BRATISLAVA. Progresívne Slovensko je štyri dni pred parlamentnými voľbami po prvý raz najpopulárnejšou stranou, druhý Smer predbehlo o desatiny percenta. Ak by platili doterajšie vzájomné vylúčenia strán, PS by bolo ako jediné schopné zložiť vládnu koalíciu. Musela by však mať až päť strán.
Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research, ktorá pre denník SME kombinovanou metódou on-line zberu a telefonického prieskumu zisťovala popularitu strán so zberom od 21. do 24. septembra.
Do parlamentu by sa síce dostalo deväť strán, až štyri z nich však od päťpercentnej hranice zvoliteľnosti delia len desatiny percent a účasť v parlamente po voľbách tak nemajú istú.
Progresívne Slovensko by volilo 19,7 percenta voličov, zatiaľ čo Smer zaostal o štatisticky bezvýznamných 0,3 percenta a stranu Roberta Fica podporuje 19,4 percenta voličov.
Progresívnemu Slovensku sa podarilo dobehnúť svojho najväčšieho rivala o celkové víťazstvo vo voľbách, naďalej rastie aj jeho potenciál získať aj ďalších voličov a preto si môže ku dňu volieb urobiť od Smeru významnejší náskok.
S prihliadnutím na odchýlky merania však zatiaľ platí, že nie je možné jednoznačne predpokladať, ktorá z týchto strán má naozaj viac voličov a voľby by vyhrala.
Voľby by podľa prieskumu tesne vyhralo PS. Vyklikajte si možné koalície Čítajte Z prieskumu ďalej vyplýva, že dosiaľ tretia najpopulárnejšia strana Hlas Petra Pellegriniho naďalej stráca voličov. NMS týmto odídencom zo Smeru nameralo 10,5 percenta voličov, čo je takmer jednopercentuálny pokles v porovnaní s pomerne stabilnými preferenciami Hlasu počas letných prázdnin.
Štatisticky najvýznamnejší pohyb podpory zaznamenala koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ, ktorá sa vôbec prvýkrát ocitla so ziskom 9,5 percenta hlasov bezpečne nad hranicou zvoliteľnosti, ktorá je pre koalície na úrovni 7 percent. Extrémistická Republika si drží podporu 8,5 percenta priaznivcov.
Výrazne nestabilná situácia je však medzi stranami SaS, KDH, SNS a Sme rodina, ktoré sú nad piatimi percentami len o 0,2 až 0,7 percenta. Vzhľadom na odchýlky meraní volebného modelu môže každá z nich mať v skutočnosti nižšiu podporu, než je volebný prah.
Negatívne vyhliadky vo voľbách prisudzuje prieskum strane Demokrati bývalého premiéra Eduarda Hegera. Kým začiatok septembra naznačoval rastúci trend strany s 3,8 percentami voličov, teraz NMS meria Demokratom 2,3 percenta voličov.
Preto aj drobný rozdiel v podpore môže výrazne zmeniť pomery síl v parlamente a rozhodnúť o tom, ktoré skupiny strán dokážu získať parlamentnú väčšinu. Platí, že čím menší počet strán sa do parlamentu dostane, tým výraznejšie sú získané kreslá nadhodnotené v porovnaní s počtom získaných hlasov.
Smer by nemal dosť, aj PS by to ale malo náročné
Aj keď Robert Fico mesiace neskrýva ambície vyhrať voľby s čo najvýraznejším náskokom, v kritickej fáze kampane Smer nielen prestal zbierať nových sympatizantov, ale v poslednom meraní NMS teraz dokonca podpora Smeru klesla. Oproti prvej polovici septembra získal o 2,6 percenta menej.
Fico sa počas vrcholiacej kampane neobjavoval vo viacerých diskusiách vrátane najsledovanejšej televízie Markíza.
V snahe získať ďalších voličov minulý týždeň opäť útočil na Hlas Petra Pellegriniho slovami, že sa chystá zostaviť vládu s Progresívnym Slovenskom, a preto by jeho voliči mali prejsť k Smeru. Napriek tomu Hlas stále označuje za sesterskú stranu a s Pellegrinim mali k sebe blízko aj počas prvej debaty TV JOJ.
