý, trvalo to, boli to nervy aj stres, ale zabehlo sa to.

Mária Čierniková (vľavo) a Alžbeta Drutarovská (vpravo) na ihrisku lesného klubu Cestička. (zdroj: Jozef Jakubčo)

Prečo deti patria viac do lesa?

Mária Čierniková: Prvý rok po nástupe do škôlky bývajú deti dosť choré. Naše dcéry už takmer vôbec nie choré, ani v zime. Je to psychická pohoda, viac tu spolupracujú, veľa sa hýbu. A v prírode si všímajú toľko vecí. A keď jedna z dcér začala chodiť na gymnastiku, boli prekvapení, že sa vie šplhať po tyči. To má z lesnej škôlky, povedala som.

Alžbeta Drutarovská: V lese deti výborne trénujú hrubú aj jemnú motoriku. Napĺňa im to veľa potrieb a cítia sa tu slobodnejšie. Z nášho pozorovanie sú deti v prírode šťastné a spokojné.

Čo by sa muselo stať, aby ste odišli z Slovenska?

Mária Čierniková: Napadne mi len vojna.

Alžbeta Drutarovská: My tu žijeme dôstojne, manžel nás vie uživiť a tak nás nič nevyháňa. Možno ak by som mala ambície, ktoré tu neviem uspokojiť.

Rozumiete, prečo ľudia odchádzajú zo Slovenska?

Mária Čierniková: Môj brat študuje medicínu v Prahe a vrátiť sa nechce, bojí sa, že by sa tu v nemocnici "zakopal". Môj syn zomrel preto, že mal vývojovú chybu srdca a nevedeli sme o tom, nič tomu nenasvedčovalo. Na Slovensku máme zlé štatistiky na zachytávanie vývojových chýb v prenatálnom štádiu. To je len jeden z príkladov, pri ktorých nám zomierajú ľudia častejšie, ako v iných krajinách. Preto treba pozerať pri voľbách, kto ponúka systémové zmeny, nie len nenávisť, krik a prázdne slová.

Alžbeta Drutarovská: Moja sestra študuje zubárstvo v Česku a asi tam prvé roky po škole aj zostane. Tu nie je toľko možností učiť sa od lepších. Najviac odchádzajú mladí.

Čo vás na Slovensku najviac hnevá?

Mária Čierniková: Je mi ľúto, ako sa uzatvárame do skupiniek a ako sa málo rešpektujeme.

Alžbeta Drutarovská: Je tu iná kvalita služieb ako v Bratislave, do nemocnice treba cestovať. Regionálne rozdiely tu reálne cítime. Tiež ma hnevajú populisti a nekritické myslenie ľudí.

Koho budete voliť, ako sa budete rozhodovať?

Mária Čierniková: Ja podľa ľudí. Pozerala som si aj hlasovania v parlamente, ako sa kto zachoval pri systémových zmenách a mám témy, ktoré ma zaujímajú. Mojou témou je vzdelávanie.

Alžbeta Drutarovská: U mňa boli dôležité konzervatívne hodnoty, ale už sa mi to posúva. Je pre mňa kľúčová schopnosť strany, ako rozmýšľa nad reformami a akých má ľudí, či to vie aj zrealizovať. Pre mňa bude dôležitý pohľad strán do budúcna, aké chcú zmeny.

Čo chcete aby sa tu zmenilo?

Alžbeta Drutarovská: Politická reprezentácia, ktorá bude slušná a bude robiť reformy.

Máte návod, ako sa presmerovať na pozitívnejšie myslenie?

Mária Čierniková: Vybudovať si každodennú spokojnosť, malými krokmi. Dôležitá je aj práca na sebe. Každodenná.

Čo si myslíte, že ste Cestičkou dali tomuto regiónu?

Mária Čierniková: Niektorí rodičia vďaka tomu začali viac rozmýšľať nad vzdelávaním.

Alžbeta Drutarovská: Vzájomné sme sa zblížili s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Podporili sme sa. Aj ďalší rodičia sa cítia dobre, že nie sú sami, kto chce vychovávať deti už trochu inak. Myslím si, že Cestička má zmysel. Vidím veľký zmysel v tom, aký prínos majú jednotlivci pre svoje bubliny.

Výsledky parlamentných volieb 2023 

• Výsledky parlamentných volieb 2023 
• Kompletné výsledky volieb 2023
• Zoznam zvolených poslancov do NR SR
• Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
• Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
• Výsledky v krajoch:  Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín 
• Výsledky v mestách:  Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín 
• Minúta po minúte: Sledujte voľby online

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné