"Dieťa má 18 mesiacov, nereaguje na meno, nerozpráva, rodičia majú obavu z autizmu," opisuje detská psychologička Simona Šimková (43) prípad, ktorý práve riešia v poradni.
V Košiciach je riaditeľkou centra pre deti so zdravotným znevýhodnením. Venujú sa deťom s autizmom, telesným, sluchovým či zrakovým postihnutím alebo inými ťažkosťami vo vývine. Šimková sa problematikou zaoberá od vysokej školy – dvadsať rokov.
Narodila sa v Košiciach, v detstve žila s rodinou v Michalovciach. Na strednej škole bola v USA a počas vysokej školy v Poľsku. S prvým manželom zvažovali žiť v Brne. No zostali. S partnerom teraz vychovávajú päť detí, z toho tri v striedavej starostlivosti. "Tu mám korene, narodili sa tu moje deti, cítim sa tu napriek všetkému dobre. Nie že by sa nedalo zakoreniť niekde inde, ale je to ťažké," myslí si.
"Prvé roky sú zásadne formatívne pre celý život človeka, a teda aj pre celú spoločnosť," hovorí Šimková. Pre deti najskôr založila súkromné poradenské centrum, ktoré legislatívne patrí do rezortu školstva.
Štát však podľa nej dostatočne nefinancuje podporu vývinu dieťaťa s vývinovými ťažkosťami. “Napríklad pre dieťa s autizmom, aké bolo u nás dnes, nám hradí jedno stretnutie v mesiaci. Za tak krátky čas nedokážeme dieťa a jeho rodinu naučiť takmer nič,” hovorí.
Dodáva, že ak sa chcú deťom venovať efektívne, potrebujú ich spočiatku vidieť aspoň raz týždenne. Ideálne v jeho prirodzenom prostredí – doma, kde vidia, akú má rodina dennú rutinu, ako prebieha jedenie, kúpanie, bežná hra dieťaťa.
"Rodičia si preto musia za náš čas priplácať. No ani s príspevkom od rodičov nedokážeme zabezpečiť napríklad to, aby stretnutie prebiehalo v rodinnom prostredí, ako je to vo vyspelých krajinách Európy bežné," konštatuje.
Simona Šimková vo svojej práci v Košiciach. (zdroj: Jozef Jakubčo)Centrá na pomoc deťom tak majú dve, Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti do piateho roku veku aj štátom financované Centrum včasnej intervencie Košice.
V budove, kde sídlia, sa teraz intenzívne prerába. Od októbra v ňom bude fungovať aj súkromná inkluzívna škôlka. "Našou ambíciou je opísať bariéry pri premene tradičnej materskej školy na inkluzívnu a to, ako ich odstrániť. Nastaviť dobrú prax a šíriť ju potom v rámci Košíc ďalej," opisuje Šimková ambiciózny cieľ. Dosiahnuť ho chcú do piatich rokov.
Nevzdali to s touto krajinou
Tatér, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc či z Oravy.
Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Táto krajina je ich domovom, majú tu priateľov, rodinu a napriek rôznym problémom aj relatívne spokojný život. Jednoducho, nevzdali to s touto krajinou.
Až do 27. septembra prinesieme sedemnásť príbehov ľudí, ktorým záleží na Slovensku, či už aktívne pracujú pre rozvoj svojej komunity, vrátili sa zo zahraničia, alebo si povedali, že stojí zato zápasiť o budúcnosť na Slovensku.
Prečo ste to nevzdali s touto krajinou?
Som presvedčená, že ľudia sú tu rovnako dobrí a rovnako zlí ako všade inde. Možno by to bolo inde ľahšie, ale už by to nebolo moje prostredie.
Pán Vašečka raz povedal: nemôžeš vyskočiť z vlastného príbehu. Tvrdohlavo som si povedala, že môžem, čo by som nemohla. V duchu som si predstavovala, že nájdem argument, prečo môžem. Ale neviem ho nájsť, naozaj z neho neviem vyskočiť. Zatiaľ.
Vo vašom centre sa venujete ranému veku a zdôrazňujete jeho význam. Povedzte, čo Slovensku uteká, keď tomuto veku nedáva štát prioritu.
V Spojených štátoch je veľa ľudí na autistickom spektre, ktorí sú plne funkční. Majú zamestnanie, vedia sa živiť, vytvárajú partnerské aj kamarátske vzťahy. Na Slovensku máme málo takých, ktorí by toho boli schopní. To isté platí aj napríklad pre ľudí s Downovým syndrómom či s detskou mozgovou obrnou.
