"Slovensko som mal stále v srdci. Bol som v Írsku pätnásť rokov. Najprv v korporátoch IBM a Intel, táto práca mi dala veľa. Potom som si vymyslel obchod so slovenskými potravinami a vznikol z toho celkom pekný biznis," opisuje svoj život v zahraničí v skratke marketér Marek Kapičák (42).
Dnes sedí v Námestove vo svojom marketingovom štúdiu a hovorí, že po írskom sne si plní slovenský. Okrem firmy má v Námestove aj coworkingový priestor NOWORK.SK.
Vyštudoval kybernetiku. V jeden júnový piatok v roku 2004 odpromoval v Košiciach a v pondelok už letel do Dublinu, spomína. Kúpil najlacnejšiu letenku.
"Bol som vtedy zaľúbený do mojej ženy Evky, ale ona to tak ešte necítila. Ale keď skončila na Slovensku školu, prišla za mnou," hovorí. Žili spolu v Dubline, ich prvé plány boli zarobiť na bývanie, vzali sa.
V korporáte programoval online e-shop, ktorý však klient napokon nezrealizoval. S kamarátom na ten e-shop urobili biznis plán a ako 24-roční sa vybrali do banky po úver. "Dali nám štvrť milióna a začali sme podnikať," spomína. Predávali slovenské potraviny.
Prvý kamenný slovenský obchod mali v Dubline, rozšírili sa do Corku, dokonca do Belfastu v Severnom Írsku. Časom pribudol veľkoobchod, časopis Slovak in Ireland aj Slovenský dom. "Slovensko tak bolo aj v Írsku živé, pribudla škôlka, folklórny súbor, organizovali sme koncerty," vyratúva.
Hovorí, že Íri ho prijali veľmi pozitívne, nikdy sa necítil ako imigrant a za takýto pocit je veľmi vďačný. "V Írsku sme naozaj žili. Veľa Slovákov tam išlo iba zarábať," myslí si. Dodáva, že mali šťastie, robili, čo ich bavilo.
"Každý piatok som vyzliekol sako a išiel som pomáhať vykladať chalanom kamióny, doniesol som koláče a kávu. Zamestnávali sme Slovákov a Čechov. Tieto piatky som mal veľmi rád," povie.

V Írsku sa im s manželkou Evou narodili dve deti, Adam a Jakub. Keď chodili do školy, fungovali už tak, že ich ráno zaviedli do školy, potom si šiel Kapičák zaplávať, dal si obed so ženou. Firma bola zabehnutá.
"Naozajstný americký sen, len v Írsku, zarábali sme peniaze a bola v tom dobrá energia. V obchode sme sme mali v ponuke vyše 1000 slovenských produktov, čerstvé pečivo, tresky, čerstvú knedľu aj makový závin," hovorí.
"Deti nám rástli a vedeli sme, že je čas kúpiť nehnuteľnosť v Írsku alebo sa vrátiť. Stalo sa, že Evkin otec ochorel a po turbulentných mesiacoch nám zavolal kamarát, že má pre mňa dom v Námestove," vracia sa Kapičák do roku 2015. Celá rodina sa v ten rok vrátila na jeho rodnú Oravu.
Firmu sa pokúšal riadiť aj po návrate, zo Slovenska, často lietal do Írska, ale nefungovalo to. "Zavrel som sa tam v apartmáne a bolo ticho, nikto po mne neskákal. Som rodinne založený a toto mi nevyhovovalo," opisuje.
Dnes sa do Írska stále vracajú aj s deťmi, na výlety. Kapičák tam má aj klientov, ktorým robí marketing, nechal si tam malý startupový biznis.
"Ak som v Írsku žil svoj sen, tu žijem ešte lepší," zhodnotí.


