"Toto sprav do stratena, toto viac prepoj. Ty poď sem, aby si tam dočiahol. Miro, toto nemôžete nechať tak," znie rázny ženský hlas od rána od siedmej do tretej poobede každý pracovný deň v objekte kaštieľa v Jelšave.
Koordinátorka projektu obnovy kaštieľa Viera Kozárová (53) je prísna. Riadi pätnásť chlapov. “Nesmú sa flákať, musia makať a hlavne robiť veci dôsledne. Dlho mi trvalo, kým som si zvykla, že chlapi chodia do práce a nie sú zanietení ako ja. Ale už tomu rozumiem,” vysvetľuje, stojac na nádvorí.
Vlastníkom kaštieľa je mesto Jelšava. Cez granty a národné projekty ho obnovuje od roku 2015.
Kaštieľ má viac ako štyristoročnú históriu. V minulosti bol sídlom lesných majetkov Coburgovcov, čo bol významný európsky šľachtický rod. Riaditeľom tu bol vtedy Ľudovít Greiner, popredný lesný hospodár, ktorý ako prvý správne zmeral Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách.
"Voľakedy bola predstava, že tento kaštieľ bude najlepšie zbúrať. Ľudia videli ošarpané múry a hneď si mysleli, že to je na odpis. Chcem verejnosti ukázať krásu a hodnoty historickej stavby už počas jej pamiatkovej obnovy,” hovorí dnes Kozárová.
Narodila sa v Brezovej pod Bradlom. V Nitre vyštudovala potravinársku priemyslovku, pokračovala na technickej fakulte Poľnohospodárskej univerzity.
Po škole sa venovala environmentálnym témam v strojárskych podnikoch. Je technický typ, vo firmách bola autorkou nejedného zlepšovacieho návrhu. "Bavili ma všetky zamestnania, ktoré som robila, ale v tomto období som mala pocit, akoby mi niečo chýbalo, nevedela som to definovať," hovorí.
Dnes vie, že jej to niečo už nechýba. "Myslím si, že som si našla sebarealizáciu v profesii, v ktorej mám byť. To musíte cítiť," hovorí spokojne na nádvorí kaštieľa.

Ako dieťa vyrastala v objekte kúrie, ktorú postavil jej prapradedko. Lašovala v starých truhliciach, stále niečo skúmala, bola dobrodružná. "Všetko som musela chytiť, stále som dačo objavovala, mám pozorovací talent," spomína.
"Vždy som mala vzťah aj ku kameňu, skaly ma fascinujú od malička, fascinuje ma aj ľudský um a zručnosť. Na hradoch a pamiatkach je to všetko pokope. Máte starý múr, malta vyplavená a múr stojí a je rovný ako podľa pravítka," vysvetlí.
Do Jelšavy prišla v roku 2013. V deň, keď sa zoznámila s kaštieľom, zoznámila sa aj s primátorom. Sobášil v múzeu mladé páry, bola sobota. Bol zvedavý, kto to chodí po neďalekom kaštieli. "Začal, ako si s ním nevie rady, a ja z fleku, treba skúsiť projekt zapojenia nezamestnaných do obnovy pamiatok," hovorí Kozárová.
"Keď som sa začala prechádzať po týchto priestoroch, od prvého pohľadu ma to chytilo za srdce. Hoci to bolo smetisko, zaplesnené steny, popadané stropy, tmavé priestory, v prízemí všade zamurované okná. Už vtedy som videla na tomto nádvorí život," spomína.
Projekt obnovy vedie od úplného začiatku. Objekt potrebuje na obnovu pätnásť miliónov, mesto dostáva od štátu cez granty oveľa menšie sumy.
Aktuálne realizujú už deviatu sezónu obnovy. Teraz cez projekt Ľudia a hrady, čo je projekt na zvyšovanie zamestnanosti v lokalitách s rómskou komunitou. Pracujú tu miestni z Jelšavy.
Práca s miestnymi okrem obnovy kaštieľa prináša Kozárovej aj inú konkrétnu radosť.
“Napríklad miestneho pána Fera Grláka tu mám od roku 2016. Už aj sprevádza, aj bol so mnou na konferencii. Je na dôchodku, ale mohla som ho zapojiť do projektu i tento rok, keďže je Róm. To ma teší," vysvetľuje.
Chlapom aj ich deťom sa tu zvyšuje kultúrne povedomie, hrdosť a s tým prichádza aj väčšia sebaistota, myslí si Kozárová.
Sú dobrý kolektív. "Veď sme tu spolu veľa času, kade-tade ich chválim, ale som náročná, na seba aj na iných," dodá.
Nevzdali to s našou krajinou
Tatér, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc, či Oravy.
Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Táto krajina je ich domov, majú tu priateľov, rodinu a napriek rôznym problémom aj relatívne spokojný život. Jednoducho, nevzdali to s touto krajinou
Až do 27. septembra prinesieme 17 príbehov ľudí, ktorým záleží na Slovensku, či už aktívne pracujú pre rozvoj svojej komunity, vrátili sa zo zahraničia alebo si povedali, že stojí za to zápasiť o budúcnosť na Slovensku.
Prečo ste to nevzdali s touto krajinou?
Som presvedčená, že moja práca tu má zmysel. Ešte za socializmu som mala učiteľa, ktorý nám veľa hovoril o Štefánikovi. Už ako dieťa ma fascinovalo, ako si išiel za tým, čo chcel, Fascinovalo ma, čím všetkým bol. Že prerazil vo veľkom svete tým, aký bol. Alebo cez svoj šarm. Jeho prístup k veciam bol pre mňa inšpiratívny. Bol vytrvalý, nedostal veci na tanieri.
Ako ste sa dostali k pamiatkam?
Keď som mala 36 rokov, začala som ako dobrovoľníčka chodiť na hrady, fúrikovať, čistiť kamene či pripravovať murárom maltu. Vo voľnom čase. Rodičia si zo mňa robili žarty, syn sa ma zastával: Nechajte mamu na pokoji, robí to, čo ju baví. Vtedy nikto netušil, kam sa svojou záľubou dopracujem. Veru ani ja.