Dôvodom je terajší spôsob vzdelávania a nedostatočná podpora rodiny v prvých rokoch. Máme špeciálne školy, láskyplné učiteľky a asistentky, ale často nedosahujeme funkčnosť ľudí, ktorí by funkční mohli byť.
Aké je situácia vo vašom regióne, narastá počet detí na spektre?
Narastá celosvetovo a nie je zrejmé prečo. Celosvetové štatistiky hovoria o jednom dieťati zo sto, v USA už o jednom zo 44 detí. Už aj jedno na sto je veľmi veľké číslo.
Ako spoločnosť sa musíme naučiť pomáhať týmto deťom a ich rodinám, aby boli medzi nami šťastné. Veď spoločnosť netvoria len tí, ktorí sú prvoplánovo výkonní. Autistické deti pritom možno nevedia komunikovať verbálne, ale výborne by komunikovali alternatívnym spôsobom. To musí rodičov niekto naučiť. Aj o tom je včasná intervencia.
Simona Šimková v budove v Košiciach, kde sídli centrum na pomoc deťom so zdravotným znevýhodnením. Od októbra tu bude aj inkluzívna materská škola. (zdroj: Jozef Jakubčo)Ako funguje včasná intervencia systémovo?
Rodičia, ktorí k nám chodia, vidia, ako rýchlo sa dá napredovať, keď s dieťaťom pracujú. Rodič sa upokojí, lebo má rodičovstvo opäť vo svojich rukách. Vzťah s dieťaťom sa upevňuje. Rodina ostáva funkčná.
Problémom však je, že nevieme takto systémovo pomôcť všetkým rodinám.
Áno. Prvé roky na Slovensku nemáme v našich rukách, je skôr vecou náhody, či nejaké dieťa zachytíme. Hovorím o všetkých neurovývinových poruchách, nielen o deťoch na autistickom spektre. Celosvetovo sem spadá až desať percent populácie. Patria sem aj deti s poruchami učenia, aj deti s mozgovou obrnou, škála je široká.
U nás skôr ideme cestou sociálneho vylúčenia, nie prijatia. Presné dáta nemáme, ale nepripravujeme deti dostatočne na trh práce. Inklúzia sa musí začať už v materskej škole.
Aké z toho celého máte pocity?
Niekedy pocit nekonečnej frustrácie. Rozdávame pečiatky: nezvládne bežnú školu, môže ísť do špeciálnej. Sme orientovaní na výkon a na to, čo nás má škola naučiť. Ale škola je aj o vzťahoch. A niekto tu nikdy nedostane šancu tvoriť ich normálne.
Štát sa nepýta: Ideme vo vzdelávaní správnym smerom? Odpoveď by bola, dávno nie. Prešľapujeme na mieste a robíme kozmetické riešenia. Nemáme víziu inkluzívnej spoločnosti. Často ani neumožníme ľuďom so zdravotným postihnutím prispievať niečím do spoločnosti.
Môže niečo zmeniť vo vašom živote to, ako dopadnú voľby?
Ak by vyhrali strany, ktoré bránia slobode a rozvoju tejto krajiny, možno by sme zvažovali, či odídeme. Ale neodchádza sa ľahko, keď máte rozrobených veľa vecí, ste na začiatku vašej práce, ale už vidíte výsledok, viete, že to má zmysel.
Zvažovali by sme to aj kvôli deťom, je to signál aj pre ne, čo ešte sme schopní uniesť. Zárobok ani pracovná výzva by pre mňa dnes už neboli dostatočnou motiváciou.
Čo na Slovensku systémovo nefunguje?
Nemáme víziu, nevieme, čo chceme a kam sa chceme dostať, kým chceme byť, nemáme identitu. Vieme, kým nechceme byť a čo nechceme, aby o nás hovorili. Ale nevieme, ako sa stať niekým, kým by sme chceli byť.
Vidieť to v každej jednej téme. Školstvo, zdravotníctvo, sociálna politika, environmentálna. Je ťažké si bez vízie stanoviť kroky.
Pri tvorbe legislatívy nám chýba celospoločenská diskusia. Veľmi dobrú myšlienku nejako dostaneme do zákona, ale nevieme ju dostať do praxe. Pretože nikto nevie, ako to tam prišlo, prečo to tam prišlo, čo tým sledujeme.
Čo funguje na Slovensku?
Ľudia sa vedia zomknúť pre dobrú vec. Na chvíľu. To spoločné si vieme na chvíľu podržať. Ale tým, že nemáme víziu, sa nám to potom stratí.