Nevzdali to s našou krajinou
Tatér, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc, či Oravy.
Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Táto krajina je ich domov, majú tu priateľov, rodinu a napriek rôznym problémom aj relatívne spokojný život. Jednoducho, nevzdali to s touto krajinou
Až do 27. septembra prinesieme 17 príbehov ľudí, ktorým záleží na Slovensku, či už aktívne pracujú pre rozvoj svojej komunity, vrátili sa zo zahraničia alebo si povedali, že stojí za to zápasiť o budúcnosť na Slovensku.
Prečo ste to ešte nevzdali s touto krajinou?
Je to vedomé rozhodnutie. Tak sme sa rozhodli. Možno sa to nepodarí tieto voľby, zmeniť krajinu k lepšiemu, ale nevzdávam sa. Ani s touto krajinou to nevzdávam.
Čo vám Írsko dalo, čo by ste tu nezískali?
Prijali ma veľmi dobre. Íri sú veľmi živelní a priateľskí. Snažia sa podporiť a rozvinúť podnikateľské prostredie, niet sa čo diviť, že tam sídlia veľké firmy a do toho ich družnosť. Bez tejto skúsenosti by som nebol tam, kde som.
Čo by vás donútilo opäť odísť zo Slovenska?
Zrejme, ak by sem prišla vojna a bola by ohrozená bezpečnosť mojej rodiny. A to som naozaj veľmi znechutený praktikami, ako sa tu robí politika. Bol som v komisii pre cestovný ruch v Námestove, bola to moja prvá skúsenosť s lokálnou politikou a nepáčilo sa mi, ako komisia fungovala. Držím palce v lokálnej politike mladým. Priemerný vek mestských poslancov sa tu znížil, mám z toho radosť.
Máme veľmi radi Spojené štáty, na mojom synovi Matejovi, ktorý má detskú mozgovú obrnu, tam skúšame jednu liečbu. Viem si predstaviť, že by sme išli na pol roka do New Yorku, ale nie nastálo.
Aj kolegyňa mi včera povedala, Marek, keby si odišiel, hádam neprepustíš dvadsať kolegov a nepovieš sto klientom ahoj.
Ako spokojné sú vaše dve staršie deti po návrate?
Veľmi. Bývame v dome v Námestove a na našej ulici žijeme v komunite ľudí, s ktorými vyznávame rovnaké hodnoty. Vieme ísť spolu na pivo, futbal, do kostola aj na dovolenku. Deti hrajú hokej, syn začal chodiť na jachting. Blízko sú dedko aj babka.
V našej komunite žijeme veľmi aktívne. Na susedských uliciach je dokopy asi 45 detí. Kamarát má pozemok pri našom dome, ale nechce ho predať, má dve deti. Dal ho zatiaľ na spoločné užívanie. Máme tam teraz volejbalové ihrisko, v zime si tam robíme ľadovú plochu. Robíme tam premietacie večery. Vieme, že keď sa tam deti hrajú, sú v bezpečí.
To ste si priniesli z Írska, tento zmysel pre komunitu?
Je to možné. Snažíme sa tu napríklad venovať aj mládeži cez projekt Oravská raketa. Päť dospelých sme sa dali dokopy. Stredoškoláci musia vymyslieť projekt a my ich mentorujeme. Sú to nápady s vplyvom na našu komunitu. Za odmenu potom niekam ideme. Boli sme už v Dubline v centrále Googlu a Facebooku alebo na Trinity College, privítal nás aj veľvyslanec na slovenskej ambasáde v Írsku.
Kľúče tu môžem pokojne nechať v zámku, sused Miki mi teraz sám od seba pokosil trávnik. Je za tým aj vedomá práca. Vzťahy treba budovať. Výsledok rozhodne stojí za to.
Pôjdete voliť a podľa čoho si vyberáte?
Určite pôjdem a presviedčam aj všetkých okolo. Aj v Írsku v lokálnych voľbách, keď som mohol, išiel som. Koho ešte neviem. Dosť ma hnevá slovenská politika.
V Írsku sme robili synovi narodeninovú párty na záhrade, mal dva roky. Zrazu stál pred dverami írsky premiér Leo Varadkar, prišiel a zagratuloval mu, neboli tam žiadni fotografi.
Fascinovala ma otvorenosť írskych politikov. Rád som tam chodil na politické debaty. Obdivujem aj schopnosť Írov pýtať sa na niečo svojich politických zástupcov. Nebolo to agresívne, ale skôr vysvetľujúce, a reakcia politika bola, aha, ďakujem, toto som si neuvedomil. Bolo to úžasné. Zapájali sa mladí aj starí.
Čo vás hnevá na Slovensku?
Závisť. Ešte viac mi to udrelo do očí po návrate. Som nekonfliktný, ale riešil som tu niečo s pozemkami, myslel som si, že tam mám dobrý vzťah, ale ukázalo sa, že nie. Asi to musíme odbúrať generačne. A často máme vysoké ploty, ale nielen medzi domami, aj medzi ľuďmi. Chvalabohu, ja ich nemám.
Hnevá ma aj to, ako veľmi a s hnevom riešime politiku a často ju kladieme nad pozitíva, ktoré táto krajina má. V Írsku som vedel ísť na pivo aj s niekým, kto mal iné názory, nebolo to o hádaní sa. Politika tam bola nenásilná.
Bol moment, že ste si hovorili, že ste sa nemali vracať?
Nie, občas je nám clivo, vždy sa v Dubline ideme pozrieť k domu, kde sme bývali. Ideme do našej lokálnej kaviarne. Ale sme radi, že sme doma.