Takže vás to chytilo?
Úplne. Okrem brigádovania na hradoch som bola aj redaktorkou na portáli Obnova.sk. Chodila som na workshopy, semináre aj konferencie. Začala som pracovať v stavebnej firme, ktorá robila zákazky len na pamiatkach. Tak som sa dostala na zrúcaninu hradu Muráň.
V tom čase bol aktuálny národný projekt - zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Vo firme sme o ňom vedeli a išla som s tým za starostom Muráňa. Povedal, že do projektu sa nezapojí, lebo nemá koordinátora.
Veď čo keby som ja bola tým koordinátorom, povedala som si. Starosta súhlasil a tak sa začalo moje pôsobenie na Gemeri.
Hovorili ste, ako miestni voľakedy nevideli v tomto kaštieli krásu. Už sa to zmenilo?
Verím, že áno. Robíme komentované prehliadky. Nie sme len národná kultúrna pamiatka, od roku 2014 je kaštieľ aj na zozname pamiatok s prioritou ochrany a obnovy.
Keď sa tu v Jelšave búra dom, sme pritom. Je to pre nás materiál - kameň, rôzne tehly. Raz mi tak chlapi povedali: Počúvaj, Viera, kým si tu nebola, hovorilo sa, že by sa kaštieľ mohol zbúrať, a prídeš ty, kaštieľ sa obnoví a búra sa inde.
A je mi veľmi sympatické, keď mi hovorili aj učiteľky zo školy, že deti, ktorých rodičia tu robia, sú na to hrdé. Hovoria pyšne, môj ocino obnovuje kaštieľ.
Čo vás na Slovensku hnevá?
Že sa na kompetentných miestach nepoužíva zdravý sedliacky rozum a sme často pápežskejší ako pápež, napríklad pri míňaní eurofondov.
Na úradoch a hlavne tí, ktorí tvoria zákony, by mali byť ľudia s praxou, nie teoretici. Nemám dobré skúsenosti napríklad s verejným obstarávaním. Keď chcem referencie, povedia, že diskriminujem. Ale ja tu nechcem šuflikantov. Cena by nemala byť jediným kritériom výberu.
Mne tu na tom proste záleží, nech je to dobre obnovené. Nerozumiem, prečo na ministerstve kultúry nevedia buchnúť po stole, že pri obnove pamiatky sa bude vyberať dodávateľ inak. Chcem tu fachmana, nie niekoho, kto zatepľuje paneláky. Veď sme národná kultúrna pamiatka.
A ešte bezmocnosť vymôcť na Slovensku zodpovednosť stavebnej firmy za nedokončenie zákazky. Aj to sa nám stalo v kaštieli.
Pôjdete voliť a ako sa budete rozhodovať?
Pôjdem. Radím sa aj so známymi, ale hlavne so synom, zdieľame rovnaké názory. Politiku nesledujem, ale veľa sa teraz pred voľbami rozprávam s ľuďmi. Viem, koho určite voliť nebudem. Tých, čo vykrikujú na iných, to nemám rada.
Komu sa na Slovensku žije dobre?
Každý si je strojcom svojho šťastia, treba žiť vedomý život. Potom sa situácie budú meniť, nemáme čakať na zmenu zvonku, ale so zmenami začať od seba.
Ako presvedčiť znechutených z politky, tých apatických?
Je taký citát od Ľudovíta Štúra: Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený a vlády len odrážajú jeho kvality. A to je presné. My len frfleme a nerobíme so sebou.
Jeho otec Samuel Štúr zase hovoril, že každý v sebe nosíme zmenšený obraz sveta, a kto zmení svet vo svojom srdci, zmení s ním aj kúsok veľkého sveta. Tí, ktorí tomu rozumejú, vedia žiť kvalitný a vedomý život a budú sa posúvať ďalej. A tí čo bedákajú, že majú len krivdy, sa neposunú. Tak to proste je.