Nemáme to, prečo to robíme, ale máme dobré srdce a vieme sa zomknúť.
Čo vás hnevá?
Sme úzkostní, všetko chceme mať ošetrené pravidlom. Teraz napríklad zriaďujeme škôlku, a je to je pravidlo za pravidlom. Priveľmi sa ako spoločnosť bojíme. Ale v ustavičnom strachu sa nedá dobre žiť. Nie je možné sa na všetko pripraviť, zabrániť každému riziku. Strach nás limituje.
Simona Šimková z Košíc. (zdroj: Jozef Jakubčo)Rozumiete ľuďom, ktorí odchádzajú?
Rozumiem tým, ktorí nemajú priestor na profesijný rozvoj. No nie som presvedčená o tom, že sme na tom finančne tak, že by sa inde žilo oveľa lepšie.
Ale uniesť nestabilitu, ktorá tu je, môže byť veľmi náročné, aj pre mňa je to niekedy veľmi náročné.
Na dovolenke mi jedna pani doktorka, ktorá odišla z Poľska do Nórska, hovorila, že robí prakticky to isté, obrovský rozdiel je stabilita v spoločnosti. Má istotu, že čo platí dnes, jej o pol roka nikto nezmení.
Komu sa tu žije dobre?
Ľuďom, ktorí sú schopní flexibilne sa prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. Myslím si, že je to najväčšia výhoda mojej rodiny. Nemyslím oportunizmus, ale že tam, kde mi dajú stopku, rýchlo sa porozhliadnem, či inde nie je nejaká cestička, ktorou sa môžem prešmyknúť, aby som sa vrátila späť na cestu.
Ale to je ťažké. Sústavne byť v strehu a hľadať príležitosti a mať plán B aj C. Prečo mám byť stále v strehu? Veď poskytujeme sociálnu službu pre ľudí, ktorí to potrebujú. Prečo mám rozmýšľať nad tým, čo sa stane, keď mi štát nedá peniaze?
Principiálne je to nesprávne. Ale som zvyknutá takto fungovať. A preto sa mi tu žije dobre napriek všetkému. Stačilo by, že by som si povedala, že už tú neistotu nezvládam a nechávam to tak – viem si to predstaviť. No znamenalo by to pre mňa rezignovať na zlepšovanie fungovania spoločnosti.
Keby ste mohli zmeniť jednu vec, čo by to bolo?
To, že sa staviame do role obete, celá spoločnosť, že nám je ubližované a každý nám krivdí.
Sme málo proaktívni, je nám cudzie mať svoj život vo vlastných rukách. Zabúdame, že príležitosti si vytvárame sami. A príležitosti na dobrý kvalitný život sú všade okolo nás.
Nevzdali to s touto krajinou
- Tatér Peter Beňadik: Sú tu rozbité cesty, zlé nemocnice, školstvo. Pre mňa je to pozitívne
- Klaudia Jagnešáková z konskej farmy: Orava je inak nastavená, ale postoje mojej generácie sa menia
- Majiteľka vegan bistra Soňa Makranská: Vysnívaný život môžeš žiť aj v krajine, ako je Slovensko
- Produkčný Martin Panulin z Tabačky: Kto je tu bohatý, mi pripadá, že je "turbo gadžo"
- Návrhárka Kristína Ptačin: Návrat na Oravu bol najlepším rozhodnutím v mojom živote
- Sociologička Zuzana Révészová: Ani mainstream sa tu nemá dobre. Z toho vzniká polarizácia
- Startupista Ján Lopušek: Revúčania dodnes hovoria o pánoch a v hlavách majú, že im niekto ubližuje
- Aktivistka Miroslava Čierna: Nech politiku robia ľudia, ktorí to vedia robiť, nie tí, ktorí sa na to cítia
- Architekt Lukáš Kubík: Ľudia s nízkými nárokmi, ktorým stačí ukričaný führer, pôjdú voliť vždy
- Ítečkár Juraj Senič z ovocného sadu: Ľudia sa boja, že im vezmú ešte aj tú prácu, ktorú nemôžu nájsť
- Majiteľky lesnej škôlky: Rozbiehať veci na Orave je ťažšie, za škôlku si nemôžeme pýtať 600 eur
- Dizajnérka Katarína Rybnická: Komu sa tu žije dobre? Susedovi. Tak sme nastavení
- Marketér Marek Kapičák: Často máme vysoké ploty, ale nielen medzi domami, aj medzi ľuďmi
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