Prečo je Slovensko dobrá krajina?
Sme bezpečná krajina, sme v EÚ, máme dobrý prístup k tovarom a službám, máme pas na úrovni Singapuru. Máme krásnu prírodu a všetky štyri ročné obdobia. V Írsku bolo veľa pozemkov súkromných, tu sa viem túlať po lese. Aj keď čo sa robí v Tatrách je už cez čiaru.
Rozumiete tým, ktorí odchádzajú?
Áno. Ale verím, že sa vrátia a obohatia komunitu doma. Vnímam ako odtiaľto z Oravy chodia otcovia na týždňovky, je to veľký fenomén. Som rád, že každý večer som doma, vážim si to.
Komu sa na Slovensku nežije dobre?
Často to nie je politika, ale osobné príbehy, ktoré robia ľudí nie spokojnými.
Rozmýšľate nad tým, aké by to bolo, keby ste boli v Írsku so synom Maťkom, ktorý má detskú mozgovú obrnu?
Nikdy som sa na to takto nepozeral. Nesťažujem sa, sme aj so ženou nastavení pozitívne. Ale musím povedať, že čo sme s ním dokázali, je naša práca. Moja žena o tom píše aj knihu. Chceme pomôcť iným. Maťko má doma závesný systém, vďaka ktorému vie kráčať. Vie sa tak hrať s deťmi, snažíme sa ho integrovať.
Na rehabilitácie sme chodili aj do Olomouca, na cvičenia Vojtovou metódou, sú tam ešte pôvodní žiaci známeho profesora Vojtu. Najprv to tu nepríjemne komentovali, že si to vieme dovoliť. Ale otočili sme to, veď príďte a ukážeme vám, čo nás tam naučili. Zrazu boli ľudia milí. Veľmi by som si prial, ale sa toto na Slovensku zmenilo. Tá neprajnosť.
Čo by ste ešte na Slovensku zmenili?
Digitalizácia procesov by ma potešila. Keby sa to podarilo urobiť poriadne. Estónsko je v tomto super, máme vzor. Teraz sa u nás niečo podarilo so značkami na autá, to je dobre, treba ale toho viac. Založiť firmu v Írsku trvá online dvanásť minút. Potrebujeme aj inovácie.
Nevzdali to s touto krajinou
- Tatér Peter Beňadik: Sú tu rozbité cesty, zlé nemocnice, školstvo. Pre mňa je to pozitívne
- Klaudia Jagnešáková z konskej farmy: Orava je inak nastavená, ale postoje mojej generácie sa menia
- Majiteľka vegan bistra Soňa Makranská: Vysnívaný život môžeš žiť aj v krajine, ako je Slovensko
- Produkčný Martin Panulin z Tabačky: Kto je tu bohatý, mi pripadá, že je "turbo gadžo"
- Návrhárka Kristína Ptačin: Návrat na Oravu bol najlepším rozhodnutím v mojom živote
- Sociologička Zuzana Révészová: Ani mainstream sa tu nemá dobre. Z toho vzniká polarizácia
- Startupista Ján Lopušek: Revúčania dodnes hovoria o pánoch a v hlavách majú, že im niekto ubližuje
- Aktivistka Miroslava Čierna: Nech politiku robia ľudia, ktorí to vedia robiť, nie tí, ktorí sa na to cítia
- Architekt Lukáš Kubík: Ľudia s nízkými nárokmi, ktorým stačí ukričaný führer, pôjdú voliť vždy
- Ítečkár Juraj Senič z ovocného sadu: Ľudia sa boja, že im vezmú ešte aj tú prácu, ktorú nemôžu nájsť
- Majiteľky lesnej škôlky: Rozbiehať veci na Orave je ťažšie, za škôlku si nemôžeme pýtať 600 eur
- Dizajnérka Katarína Rybnická: Komu sa tu žije dobre? Susedovi. Tak sme nastavení
Výsledky parlamentných volieb 2023

- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online

Beata
Balogová