Prečo sa odchádza napríklad z Jelšavy?
Ľudia tu nemajú robotu. Ale tým, že som tu cudzia, vidím na Gemeri veľmi veľa príležitostí. Tu by sa dal písať a realizovať projekt za projektom. Chce to otvorenú myseľ a iný prístup k životu, ako tu je. Veď ani ja som neprišla na konkurz voľného pracovného miesta, priniesla som víziu, ako sa to dá.
Keď nás životom vedie hlas srdca, a nie okolie, ideme tým správnym smerom. Čo na tom, že sa nám smejú. Kto sa smeje snom iných, nemá odvahu plniť si tie svoje.
Rozmýšľali ste niekedy nad odchodom zo Slovenska?
Nie. Ako mladšia som chodila aj na brigády, napríklad do Nemecka, ale nechcela som nikde zostať. Slovensko je krásna krajina a mám ho rada.
V lete 2022 u nás bola porota architektonickej súťaže CE ZA AR. Boli uchvátení z realizácie projektu Zážitková expozícia Čierne diery v jelšavskom kaštieli. Ja som tu takmer nonstop, až tak nevnímam to, čo vidí návštevník. Za každou, aj drobnou realizáciou, vidím skôr drinu.
Nadšenie odborníkov mi dodalo silu pokračovať. Vtedy som si sama pre seba povedala: Viera, hádam teraz, keď už sú tu veci hmatateľné pre verejnosť, neodídeš. A kto by to prevzal? Zatiaľ nevidím nikoho nádejného, kto by po mne prebral štafetu.
Nevzdali to s touto krajinou
- Tatér Peter Beňadik: Sú tu rozbité cesty, zlé nemocnice, školstvo. Pre mňa je to pozitívne
- Klaudia Jagnešáková z konskej farmy: Orava je inak nastavená, ale postoje mojej generácie sa menia
- Majiteľka vegan bistra Soňa Makranská: Vysnívaný život môžeš žiť aj v krajine, ako je Slovensko
- Produkčný Martin Panulin z Tabačky: Kto je tu bohatý, mi pripadá, že je "turbo gadžo"
- Návrhárka Kristína Ptačin: Návrat na Oravu bol najlepším rozhodnutím v mojom živote
- Sociologička Zuzana Révészová: Ani mainstream sa tu nemá dobre. Z toho vzniká polarizácia
- Startupista Ján Lopušek: Revúčania dodnes hovoria o pánoch a v hlavách majú, že im niekto ubližuje
- Aktivistka Miroslava Čierna: Nech politiku robia ľudia, ktorí to vedia robiť, nie tí, ktorí sa na to cítia
- Architekt Lukáš Kubík: Ľudia s nízkými nárokmi, ktorým stačí ukričaný führer, pôjdú voliť vždy
- Ítečkár Juraj Senič z ovocného sadu: Ľudia sa boja, že im vezmú ešte aj tú prácu, ktorú nemôžu nájsť
- Majiteľky lesnej škôlky: Rozbiehať veci na Orave je ťažšie, za škôlku si nemôžeme pýtať 600 eur
- Dizajnérka Katarína Rybnická: Komu sa tu žije dobre? Susedovi. Tak sme nastavení
- Marketér Marek Kapičák: Často máme vysoké ploty, ale nielen medzi domami, aj medzi ľuďmi
- Psychologička Simona Šimková: Vyčleňujeme tých, ktorí su iní. Orientujeme sa na výkon
Výsledky parlamentných volieb 2023

- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online

Beata
Balogová