Ak by sa voľby skončili s rovnakým výsledkom ako volebný model NMS, ani partnerstvo Smeru s Hlasom by na zostavenie vládnej koalície nestačilo. Aj spolu s Hlasom a SNS by mali dohromady iba 60 poslancov.
Väčšinu by nedosiahli ani vtedy, ak by do spolupráce zahrnuli aj extrémistickú Republiku. Spoločne by totiž mali stále len 74 hlasov, pričom Pellegriniho strana vládu s Republikou odmieta.
Ako jediné by si parlamentnú väčšinu dokázalo zabezpečiť teoreticky len Progresívne Slovensko.
Vládna koalícia by však musela byť zložená buď zo strán PS, Hlas, SaS, KDH, Sme rodina so 78 poslancami, alebo PS, OĽaNO, SaS, KDH, Sme rodina so 76 poslancami.
V oboch scenároch by išlo o komplikované spojenie strán, ktoré sa počas kampane voči sebe silne vymedzovali. Najmä PS a KDH sa sporia o podporu práv LGBTI+ ľudí, Šimečka zároveň otvorene tvrdí, že Sme rodina Borisa Kollára nie je pre PS vítaným partnerom.
Ešte nestabilnejšie pôsobí scenár, pri ktorom by museli spolupracovať Richard Sulík (SaS) a Igor Matovič (OĽaNO). Nielenže Sulík dlhodobo hovorí, že by do vlády s Matovičom už nikdy nešiel, Matovič sa od víkendu neskrývane snaží útokmi na Sulíka zraziť podporu SaS pod hranicu zvoliteľnosti.
OĽaNO poskočilo
Doposiaľ sa OĽaNO od ohlásenia, že do volieb pôjde spoločne ako oficiálna koalícia so stranami Kresťanská únia a Za ľudí, pohybovalo v meraniach agentúr pod hranicou zvoliteľnosti sedem percent alebo iba veľmi tesne nad ňou.
Z najnovšieho modelu NMS vyplýva, že sa Matovičovej strane podarilo výraznejšie v preferenciách poskočiť oproti prvej polovici septembra až o 3,4 percenta - zo 6,1-percentnej na 9,5-percentnú podporu.
Aj keby OĽaNO získalo podporu na úrovni spodnej hranice intervalu spoľahlivosti, stále by malo účasť v parlamente istú.
Model NMS pritom ešte nestihol zachytiť Matovičove najnovšie výpady voči Sulíkovi.
Zber však už zachytil Matovičovu bitku s bývalým trojnásobným ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru, ktorú začal prezentovať ako svoj "boj s mafiou" aj Matovičovu sťažnosti na zrušenie pôvodnej finálovej debaty v televízii Markíza iba so štyrmi najsilnejšími stranami.
O SaS, KDH, SNS a Sme rodina rozhodne aj účasť
Najväčšou neznámou aj meraní NMS zostáva, aký volebný výsledok môže dosiahnuť SaS. Zber dát už totiž nepokrýva Matovičove obvinenia voči Sulíkovi o jeho údajnom ovplyvňovaní Jaroslavom Haščákom z Penty pri vládnej politike voči štátnym a súkromným poisťovniam.
SaS totiž v NMS dosiahla najlepší výsledok za dlhé mesiace, keď sa v štyroch prieskumov za sebou ocitala pod hranicou zvoliteľnosti. Teraz jej agentúra meria podporu 5,7 percenta hlasov.
KDH a SNS majú zhodne 5,4 percentnú podporu, Sme rodina by volilo 5,2 percenta priaznivcov, zatiaľ čo strana aj v posledných dňoch kampane čelí silnej antikampani jeho bývalých partneriek.
Demokrati klesli od začiatku septembra o 1,6 percenta na 2,3 percenta, čím nedosahujú ani na trojpercentnú hranicu na získanie štátneho príspevku.
Vplyv na ich prípadnú účasť v parlamente bude mať aj vysoká volebná účasť, ktorá môže pri rovnakom počte získaných hlasov znížiť podiel získaných hlasov pod hranicu zvoliteľnosti.
Proti tomuto vývoju však hovorí samotný prieskum NMS, ktorý už zahŕňa 71-percentnú účasť voličov. Taký podiel respondentov agentúre vyjadrilo záujem prísť voliť. Išlo by o najvyššiu volebnú účasť od volieb 2002.
NMS zároveň ukazuje trend rastu už presvedčených voličov, ktorí majú jasno v tom, ktorú stranu chcú voliť.
Svojou voľbou je úplne alebo skôr istých 77 percent voličov. Klesá pravdepodobnosť, že by voliči úplne zmenili rozhodnutie v prospech názorovo výrazne odlišnej strany.
"Ešte môžeme do volieb očakávať presuny voličov, hlavne v rámci názorových segmentov a medzi príbuznými politickými subjektmi," tvrdí analytik NMS Mikuláš Hanes.
Nižšiu mieru presvedčenia oproti voličom iných strán vykazujú najmä podporovatelia Demokratov, KDH, Hlasu a Aliancie. U týchto subjektov dosahuje podiel slabšie presvedčených voličov 15 až 20 percent ich súčasného elektorátu.
Ako robí prieskum NMS Market Research
- Agentúra NMS Market Research použila najmä v zahraničí bežne používaný typ prieskumu, ktorý sa nazýva volebný model. Na rozdiel od voličských preferencií používaných agentúrami Focus a AKO volebný model meria aj mieru toho, ako silne sú voliči rozhodnutí prísť k voľbám a ako pevne si stoja za svojou rozhodnutím pre konkrétnu stranu.
- Respondenti, ktorí povedia, že sa na voľbách určite neplánujú zúčastniť, z výsledkov vypadávajú. Odpoveď ostatných sa váži. Hlas respondenta, ktorý určite pôjde voliť, má v matematickom výpočte silnejšiu váhu ako ten, čo voliť pôjde len "asi".
- Rovnako potom analytici NMS pristupujú aj k odpovediam, ktorú stranu by volili. Ak je volič pevne rozhodnutý voliť konkrétnu stranu, tá získava vo volebnom modeli jeho celý hlas.
- V prípade, že je názor menej pevný, agentúra sa dopytuje, ktoré ďalšie - maximálne tri - strany zvažuje. Takýto hlas sa potom pomerne prerozdelí medzi označené strany.
- Podobnú metódu prieskumov využívajú na Slovensku aj agentúry Ipsos, ktorá spolupracuje s Denníkom N, a tiež Median SK. V Česku je volebný model najčastejším typom prieskumov podpory politických strán.
- Konkrétne výsledky prieskumov jednotlivých agentúr sa navzájom nedajú priamo porovnávať, dajú sa však porovnávať trendy, ktoré jednotlivým stranám prisudzujú.
Staršie prieskumy politických strán:
- Prieskum Focusu: V parlamente by bolo sedem strán, bez OĽaNO a tesne aj bez Sme rodina
- Prieskum AKO: Republika sa nakoniec ani nemusí dostať do parlamentu
- Prieskum NMS: Vypadli tri demokratické strany. Smer by mal pohodlnú väčšinu
- Prieskum Focus: Smer a progresívci rastú, Sme rodina je na hranici zvoliteľnosti
- Prieskum AKO: PS sa priblížilo k Smeru, do parlamentu by prešla aj trojkoalícia OĽaNO
- Prieskum NMS: Ficovi sa otvára cesta k moci, voličov ďalej nabaľuje aj Progresívne Slovensko
- Prieskum AKO: Do parlamentu by sa dostalo osem strán, SNS rastie
- Prieskum Focus: Matovičova koalícia by do parlamentu neprešla, SNS aj SaS tesne áno
- Prieskum AKO: Smer a Hlas klesol, polepšilo si Progresívne Slovensko
- Prieskum NMS: Pellegriniho premiérsky sen sa rozpadá. Hlas je najnižšie od svojho vzniku
- Prieskum Focus: Voľby by v júni vyhral Smer, do parlamentu by prešla aj SNS
- Prieskum NMS: Smer stratil veľkú časť volebného potenciálu. PS sa posilnilo a je druhé
- Prieskum AKO: Smer rástol aj v júni, Demokrati sa od parlamentu vzďaľujú
- Prieskum Focus: Kým spájajúca SNS rastie, menším stredopravým stranám sa parlament vzďaľuje
- Prieskum AKO: Smer si drží prvé miesto pred Hlasom, polepšilo si OĽaNO
- Prieskum Focus: Smer a Hlas sa stabilizovali, PS sa k nim približuje, Demokrati sú mimo
- Prieskum AKO: Smer je stále prvý. Hegerovi Demokrati by sa do parlamentu nedostali, OĽaNO áno
- Prieskum Focus: Prvé miesto Smeru potvrdil aj Focus, OĽaNO je mimo parlamentu
- Prieskum AKO: Fico sa vzďaľuje Pellegrinimu, toho dobieha aj Progresívne Slovensko
- Prieskum AKO: Pellegrini by musel Fica ohrdnúť, ak by chcel väčšinu
- Prieskum Focus: Modrá koalícia v prvom prieskume: Jedna tlačovka, dve percentá
- Prieskum AKO: Preferencie Hlasu klesli pod 18 percent, Progresívne Slovensko ďalej rastie
- Prieskum AKO: SaS ťah s vyslovovaním nedôvery Hegerovej vláde zatiaľ nepomohol
- Prieskum Focus: Kým opozícia sa mierne posilňuje, SaS naďalej padá
- Prieskum AKO: Vládu bez Hlasu a Smeru by museli podržať extrémisti
- Prieskum Focus: SaS ďalej stráca voličov, PS rastie. V parlamente sú aj Maďari z Aliancie
- Prieskum Focus: Hlas a Smer sú stále najsilnejšie, tretie je už Progresívne Slovensko
- Prieskum AKO: Najsilnejšími stranami sú Hlas a Smer, spolu majú takmer 35 percent
- Prieskum AKO: Väčšina voličov SaS nechce jej odchod z vlády, aj keď sa nič nezmení
- Prieskum Focus: OĽaNO aj SaS stratili ďalšie percentá, Kollár si polepšil
- Prieskum AKO: Voľby by v júni vyhral Hlas, z koalície by najlepšie skončila SaS
- Prieskum Focus: Progresívne Slovensko posilňuje. Od volieb 2020 má najviac percent
- Prieskum AKO: Najsilnejší je naďalej Hlas, Smer si drží druhé miesto pred SaS
- Prieskum Focus: Vojna preferenciami veľmi nezamávala, SaS však klesla o takmer dve percentá
- Prieskum Focus: Koalícia sa výraznejšie nepohla, Smeru sa zastavil rast
- Prieskum AKO: Voľby by vyhral Hlas pred druhým Smerom, KDH narástlo
- Prieskum AKO: Hlas si mierne pohoršil, Smer je stále tesne za druhou SaS
- Prieskum Focus: Preferencie strán zamrzli, preskupujú sa len extrémisti
- Prieskum AKO: Voľby by v novembri vyhral Hlas, SaS stratila takmer percento
- Prieskum Focus: Prieskum: Hlas si drží prvé miesto, Smer stále posilňuje
- Prieskum AKO: Voľby by vyhral Hlas, SaS je tesne pred Smerom
- Prieskum Focus: Fico berie hlasy Pellegrinimu, Smer predbehol aj SaS
- Prieskum AKO: Hlas klesol pod dvadsať percent. OĽaNO, SaS i Smer narástli
- Prieskum AKO: Na OĽaNO sa doťahujú progresívci, vyššiu podporu ako Za ľudí má aj SNS
- Prieskum Focus: OĽaNO stále klesá, Smer je najsilnejší od Pellegriniho odchodu
- Prieskum Focus: Za ľudí a ĽSNS ďalej strácajú a sú stále mimo parlamentu
- Prieskum AKO: Voľby by vyhral Hlas pred SaS, kotlebovci sú pod tromi percentami
- Prieskum Focus: Smer predbehol OĽaNO, Za ľudí zostala mimo parlamentu
- Prieskum AKO: Voľby by vyhral Hlas, Za ľudí ani kotlebovci by do parlamentu neprešli
- Prieskum Focus: Prepad kotlebovcov pokračuje, Za ľudí poskočili nad čiaru
- Prieskum AKO: Kotlebovci zostali mimo parlamentu, SaS je stále pred OĽaNO
- Prieskum Focus: SaS je pred OĽaNO, Kollár na hranici zvoliteľnosti
- Prieskum AKO: Voľby by v decembri vyhral Hlas, SaS predbehla OĽaNO
- Prieskum Focus: SaS predbehla OĽaNO, Sme rodina je na hranici zvoliteľnosti
- Prieskum Focus: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
